„Na festivale Symfónia umenia si zaspievam s veľkým symfonickým telesom skladby v orchestrálnych úpravách. Táto fúzia je pre mňa doslova magická. Som veľmi rád, že mám možnosť spolupracovať s človekom, ktorý osobne stál pri zrode Duchoňových piesní a pri jeho kariére,“ hovorí pre náš portál Martin Gyimesi, ktorý sa predstaví na koncerte v unikátnom výbere filmovej hudby.
Odkedy sa na scéne objavilo divadelné predstavenie Na srdci mi hraj!, chodíte po celom Slovensku. Aké publikum chodí na pesničky Duchoňa a čím je stále pre ľudí jeho repertoár zaujímavý?
To že má veľkú výpovednú hodnotu a je srdečný. Skutočne hudba a texty Karola Duchoňa si vždy získajú nových a nových divákov a poslucháčov. Som rád, že môžem tieto emócie preniesť na našich divákov. Spoločne s mojimi kolegami, úžasnými hercami, zakaždým dávame zo seba všetko čo v nás je a v kombinácii so zaujímavých príbehom tohto velikána, úprimnou a pravdivou réžiou, autentickým scenárom a krásnou hudbou vzniká skutočný skvost, na ktorý sa vracajú diváci niekoľkokrát, čo nás nesmierne teší.
S týmto predstavením ste už v Bratislave oslávili „stovku“. Čo sa v predstaveniach prirodzene mení, keď ich herci hrajú už 100-krát a čo sa mení pre spevákov?
No tak samozrejme, či speváci, herci alebo samotné predstavenie jednoducho dozrieva, a začína žiť svoj vlastný divadelný život, čo sa prejavuje napríklad, jemnými odchýlkami v scenári, samozrejme pod dohľadom režiséra, alebo postupne získanou suverénnosťou a istotou v skladbách a scénkach a podobne. Je toho veľa, každý divadelník dozaista vie o čom hovorím. Avšak musím zdôrazniť, že všetko sa musí diať v určitých medziach normy aby dielo neskĺzlo úrovňou a kvalitou. Na tom si dávame nesmierne záležať a naši diváci odchádzajú z predstavení a koncertov s úsmevom na tvári a pohladením na duši.
S repertoárom pesničiek, ktoré spieval Duchoň, ste sa predstavili aj vlani na festivale Symfónia umenia. Spievali ste spolu s kolegami v kvartete, boli to náročné aranžmány Ľubice Čekovskej. Čo bolo najväčšou výzvou tohto koncertu?
Pre mňa osobne najväčšou výzvou bolo dodržať svoj part, v zápise, nakoľko nie vždy som spieval hlavný hlas, čo je veľmi náročné. Keď spievate v tercii alebo úplne mimo hlavnej melódie. Nakoľko mám skladby v krvi ako prím, to mi dalo zabrať. Kolegovia to mali ešte o čosi náročnejšie, nakoľko part musela Ľubka rozpísať do hlasov čo bola skutočne výzva. Myslím však, že sme výzvu pokorili a nakoniec z toho vyšiel koncert s veľkým úspechom a návštevnosťou. Vyšlo mnoho pozitívnych recenzií a reakcií umeleckej aj laickej verejnosti a to nás uistilo v tom, že piesne Karola Duchoňa sú aj v orchestrálnej a viachlasej interpretácii ten správny titul, na ktorý vsadiť.
Tohto roku to bude už štvrtý ročník festivalu Symfónia umenia. Povedali by ste v jeho začiatkoch, že sa etabluje na také veľkolepé podujatie?
No úprimne a nestranne poviem, že festival Symfónia umenia už prvý ročník na mňa pôsobil vysoko profesionálne, či úrovňou, noblesou, žánrovým záberom alebo kvalitou a menami umelcov, ktorí tu vystúpili a v budúcnosti vystúpia. Je úžasné akým priam prestížnym smerom sa tento festival pod vedením Andrejky Kozákovej a Richarda Bednára poberá. Veď kto sa môže pochváliť tým, že pritiahne na Slovensko mená ako José Cura, Rolando Villazon či opernú hviezdu Jonasa Kaufmanna. V takých náročných podmienkach bez pomoci tých, ktorí by mali takéto vynikajúce projekty, ktoré vychovávajú našu spoločnosť umením a kultúrou, azda tou najväčšou mierou, podporovať. Už štvrtý ročník to zostáva na vedení festivalu získavať prostriedky na zrealizovanie tohto prekrásneho kultúrneho týždňa plného úžasnej hudby a umenia, od sponzorov a súkromných osôb. Skutočne chcem vyzdvihnúť mestskú časť Ružinov a pána starostu Martina Chrena, bez ktorého by sa zrejme ani tento krásny festival nemohol uskutočniť. Pevne verím, že bude aj do ďalších ročníkov hrdý partner tohto podujatia.
Čím je Symfónia umenia atraktívna pre Vás ako pre interpreta a tiež z pozície diváka?
Z hľadiska môjho ako interpreta, že si môžem zaspievať s veľkým symfonickým telesom, skladby v orchestrálnych úpravách, pretože táto fúzia je pre mňa doslova magická. Vidieť radosť na tvárach ľudí, stretnúť skutočne tých najlepších umelcov. Je mi veľkou cťou, že môžem byť súčasťou tohto festivalu už štvrtý ročník. Pevne verím, že aj tento rok si budem môcť povedať, že ďalší koncert je úspešne za nami. Keď je divák spokojný, je to pre mňa zadosťučinením. Pre diváka je samozrejme najväčším lákadlom, konkrétny titul, žáner, obsadenie umelcov ale osobne si myslím že je to práve dych berúca atmosféra open air scény v letnom počasí v skutočne reprezentatívnom prostredí námestia pred industriálnou budovou starej pradiarne, v ktorej je Genius loci skutočne citeľný v každom mieste. Veľmi pozitívne hodnotím predpísaný Dress Code, ktorý dodáva tomuto priestoru skutočne punc vysokej umeleckej a kultúrnej hodnoty. Pritom je tu pre všetkých, nie len pre pozvaných a VIP klientelu. Nie, ba práve naopak, zámer je prilákať všetkých divákov bez rozdielu, aby si mohli tento festival užiť. Bez pochýb tomu aj tak je, o čom svedčia vypredané koncerty.
Martin Gyimesi: Keď spievate bez srdca, divák vás okamžite odhalí
Na tohtoročnom festivale vystúpite v Pradiarni na koncerte Hollywood Classic Music. Pôjde o symfonický koncert kultových filmových hitov. Filmová hudba mala svoje „populárne“ obdobie, no stále dokáže aj dnes prilákať do koncertných sál množstvo divákov. Prečo myslíte, že u ľudí stále funguje?
Ja si myslím, že filmová hudba je vsadenie na istotu, veď kto by si nechcel vypočuť úžasné filmové songy zo svojich obľúbených filmov. Určite si každý divák nájde práve ten svoj. Sila symfonického orchestra v spojení s rytmickou sekciou a vokálnym zoskupením, je proste vec, ktorú chcete vidieť a počuť.
Dajú sa niektoré skladby, ktoré vznikli k filmom považovať za „súčasnú“ klasickú hudbu? Ak áno, aké musí táto hudba spĺňať parametre?
Určite, samozrejme, veď už len keď spomenieme mená ako Ennio Moriccone, či Hans Zimmer, počujeme v ich tvorbe jednoznačne klasickú hudbu. Spĺňať by mala hlavne ten základný parameter. Musí sa páčiť poslucháčovi. O inštrumentácii by to bolo nadlho, samozrejme, dnes je iný štýl komponovania ako bol začiatkom 20 storočia v operách alebo v do klasicizme alebo baroku. Vo všeobecnosti je pre širokú verejnosť chápaný klasický zvuk orchestra a operný hlas sólistov. Pevne verím, že tento žáner je nesmrteľný.
Aj vy budete spievať so symfonickým orchestrom, aranžmány však pripraví Barak Schmool. Ako hodnotíte jeho prácu? Čím sú jeho úpravy špecifické?
Nebudem prezrádzať veľa, len naznačím, že v jeho úprave budú mať aranžmány umeleckú hodnotu.
Symfonický orchester a spevácky zbor bude dirigovať Vlado Valovič. Už ste s ním spolupracovali – či už na festivale Symfónia umenia alebo na hudobnej verzii divadelného predstavenia Na srdci mi hraj, keď dirigoval na pódiu živý orchester. Ako sa Vám s ním spolupracuje? Aký je ako dirigent, profesionál a človek?
Áno, v Vladom Valovičom spolupracujem za posledné 3 roky už nespočetne veľa krát. Som veľmi rád, že mám možnosť spolupracovať s človekom, ktorý osobne stál pri zrode Duchoňových piesní a pri jeho kariére. Spolupracujeme nielen na predstaveniach Na srdci mi hraj, ale aj na koncertoch a eventoch s jeho legendárnym telesom Rozhlasovým Big Bandom Gustava Broma, s ktorým je mi zakaždým doslova zážitkom spolupracovať. V rámci Symfónie umenia sa s Vladom stretávam po druhý krát. Po minuloročnom koncerte Duchoň sa tentokrát stretneme na javisku pri Hollywood Classic Music, kde spolu s mojimi hosťami privítame opäť divákov pri koncerte plnom známych hitov, pričom si zaspomínajú na svoje životné obdobia a lásky, ktoré sa im s danými filmami budú zaiste spájať.
Na koncerte budú aj Vaši hostia – Mirka Gális Partlová a Robo Opatovský. Spájajú vás okrem profesie aj hudobné priateľstvá? Čím sú pre Vás títo interpreti výnimoční, keď ste si ich na koncert pozvali?
Mirka a Robo sú v prvom rade úžasní ľudia a samozrejme vynikajúci speváci. Na pódiu sa s nimi stretnem po prvý krát, avšak poznáme sa osobne už nejakú dobu. Som rád, že sa naše profesijné cesty stretnú práve na tomto podujatí, na čo sa veľmi teším.
Poďme už k repertoáru. V súčasnosti znie na podobných koncertoch Harry Potter alebo Pán prsteňov, sú to hity, bez ktorých by nemohol fungovať ani jeden koncert filmovej hudby. Podľa toho, čo uvádza program, ste siahli po starších, overených tituloch. Ako vznikal koncept tohto programu?
Vsadili sme na skutočne najväčšie a najznámejšie skladby, ktoré mali perspektívu na orchestrálnu úpravu. Vznikol dlhý zoznam, ktorý sme postupne okresali na skladby, ktoré vám zaručenie urobia radosť. Skladby sme vyberali podľa toho, aby boli v prvom rade známe, pútavé, mali umeleckú hodnotu, aby mi sedeli štýlom, rozsahom a feelingom.
Filmové melódie však budeme počuť prebásnené – budú to slovenské texty. Ktorí textári si na niečo takéto trúfli?
Ako vieme, Symfónia umenia, vyhlásila súťaž textárov na náš koncert. Prišlo nám nespočetné množstvo textov, avšak víťazné boli nakoniec iba dva, ktoré aj zaznejú na tomto večeri. Mená víťazov budú vyhlásené počas koncertu.
Sú ešte podľa Vás dnes aj noví textári, ktorí ovládajú toto remeslo alebo sa musíme spoliehať na staršiu generáciu autorov?
Samozrejme, tak ako v minulosti, aj teraz máme kvalitných textárov, avšak tí najlepší úzko spolupracujú iba so svojou kapelou alebo spevákom. Preto, získať dobrý text pre svoju skladbu je nesmierne ťažké. Pevne verím, že moja spolupráca s víťazmi bude úspešne pokračovať aj do budúcnosti.
Keď som si pozerala zoznam filmov, z ktorých bude znieť hudba (respektíve aspoň časť je už prezradená), našla som tam starý kultový film Raňajky u Tiffanyho. Odkiaľ tam „padol“ tento film? Z neba? Je to známa, sentimentálna skladba Moon River, ktorú spieva Audrey Hepburn, hudbu k filmu skomponoval Henry Mancini, je to veľké meno vo svete filmových skladateľov. Bude tento večer aj tak trochu v duchu nostalgie?
Osobne si myslím, ako som už spomenul, každý divák si nájde v množstve skladieb ktoré tento večer zaznejú tú svoju, ktorá ho nejakým spôsobom ovplyvnila, prípadne ju má spojenú s nejakou spomienkou vo svojom živote. Takže nostalgické momenty určite nebudú chýbať.
Boli tieto „soundtracky“ aj vašim želaním? Alebo ste dramaturgiu tvorili spoločnými silami?
Áno samozrejme, aj mojím želaním. Každý sme si priniesli to svoje, čo máme radi, čo sa nám dobre spieva. Spoločnými silami s Andrejkou Kozákovou, Vladom Valovičom a mojimi hosťami vznikol finálny playlist, ktorý myslím bude stáť za to. Mojim osobným výberom je aj skladba Don´t let the sun go down on me, ktorá myslím, ešte na Slovensku nezaznela ako mužský duet. Veľmi sa teším na reakciu divákov.
Tešíte sa už na tento koncert? Má nejaké špeciálne posolstvo, podľa Vás táto hudba, ktorú by ste chceli ľuďom tlmočiť?
Posolstvo je jednoduché a bude vždy aktuálne. Hudba má zbližovať a je to univerzálny jazyk ktorým sa vieme dorozumieť. Hudbe rozumie každý. Buď sa vám páči, alebo nie. Pokiaľ je v nej srdce, krásne tóny, plný zvuk orchestra, máte zaručený zážitok. Ten sa nám, pevne verím podarí divákom dopriať. Zabudnite na starosti, príďte si užiť s nami tento príjemný kultúrny večer. Tešíme sa na vás s mojimi hosťami v doprovode symfonického orchestra pod dirigentskou taktovkou Vlada Valoviča, na koncerte Hollywood Classic Music v rámci multi žánrového medzinárodného festivalu Symfónia umenia 2024!
Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Foto: Symfónia umenia, Na Srdci Mi Hraj!
