Pachová stopa je nový film slovenskej dokumentaristky Zuzany Piussi, ktorý popisuje, ako v Českej republike ľudia končia za mrežami často iba na základe pachovej identifikácie, ktorú vykonáva pes a psovod. Václav Peričevič a John Bok zo Spolku Šalamoun sa dlhodobo usilujú o systémovú zmenu, vďaka ktorej by bolo možné obnoviť tieto procesy a oslobodiť nevinných ľudí. V rozhovore nám režisérka priblížila prácu na filme.
Často nakrúcate filmy o zarážajúcich a znepokojujúcich témach. Dôkazom sú napríklad vaše filmy Nemoc tretej moci alebo Očista. Ani novinka Pachová stopa nie je výnimkou. Ako sa tieto témy k vám dostávajú?
Nemoc tretej moci bol film o harabinovskej justícii. Myslím, že som vtedy robila iný film a v rámci tvorby som mala rozhovor so sudkyňou, ktorá mi porozprávala o stave a rozdelení slovenskej justície. Dozvedela som sa, ako sú perzekvovaní sudcovia, ktorí majú iný názor ako Harabin. Zaujímalo ma, či by títo sudcovia išli pred kameru. Tak vznikol film Nemoc tretej moci. O desať rokov neskôr, keď doktorka Javorčíková povedala, že sa nič nezmenilo, tak som si povedala, že urobíme druhý diel. Zaujímalo ma, čo sa v justícii deje v čase, keď tam už ani Harabin nie je a stále je to zlé. Vznikol film Očista.
Ako teda vznikol film Pachová stopa?
Začalo to na premiére filmu Očista v Českej republike, na ktorú prišli Václav Peričevič a John Bok zo Spolku Šalamoun. Neskôr sme sa začali stretávať a rozprávali mi o prípadoch, ktoré riešia. V tom čase sa problémom pachovej identifikácie zaoberali asi sedem rokov a robili o tom konferencie. Pochopila som, že tých prípadov je strašne veľa. Odsúdení sa neustále pokúšajú o obnovy procesov a ja som to začala nakrúcať. Najprv som si preštudovala ich spisy, pretože som nemohla uveriť tomu, že tam boli iba “pachovky”. Neverili tomu ani sudcovia, ktorí k nám chodili na diskusie. Všetci vraveli, že je to nepriamy dôkaz, že tam musí byť ešte niečo iné. Lenže v konkrétnych prípadoch sa z nepriameho dôkazu stáva priamy. Príbehy týchto ľudí som zachytila a dala ich do filmu, aby som im pomohla. Myslím si, že by sa prípady mali znova otvoriť a prejednať. Spočiatku som na to bola veľmi nahnevaná.
Aj diváci tu v kinosále boli po filme nahnevaní. Ako sa ako autorka s týmto hnevom vyrovnávate? V súdnej sieni ste museli opakovane sledovať rozhodnutia, ktoré ste považovali za nespravodlivé.
Snažím sa to vždy spracovať. Film robím preto, lebo dúfam, že sa tým niečo pohne. Problém sa nevyrieši, keď sa o ňom nevie. Akonáhle o ňom začneme hovoriť, je šanca, že ho niekto začne riešiť. Chceme ľuďom pomôcť. Vyhlásenie proti používaniu pachovej identifikácie podpísalo štrnásť popredných vedcov. Toto naozaj nie sú veci, ktoré sa dajú len tak hodiť za hlavu.
Myslíte, že by váš film mohol byť zaujímavý aj pre fanúšikov true crime?
Áno, pohrala som sa s týmto žánrom, hoci true crime nikdy nespomína akýkoľvek omyl systému a justície. Väčšinou sa vyžívame v zločine pri sledovaní takého programu, ktorý s nami klebetí o páchateľovi, ale nikdy nespochybňuje konanie súdov. V tomto filme poukazujem na vadu systému, kde sa ľudia dostanú za mreže vďaka pachovej identifikácii a neexistuje šanca, aby im systém povolil obnovenie procesu.
Bolo pre vás v niektorom momente dôležité, či sú jednotliví protagonisti vinní alebo nie?
Samozrejme, že som nad tým uvažovala. Dôležité pre mňa bolo preštudovať si všetky spisy. Poznám sa a viem, že ma niekedy dokáže človek svojou osobnosťou opantať. Nedovolila by som si stretnúť sa s človekom a dať len na svoje dojmy. Musela som najprv komunikovať a spolupracovať s advokátmi a právnikmi. Až potom som sa stretla s protagonistami a pýtala sa na dôkazy. Na prvý pohľad by som o žiadnom z nich nepovedala, že je nevinný. Ak sa takto rozhoduje sudca, tak to nie je dobrý sudca.
Do Spolku Šalamoun dennodenne chodia žiadosti o pomoc od ľudí, ktorí sa tvária, že sú nevinní, ale väčšina z nich klame a zatajuje rôzne skutočnosti. John a Vašek určite nepomáhajú každému. Všetky žiadosti musia prejsť sitom právnikov, ktorí rozhodnú o tom, či sa daného človeka zastať alebo nie. Protagonisti vo filme sú nevinní, pretože oni to tak vyhodnotili.
Chystáte sa film premietať aj v českých a slovenských väzniciach?
Veľmi by sme chceli uvádzať film aj s diskusiami po českých väzniciach. Napísali sme na riaditeľstvo žiadosť, poslali im film. Máme vlastnú premietačku aj plátno, ktoré sme im ponúkli. Odpovedali, že film nie je výchovný. Čo môže byť viac výchovné, ako film z justičného prostredia a následná diskusia s advokátmi? Ak by sa film vysielal vo väzniciach, určite by bol Spolok Šalamoun zavalený novými prípadmi.
Myslíte, že na Slovensku by mohli byť väzni v podobnej situácii?
U nás je pachová identifikácia nepriamy dôkaz, presne tak ako v Česku. Po filme mi začali písať aj slovenskí advokáti. Prečítala som si časť spisu, v ktorom je krásne vidieť, ako sa z nepriameho dôkazu – pachovej stopy, stáva priamy.
Vo vašich filmoch často zachytávate absurdné situácie, ktoré charakterizujú žalostný stav či už spoločnosti, politiky alebo justície. Ako sa cítite vo chvíli, keď sa ocitáte v takýchto absurdných situáciách, keď niekoho pristihnete pri lži, alebo iracionálnom správaní? Pri filme Krehká identita som mal dojem, že neváhate svoje protagonistky aj zosmiešniť.
Nie, ja mám ľudí rada a rada prenikám do rôznych zaujímavých prostredí. Práve o tom je film. Niekto len sedí doma a nič nezažíva. Ja idem von a stretávam sa s rôznymi ľuďmi. Keď ma niekto zaujme, zachytím ho na kameru a ostatným ukážem: Aha, takto rozmýšľa tento človek.
Myslím si, že dnes je veľmi dôležité prestať žiť vo svojej bubline a zisťovať, prečo si niekto myslí to, čo si myslí. Musíme sa snažiť navzájom pochopiť. Snažím sa myslieť v súvislostiach a určite nemám rada prvoplánové zosmiešňovanie. Sama mám len jednu hlasivku a vôbec nemám potrebu niekoho silne konfrontovať alebo sa hádať.
Pamätám si, keď som bola kritizovaná za film Ukradnutý štát. SISkár Forisch ma v ňom manipuluje tým, aké informácie mi podáva a šťastie filmu je v tom, že dokážem nakrútiť aj tú manipuláciu. Môžem ukázať, ako ten človek pracuje a ako rozmýšľa. Novinári mi vyčítali, prečo som mu dala priestor. Práve pre to. Filmár má veci ukazovať a analyzovať.
Manipuláciu verejnou mienkou dnes môžeme vidieť aj na sociálnych sieťach. Je film objektívnejší než iné druhy médií? Snažíte sa byť v tvorbe objektívna?
V niečom určite. Nechcem, aby mal divák pocit, že manipulujem. Film vyrábam dva až tri roky a môžem si pri ňom dovoliť byť analytickejšia a vnímať veci širokospektrálne.
Pozrite sa na dnešnú tlačovku (rozhovor prebiehal po novinárskej projekcii s tlačovou konferenciou 6. februára 2025, pozn. redakcie). Bola to naša tlačovka, ale zavolala som si sem profesora Čentéša, pretože som vedela, že sa zastane druhej strany. Nechcela som vás novinárov nejak manipulovať, ale chcela som, aby ste zažili konfrontáciu protichodných názorov a urobili si svoj vlastný.
Slobodná dokumentaristka Zuzana Piussi
Rád by som sa spýtal aj na váš prvý hraný film Zošalieť, ktorý ste ako skúsená dokumentaristka nakrútili len nedávno. Bola to pre vás veľká zmena?
Bol to relax. Dokumenty sa robia určite ťažšie ako hrané filmy.
Plánujete pokračovať v dokumentárnej tvorbe, alebo občas oddychovať pri hranej?
Chcela by som robiť hrané veci, ale na tie potrebujete veľa peňazí a komisie ma vždy odmietajú. Vždy si vypočujem, že sú lepší filmári ako ja. (úsmev)
Zaujíma ma váš názor tvorivej umelkyne na trend umelej inteligencie, ktorá dramaticky preniká aj do tvorby filmov. Ste režisérkou, ktorá sa cíti byť ohrozená, alebo vám AI pomáha?
Umelá inteligencia nedokáže byť kritická. Ona je nejakým spôsobom naprogramovaná a pracuje len v určitých rámcoch. Keďže všetci sa s touto technológiou občas hráme, ja sama som jej napísala rôzne príkazy. Napríklad: Buď podvratná. Ona odpovedala, že také veci ona nemôže.
Ak niečo AI ohrozuje, tak sú to reklamy, pretože dokáže napodobniť úžasné až dokonalé zábery. Ale realitu, analýzu a humor nahradiť nedokáže. Ja sa umelej inteligencie nebojím. Naopak, viem si predstaviť s ňou spolupracovať, no nikdy za vás neurobí to podstatné. Nedokáže ani nakrútiť taký film, ako je Pachová stopa.
Chystáte sa v budúcej tvorbe reagovať aj na aktuálne politické dianie na Slovensku?
Keď vidím, čo sa deje na Slovensku, je mi až ľúto, že tu nežijem. Rada by som tu bola a nakrúcala. Zajtra beriem všetkých kamarátov na protest.
Pridajte sa do našej facebookovej skupiny a zdieľajte s nami svoje názory a postrehy. Iba vďaka aktívnej komunite sa môžeme všetci dozvedieť viac o aktuálnom dianí vo filmovom svete a vzájomne si odpovedať na otázky týkajúce sa audiovizuálnej kultúry u nás aj v zahraničí.
Zhováral sa Matúš Trišč
Zdroj foto: Filmtopia, autorka: Leontýna Berková
