„Som presvedčený, že každý hudobník po tomto bludnom období bude pripravený a v plnom nasadení. Sme tu, aby sme tvorili, nechceme robiť nič iné. Spoločnosť nás potrebuje a my potrebujeme obecenstvo prajných ľudí, ktorí uznávajú hodnoty,“ hovorí pre náš portál dirigent Adrian Kokoš.
Pán Kokoš, naposledy sme sa zhovárali počas prvej vlny pandémie, keď bolo všetko na Slovensku zavreté a situácia sa zdala bezútešná. Dnes, keď som Vás oslovila, reagovali ste -celý víkend nebudem mať čas, niekedy v týždni sa budem vedieť uvoľniť. To už znie optimistickejšie, však? Trávite tieto dni pracovne?
Áno, bolo to doteraz optimistické a dobré! Situácia, v ktorej sme sa opäť ocitli, sa však dala predpokladať, myslím si, že s tým aj väčšina z nás počítala. Nežijeme v rozprávke, kde sa zázraky dejú na počkanie. Tu si zázrak musíme “vyčarovať” my sami. Napriek všetkému, čo sa u nás momentálne deje ma teší, že som sa mohol aspoň na chvíľu “nadýchnuť” a vytvoriť niekoľko pekných hudobných projektov. Či už to bola produkcia RTVS alebo externá činnosť.
Čo Vám teda korona dala a čo vzala? Keby ste mali s odstupom času zhodnotiť to obdobie pol roka – od marca do augusta, kedy sa v podstate kultúrny život zastavil, bolo to aj na niečo dobré? Alebo to bolo pre Vás náročné obdobie?
Myslím si, že to bolo náročné obdobie pre každého z nás, či už pre umelca alebo kohokoľvek iného. Zvyknúť si na úplne iný spôsob fungovania a prispôsobiť sa daným okolnostiam – komplet zmenený “manažment” žitia. Nevedeli sme, čo bude zajtra, boli sme v očakávaní a dúfali sme, že to nepotrvá dlho. Konkrétne čo mi korona vzala? Všetky koncerty a hudobné projekty sa preložili na rok 2021 alebo sa zrušili. Samozrejme, že mi to je ľúto, niektoré koncerty už nemá zmysel ani robiť, keďže boli tematicky koncipované. Ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Po mnohých tých rokoch každodenného zhonu, či už v práci alebo v rodinnom živote, som si riadne oddýchol a užíval som si čas strávený s rodinou. Aj na to som si musel zvyknúť, nebolo to jednoduché, ale zvládli sme to. Viac sme si všímali jeden druhého a rešpektovali sa navzájom. Život sa nám upokojil.
Pred pár dňami ste so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a Mirom Žbirkom nahrali pesničku Slovenská. Kedy si poslucháči budú môcť vypočuť jej premiéru? Akí tvorcovia sa na nej podieľali?
Premiéra piesne už odznela, je súčasťou klipu k očakávanemu filmu Juraja Jakubiska Perinbaba a dva svety. Miro ju skomponoval v období, keď sme prežívali prvú vlnu pandémie. No my sme ju odeli do symfonických šiat a nahrali s rozhlasovými symfonikmi. Aby som bol presný, o hudobný aranž sa postaral český hudobník Daniel Wunch. V našom symfonickom podaní si túto pieseň bude možné vypočuť, ale aj pozrieť 28.11. na RTVS JEDNOTKE v rámci charitatívneho galavečera Noc nádejí, kde sa budú spájať “dva svety”. Ale nechcem viac prezrádzať, momentálne sme v tvorivom procese, tak sa teším na výsledok.
Aká bola tvorivá atmosféra počas jej nahrávania? Predsa len, aj orchester mal niekoľko mesiacov pauzu, dlho ste sa nevideli. Aké bolo zvítanie s hudobníkmi?
Mne sa podarilo stretnúť s hudobníkmi ešte pred letnými prázdninami, keď som nahral úvodnú pieseň do rodinného seriálu RTVS Mami kúp mi psa. Bolo to milé stretnutie po tak dlhej dobe. I keď som mal trošku obavy, ako bude orchester reagovať po štvor-mesačnej pauze. Našťastie, partitúra nebola náročná, brali sme to ako také fajn rozohranie. Keďže sa v rozhlase začalo hrať už v auguste, pri nahrávaní piesne Slovenská bol orchester už v 100% nasadení. Okrem Slovenskej sme s rozhlasovým orchestrom nahrali ešte ďalšiu Mirovu “filmovú” pieseň Fair play. Atmosféra v nahrávacom štúdiu bola výborná, je super nahrávať niečo, čo je známe a kvalitné, všetci sme si to užili.
Uplynulo desať rokov od Vašej prvej spolupráce – prvého koncertu s Mekym Žbirkom. Vy dokonca máte uchovaný prvý plagát z tejto októbrovej akcie. Máte takto nostalgicky zadokumentované všetky koncerty? Čo Vám spolupráca s Mekym dala?
Nechce sa mi veriť, že je to už desať rokov. Áno, prvý koncert symfonického turné bol 6.10.2010. Naskúšali sme kvalitný program, ktorý perfektne funguje a stále nás to baví. No čo je dôležitejšie, symfonický projekt s Mekym je stále žiadaný! Vznikol SYMPHONIC ALBUM, ale aj CD s inštrumentálnou verziou Mirových piesní, program sme uviedli na mnohých renomovaných hudobných festivaloch, koncert je zaznamenaný aj na DVD (Česká televízia).
Ten plagát, ktorý spomínate, mi bude pripomínať obdobie, kedy som osobne spoznal výborného muzikanta, hudobného partnera a kamaráta, s ktorým sa vzájomne už desať rokov inšpirujeme. O hudbe sa dokážeme rozprávať hodiny, sme naladení na rovnakú frekvenciu. Vážime si jeden druhého, v dnešnej “biznis” dobe to považujem za veľmi vzácne. A áno, niektoré tie highlight koncerty mám archivované. Často spomínam aj na moje umelecké začiatky, malo to neopakovateľnú atmosféru.
V novembri na Noci nádejí uvediete dve piesne so SOSR. Aká bude tá ďalšia?
Rozhlasoví symfonici už v minulosti účinkovali na tomto charitatívnom galavečere. Vtedy sme hrali filmové a muzikálové piesne v podaní našich slovenských hercov. Mám na to pekné spomienky. Tentoraz to bude už spomínaná pieseň SLOVENSKÁ a druhá bude takisto úspešná skladba STOJ – východniarskej hudobnej formácie Peter Bič projekt. Okrem symfonického orchestra na galavečere vystúpia mnohí ďalší umelci, spomeniem napríklad Dalibora Jenisa, či harfistku Katarínu Turnerovú. Čo mi je veľmi ľúto, tento rok po prvýkrát nevystúpi rozhlasový detský a dievčenský zbor, ktorý bol po minulé ročníky leitmotívom galavečera. Dôvodom je momentálna pandemická situácia. So zborom sme začali skúšať v septembri, aj sme sa dobre “rozospievali” ,no teraz sme opäť museli skúšky na dobu neurčitú prerušiť. Netrúfam si predpovedať, kedy sa vrátia naši speváci do rozhlasovej pyramídy. Pevne verím, že ešte v tomto kalendárnom roku.
S rozhlasákmi ste nahrali aj hudbu k rozhlasovej hre Daniela Heviera, O dvanástich mesiačikoch. Hudbu skomponoval Marián Čekovský, aranžoval Adrián Harvan. Ako vznikol tento projekt? Predsa len sa život cez koronu nezastavil a rozhlas funguje, pripravuje projekty aj pre deti a mládež? To je pozitívna informácia…
Áno, aj napriek veľkým obmedzeniam, ktoré nás všetkých postihli, my v Slovenskom rozhlase naďalej tvoríme a pripravujeme hodnotné programy. Veď je to aj našim rozhlasovým poslaním. S Mariánom Čekovským sme už v minulosti spolupracovali na podobnej produkcii. O dvanástich mesiačikoch je rozhlasová hra v réžii Tatiany Tadlánkovej, kde známy rozprávkový príbeh hudobne obohatil Marián, o hovorené texty sa postaral Daniel Hevier. Piesne, ktoré nahral orchester, naspievajú naši slovenskí herci ako napríklad Miro Noga, René Štúr a ďalší. Je to zaujímavá a veselá kompozícia s vkusným humorom. Zaujať detského poslucháča nie je vôbec jednoduché, no myslím si, že sa nám podarilo vytvoriť príbeh, ktorý si naši najmladší poslucháči užijú. Premiéra je naplánovaná na Vianoce 2020.
Cez víkend ste nahrávali v Žiline – so Štátnym komorným orchestrom Žilina a rockovou kapelou zo Zemplína – Hurikán. Čiže legenda, že ste najlepší crossoverový dirigent, predsa len má niečo do seba a nie je len legendou. Aký projekt ste nahrávali v Žiline?
So Štátnym komorným orchestrom Žilina spolupracujem už niekoľko rokov. Spojenie ŠKO & HURIKÁN vzniklo pred dvomi rokmi, kedy sme spoločným koncertom oslávili 50. výročie zemplínskej kapely. Koncert v Michalovciach mal veľký úspech, vypredaná športová hala inšpirovala usporiadateľov k druhému koncertu, ktorý bol v decembri 2019. Opäť sa Zemplínčanom symfonicko-rockové spojenie páčilo, čo mňa osobne veľmi teší. Priniesli sme do Michaloviec niečo netradičné a pritom domácemu publiku veľmi blízke, keďže ich piesne si na Zemplíne spievajú už tri generácie. Tiež som na ich tvorbe vyrastal. Premyslená hudobná forma a ich autentická melodickosť ma bavia. O aranžmány pre orchester sa postaral Adrián Harvan, ktorý presne vystihol naturel kapely. Teraz, keď sa koncertovať nedá, sme využili čas a začali nahrávať CD HURIKÁN a ŠKO. Prvú nahrávaciu frekvenciu máme úspešne za sebou. Nové CD-čko predstavíme budúci rok v decembri 2021 spolu s viacerými hudobnými hosťami na exkluzívnom vianočnom koncerte v Michalovciach. A čo sa tej mojej legendy týka, najlepší určite nie som, ale baví ma robiť ľudí šťastnejšími, vtedy cítim, že to, čo robím, má zmysel.
Čo Vás na spájaní týchto dvoch žánrov – rockovej a orchestrálnej hudby baví? Čím je pre Vás atraktívna symbióza tak rozdielnej sonoriky, ale aj celkovej estetiky, lákavá?
Nemusí to byť spojenie rocku a orchestra. Napríklad rád spomínam na koncerty, kedy sme robili hudbu Mariána Vargu, silný zážitok som mal na koncerte s Karlom Gottom, spojenie orchestra s Klezmer bandom bolo tiež úžasné, alebo filmové a muzikálové hity Karla Svobodu. Mohol by som pokračovať, je toho naozaj veľa – asi na tej mojej legende niečo predsa len bude (smiech). Základom dobrej a kvalitnej hudobnej produkcie je mať dobre urobený aranžmán, každá zložka musí mať svoje miesto a dôležité je mať čas na skúšanie. Nedávno som nahrával so Simonou Martausovou okrem iných skladieb aj novú pieseň Tu sei quasi morto, ktorá bude čoskoro súčasťou jej ďalšieho CD. Kompozične čitateľná skladba, ktorá je citlivo aranžovaná pre symfonický orchester. Žiadna kapela, rytmika ani metronóm. Živý orchester a Sima, takéto “spojenia” mám najradšej, keď interpret populárnej hudby dokáže prirodzene vnímať “silu” orchestra. Sima má svoj umelecký kredit veľmi vysoko, je originálna a tým je pre nás vzácna. Držím jej palce.
Keď sme už pri tom, Štátny komorný orchester mal vždy svoje vysoké kvality a z tých krátkych ukážok, ktoré ste zverejnili, je cítiť, že hráči hrali s obrovským nasadením. Nemyslíte si, že obdobie lockdownu, ktoré sme si prežili bolo dobré aj na to, že hudobníci si dnes vážia podstatne viac niektoré hodnoty? Napríklad – taký koncert alebo nahrávanie?
Veľmi rád sa vraciam do Žiliny, cítim tam nadšenie, chuť a profesionalitu po každej stránke. Majú kvalitný manažment orchestra a samozrejme ako ste postrehli z krátkej ukážky na FB, obdivujem a vážim si to ich “žilinské” nasadenie. S hráčmi máme skvelý profesionálny, ale aj ľudský vzťah a to je cítiť aj pri spoločnom muzicírovaní. Momentálne je situácia veľmi kritická. Filharmónie, hudobné spolky, divadlá fungujú v záložnom režime, kedy je veľmi ťažko niečo plánovať. Som presvedčený, že každý hudobník po tomto bludnom období bude pripravený a v plnom nasadení. Sme tu, aby sme tvorili, nechceme robiť nič iné. Spoločnosť nás potrebuje a my potrebujeme obecenstvo prajných ľudí, ktorí uznávajú hodnoty. Bez umenia sa žiť nedá!
Zdá sa, že výhľadovo nás opäť nečaká nič dobré a budeme sa musieť opäť stiahnuť na niekoľko mesiacov do online priestoru. Vy ako človek a umelec – ste s tým stotožnený?
Beriem toto nepriaznivé obdobie s rešpektom, zdravie je to najcennejšie, čo máme. Pevne však verím, že sa situácia upokojí. Každý si kladie tú istú otázku, kedy to bude?! Neexistuje jednoznačná odpoveď, chceme tvoriť, pracovať, tešiť sa, žiť ako doposiaľ. Nedá sa s tým stotožniť… vo svete online ja osobne fungovať neviem, nedarí sa mi to! Človek potrebuje zážitok, živé “predstavenie”. A je jedno, či je to umelec, alebo ktokoľvek iný. Emócia sa vypnúť nedá.
Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Zdroj foto: titulná fotografia: Vladimír Kuric, RTVS – Milan Krupčík, archív Adriana Kokoša
