Ak si nepozriete od 9. mája v slovenských kinách francúzsko-senegalskú snímku Yao, bude to len a len vaša fatálna chyba. Film totiž nie je bežným „tripom“ do Senegalu s výkladom nabifľovaného sprievodcu a hudbou Boba Marleyho, v ktorom vám ukáže krajinu s jej biedou a šťastím…
Najnovšia snímka režiséra Philippa Godeau, ktorý je vo filmárskom svete známy skôr ako pedantný producent, ponúka obyčajno – neobyčajný príbeh mladého 13-ročného chlapca žijúceho v dedinke na severe Senegalu. Malý hrdina menom Yao sa rozhodne spraviť všetko preto, aby sa mohol stretnúť so svojím osobným hrdinom – slávnym francúzskym hercom Saydou Tallom. Ten totiž prichádza do Dakaru, aby tam predstavil svoju novú knihu a zároveň sa po prvý raz vo svojom slávnom živote rozmaznaného Francúza žijúceho v luxuse, mimo svojej rodnej krajiny, zoznámi z realitou, z ktorej pochádza.
Domysleli ste si, že chlapec Yao spraví všetko pre to, aby sa mohol stretnúť so svojím hrdinom? Dokonca aj na vlastnú päsť dômyselne zorganizovať útek od rodiny a prekonať 387 kilometrov, ktoré ho delia od hlavného mesta a premenenia sen v realitu? Vravíte si klišé príbeh a manipulácia s emóciami diváka? Fatálny omyl číslo dva.
Slávneho francúzskeho herca stvárňuje populárny, zapamätateľný, osobitý, veľmi veľký chlap, no najmä neodolateľne sexi Afroameričan (aby sme slovom černoch neurazili nejakú kaviarenskú intelektuálnu spoločnosť, ktorá miluje toxické účinky slnka) Omar Sy, preslávený z filmu Nedotknuteľní. Jeho energia ani úsmev, z ktorého sa podlamujú kolená, sa nezmenili, ale tentoraz potrebuje zachrániť práve on – a vďaka chlapcovej úprimnosti, otvorenej duši a dobrému srdcu, sa mu to aj podarí. Fatálna chyba číslo tri – neporovnávať Omara s úlohou v Nedotknuteľných!
A po eliminovaní možných omylov môžeme slobodne pokračovať neuveriteľnou road movie, ktorá aj vďaka nádherným scenériám magického kontinentu Afriky, dodáva filmu vizuálnu silu. Azda najlepšie na filme je „prefíkaný“ scenár, ktorý kombinuje komediálne prvky s dramatickými. Keď totiž chlapec dorazí na letisko a chce dať hviezde francúzskeho filmu, ktorý pod vplyvom civilizácie akosi pozabudol na svoje korene, podpísať knihu, kde chýbajú nejaké tie strany, nakoľko ich zožrala koza, zrazu ani divák nevie, či sa má smiať alebo byť dojatý. Herec a spisovateľ Seydou Tall v tom však mal okamžite jasno: dojme ho odhodlanosť 13-ročného chlapca, odkopne hystericky pištiace fanynky, ktoré si s ním chcú robiť selfíčka a spontánne si vytýči cieľ. Vykašle sa na všetky povinnosti a rozhodne sa chlapca vziať domov. Keby ste videli jeho úprimný pohľad a cítili jeho čistú dušu, konali by ste tak tiež.
Zrazu sa však dostáva z hviezdneho života na prašné cesty, no najmä, do iného časopriestoru, kde nehrajú žiadnu rolu jeho luxusné hodinky. Čas v tejto krajine totiž neexistuje, tempo je miestami až šialene pomalé, zvyklosti a tradície celkom iné ako v modernom svete. A Seydou prechádza zásadnou premenou aj vďaka chlapcovej navigácii: precitnú v ňom hlboko skryté korene rodu a prostredia, z ktorého pochádza.
Čaro tejto snímky je v tom, že divák si miestami nie je istý, či hlavný hrdina natoľko prepadol mestskému, luxusnému spôsobu života a len s ťažkosťami strávi pohľad na nikam nevedúce cesty, na taxikára, ktorý zmizne, či na spolucestujúceho bratranca, ktorý vystúpi v krajine nikoho, lebo skrátka „ide, niekam ide“, alebo filmová hviezda v sebe objavuje vnútorný pokoj, šťastie, pokoru, ktorú dovtedy nikdy nemal možnosť prejaviť. Film je o to príťažlivejší, že celá road movie transformácie hlavného hrdinu má humorné scény kombinované s vážnymi. Napríklad keď sa Seydou preberie osamotený v taxíku, pozoruje, ako sa chlapec pod stromom modlí a celý dojatý k nemu pristúpi s mimovoľnou otázkou, kde je taxikár, pričom dostane odpoveď, ktorá je v tomto prostredí obvyklá: niekam išiel. Kedy príde? Príde. Zabudnúť na to, že v Afrike existuje čas, je asi najťažším bojom pre vyťaženú filmovú hviezdu a spisovateľa. Postupne odhaľuje rôzne „nástrahy“ Senegalu, ktoré sú autentické a režisér ich nakrútil bez akéhokoľvek prikrášlenia.
Osobitnú pozornosť si zaslúži aj hudba k filmu, ktorú komponoval (a tiež zostavoval z existujúcich skladieb) francúzsky skladateľ Matthieu Chedid. Či už to boli inštrumentálne „podmazovky“, mimoeurópske improvizácie domorodcov alebo známe hitovky, hudba mala v každej jednej scéne zmysel, podčiarkovala kontext deja a nielen bohapusto atmosféricky dopĺňala film. Je skrátka citeľná na každom kroku a má svoj obsahový význam. Napokon, Chedid má za filmovú hudbu na konte už dve významné ceny a dve nominácie.
Niektoré scény, respektíve vývoj deja filmu sú predvídateľné, čo však nijako snímke neubližuje. Napríklad je zjavné, že akokoľvek sa snaží hlavný hrdina zaradiť do reality, stihnúť lietadlo domov, mágia tejto krajiny je podstatne silnejšia a zvíťazí nad ním. Medzi chlapcom a ním sa postupne vybuduje silné ľudské puto a kým na začiatku filmu bol idolom pre dospievajúceho chlapca (excelentne ho stvárnil nadaný senegalský herec Lionel Louis Basse) práve charizmatický dospelák, ktorý vzal pod svoje ochranné krídla na prvý pohľad bezbranné dieťa, podľahne jeho čaru a situácia sa radikálne mení. Hviezdny herec a spisovateľ zisťuje, že sa od chlapca ešte musí veľa naučiť, aby pochopil život. A určite to nie je len preto, že nečítal Verneovky…
Je to práve Yao, ktorý donúti zmeniť myslenie svojho parťáka, a to veľmi jednoduchými otázkami: prečo si nikdy nenavštívil Senegal? Prečo v knihe takmer nepíšeš o svojom otcovi, ale veľa sa venuješ svojej mame? Prečo sa tvoj syn nikdy neusmieva? Dosť dôvodov na bezsenné noci aj pre takého mocného chlapa, akým je Tall.
Do príbehu náhodne vstúpi aj speváčka Gloria, ktorá je v reálnom živote speváčkou z Mali. Svojou priamočiarosťou mu povie v jednej vete všetko o jeho identite: všetci Ťa odhalia, že nie si miestny, lebo si biely. Navonok vyzeráš ako čierny, ale tvoje vnútro je biele. Rozdielnosť kontinentov azda nikdy nebola pomenovaná tak presne, jednoducho a výstižne.
Počas dlhej cesty domov zažije dvojica dobrodružstvá, ktoré sa obom vryjú hlboko do sŕdc. Možno sa niektorým divákom môže zdať klišé, keď Tall ukáže po prvý raz chlapcovi more, no to, ako ho malý hrdina neskôr v škole opisuje spolužiakom, rozhodne klišé nie je.
Skrátka, režisér sa snažil film nakrútiť aj pre širšie obecenstvo, nehral sa na žiadnu intelektuálnu, ťažko psychologickú premenu človeka v jeho pravý opak, ale prirodzene využíval možnosti prostredia, aby vystaval magický, prekrásny príbeh o nezvyčajnom priateľstve, odlišných kultúrach, chápaniu a vstrebávaniu novej atmosféry a podmienok, vďaka ktorej sa uponáhľaná hviezda mení na iného človeka.
A záverom azda poznámka: neodchádzajte z kina pred uvádzaním tituliek. Počas nich vás čaká ďalší z pekných momentov filmu, ktorý prerozpráva snímku v novej forme…
Zuzana Vachová
Zdroj foto: FILM EUROPE
