Ministerka kultúry Martina Šimkovičová na tlačovej besede 8. augusta spochybnila potrebu rekonštrukcie historickej budovy SND tvrdením, že budova je “v normálnom stave”.
„My sme sa prednedávnom boli pozrieť v budove starého Slovenského národného divadla, ozdobe nás, Slovákov. Môžem vám povedať, že táto budova je v celkom normálnom stave a tejto téme budeme venovať aj samostatnú tlačovú konferenciu. Bývalý generálny riaditeľ chcel vyčleniť na opravu starého Slovenského národného divadla, ktoré štyri roky spí, päťdesiat miliónov eur,” vyjadrila sa Šimkovičová na tlačovej besede.
V utorok 27. augusta uskutočnil bývalý manažment SND tlačový brífing, kde sa odvolaný generálny riaditeľ Matej Drlička a bývalý ekonomický riaditeľ SND Matej Bošňák pokúsili vyvrátiť slová ministerky.
„Považujem za mimoriadne nekompetentné, že ministerka kultúry po jednej návšteve, na základe obhliadky bez adekvátnych informácií, ktoré by jej bol schopný detailne poskytnúť iba Technicko-prevádzkový úsek SND konštatuje, že budova je v normálnom stave a spochybňuje nevyhnutnosť rekonštrukcie. Pritom už aj na základe vizuálnej obhliadky musí byť každému jasné, že budova potrebuje komplexnú rekonštrukciu,” hovorí Matej Drlička.
„Hlavným dôvodom uzavretia divadla je stav divadelných technológií. Stav budovy, ako takej, nie je dobrý, ale nie je havarijný,“ uviedol pred novinármi Bošňák.
“Päťdesiatjeden miliónov, ktoré spomínala ministerka kultúry nepochádza z hlavy pána Drličku ani mojej, ale je to výsledok práce zhotoviteľov štúdie uskutočniteľnosti. Sú to desiatky hodín práce, ktorá prebiehala na viacerých rezortoch,” dodáva Bošnák.
Rezort kultúry po utorkovom brífingu Drličku a Bošňáka zmenil názor a tvrdí, že nutnosť rekonštrukcie nepopiera. Chce však o jej rozsahu naďalej viesť odbornú diskusiu.
Súčasný stav historickej budovy SND
Poslednou veľkou rekonštrukciou prešla historická budova SND začiatkom 70. rokov 20. storočia. Odvtedy uplynulo viac ako päťdesiat rokov. Tomu zodpovedá aj vybavenie a zariadenie zákulisia divadla, ktoré slúži ako zázemie pre umelecký aj technický personál divadla. Ide najmä o šatne pre hráčov orchestra, spevákov, hercov a ďalší divadelný personál. Do mnohých priestorov zateká, sú preto zatuchnuté a plesnivejú, čo nie sú vhodné pracovné podmienky pre divadelníkov.
Zub času sa za päť desaťročí najvýraznejšie podpísal na stave divadelných technológií – nákladných výťahov a ďalších scénických a javiskových zariadení, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpečenie plnohodnotného divadelného predstavenia a ktoré sú technicky zastaralé a vykazujú vysokú poruchovosť. Pre ich nevyhovujúci stav sa generálny riaditeľ SND Matej Drlička rozhodol v máji 2021 uzatvoriť budovu pre divadelnú činnosť.
Nákladné výťahy
Príprava na každé predstavenie sa začína v podzemných skladoch, kam kamióny privážajú divadelné kulisy. Už tu však nastáva veľký problém. Výťah, ktorým sa má do podzemia zviezť príves kamiónu s kulisami, totiž nefunguje. A nefunguje ani ten, ktorým sa potom kulisy vyvážajú na javisko. Bez funkčných nákladných výťahov je nemožné priniesť na javisko obrovské kulisy – a bez kulís sa divadlo jednoducho nedá hrať.
Javiskové ťahy
V historickej budove SND sa dali použiť dva druhy javiskových dekoračných ťahov, ktoré na scénu spúšťajú kulisy – ručné a elektrické.
Ručné ťahy v historickej budove SND sú funkčné, vyžadujú si však ľudský pohon. Ich existencia a využívanie v divadle v 21. storočí je raritou. Táto technológia dnes už totiž patrí len do múzea divadelníctva.
V historickej budove SND je aj 30 kusov elektrických dekoračných ťahov. Ovládala ich super ward leonardova regulácia – zastaraná technológia vymyslená v 19. storočí. Tá, ktorá je ešte stále v historickej budove SND, je z 50. rokov 20. storočia. Ide o desať motorov so špeciálnym dynamom, ktoré sa pripli k elektrickým javiskovým ťahom. Naraz teda mohlo ísť maximálne desať z tridsiatich elektrických ťahov.
Zariadenie však nevyhovelo podmienkam úradnej skúšky, preto boli elektrické ťahy úplne vyradené z prevádzky. Hrozilo totiž nebezpečenstvo, že staré ťahy ťažké kulisy neudržia a herci na javisku nemôžu hrať s neustálym rizikom, že sa kulisy môžu hocikedy uvoľniť.
Divadelná točňa a javiskové výťahy
Divadelná točňa alebo otočné javisko je nevyhnutnou divadelnou technológiou, bez ktorej sa nezaobíde takmer žiadne predstavenie. Riadiaca doska elektronického ovládania divadelnej točne v historickej budove SND zo 70. rokov zhorela. Divadlo dalo vyrobiť novú, ale odvtedy sa zariadenie stalo nespoľahlivým. Nič nie je pre spevákov a hercov menej príjemné, ako keď sa otočné javisko začne svojvoľne otáčať v strede predstavenia, alebo sa zastaví o dva metre ďalej ako treba.
Náhodne fungovali a nefungovali aj výťahy, ktoré hercov a spevákov vyvážali spod javiska pred divákov. Viackrát sa preto stalo, že sa herec alebo spevák na scéne vôbec neobjavil.
Scénické svetlá
Svetelný park v historickej budove je takisto zo 70. rokov. Výrobca scénických svetiel už dávno zanikol a zohnať na ne náhradné diely bolo prakticky nemožné. Jednotlivé reflektory postupne odchádzali, vypadávali stmievače, nik nevedel, či na predstavení vôbec zasvietia. Navyše sa svetlá museli nastavovať manuálne, čo je v časoch digitálnych svetelných pultov už rarita.
Ozvučenie a inšpícia
Elektroakustické ozvučenie je takisto zastaralé. Problémové boli mikroporty, ktoré stratili garanciu používania frekvenčného pásma a stali sa tak nefunkčnými.
Inšpicientské a dorozumievacie zariadenia, ktoré takisto pochádzajú zo 70. rokov, sa časom stali vysoko nespoľahlivými. Vypadávali okruhy po budove, preto nebolo vždy isté, či herci, speváci a účinkujúci vôbec dostanú pokyn dostaviť sa na javisko včas.
Spracovala redakcia Moja kultúra
Zdroj foto: SND
