Uznávané francúzske režisérske duo Olivier Nakache a Eric Toledano je tu s novou komédiou Ťažký rok, aby sa pokúsilo dostáť svojej povesti svetovo úspešných tvorcov. Okrem značného zmyslu pre reflexiu spoločenských problémov však preukázali slabší dramaturgický cit a vypomstila sa im aj voľba kontroverznej témy ekologického aktivizmu.
Keď raz máte na konte film ako Nedotknuteľní (2011), ktorý dokáže rozosmiať a rozľútostiť malých aj veľkých, ústretových aj prísnych divákov, uvedomíte si, že sa vám podarilo čosi výnimočné, čo sa udeje len raz čas a nie je to vždy nutne spojené iba s kvalitami diela, ale aj s dobou, spoločenskou náladou a najmä témou, ktorá vám buď to praje alebo nie. Zopakovať úspech teda vôbec nie je samozrejmosťou.
Nová snímka Ťažký rok vypovedá o súčasnom svete a náročných obdobiach, ktorými si ako ľudstvo prechádzame. Keď dúfame, že zlé časy čoskoro pominú, miesto toho sa objavia ďalšie a ďalšie globálne problémy posúvajúce hranice toho, čo sme ešte schopní uniesť.
Snímka si berie na mušku odveký problém spoločnosti – egoizmus. Ten totiž stojí na počiatku všetkých svetových kríz. Konkrétne sa Ťažký rok zameriava na otázky neuvedomelého konzumu. Hrdinovia si kvôli nakupovaniu a plytvaniu spôsobujú osobné problémy a tiež samozrejme prispievajú ku globálnej kríze, na ktorú upozorňujú skupiny aktivistov. Prvotné posolstvo je ušľachtilé. Akým zvláštnym smerom sa však príbeh hrdinov Alberta a Bruna začal po skvelom úvode uberať, to bude predmetom tejto recenzie a deravým terčom na jej konci.
Organizovanie protestov proti konzumu dáva niekomu vzrušujúci a vznešený pocit proaktívneho odporu. Iným zase dvíha žlč, keď sa ráno potrebujú dostať do práce, ale zástup študentov na ceste im v tom bráni. Úvodná sekvencia filmu nastaví pravdivé zrkadlo každému, kto si hovie vo výpredajoch a brázdi nákupné centrá pred sviatkami, prípadne aj každý víkend. Hneď na začiatku dokázali tvorcovia pomenovať ľudskú nenažranosť a urobiť z tejto neresti animálne divadlo, pri ktorom si divák znechutene spomenie na všetky obchody, okolo ktorých prešiel cestou do kina, pričom si nechal strhnúť pohľad na výklady. Prvé minúty filmu dali vážny prísľub dobrého kinozážitku.
Slušný rozbeh však stačil na to, aby vypovedal všetko, čo mali tvorcovia na mysli. Po expozícii nasleduje romanticko-sociálno-komediálna zápletka s trojicou postáv, ku ktorým si napriek štedrej minutáži možno ťažko vytvoriť akékoľvek puto. Zmes vlastností, ktoré protagonisti majú posilňuje ich proaktívne správanie, no súčasne podráža celkový dojem z ich charakterov. Hrdinovia často konajú krajne nemiestne až hlúpe činy a humor, ktorý pritom používajú väčšinou nedokáže situáciu zachrániť. Komédia totiž starne rýchlejšie než všetko ostatné, a preto nie je ľahké pochopiť, prečo sa autori rozhodli nakrútiť zastaralú európsku crazy komédiu s prvkami frašky. Dnes to už skrátka nefunguje. Kombinácia so sociálnou a environmentálnou kritikou film pozdvihuje, no problémy, do akých sa hrdinovia dostávajú znova zvýrazňujú ich neschopnosť a strácajú tým u diváka sympatie.
Vážim si tiež každú iniciatívu za záchranu prírody a budúcnosti pre ďalšie generácie. Režiséri sa však rozhodli zastať práve toho aktivizmu, ktorý má najmenší potenciál stretnúť sa u obecenstva s pochopením. Čokoľvek nám vystavujú na obdiv, pre značnú časť divákov to aj tak môže znamenať len otravné počínanie nezamestnaných fanatikov. Ďalší z nás v tom budú vidieť inšpiráciu k riešeniu klimatickej krízy. Či tento film dopomôže k vzájomnému dialógu medzi dvoma brehmi, to by som si netrúfol predpokladať.
Ešte na margo humoru a dramaturgie. Niektoré z vtipov sa samozrejme vydarili. Autori stále dokážu sledovať zaujímavé a prekvapivé pointy a rôzne situácie vo vás iste zanechajú dobrý dojem. To podarené je však do značnej miery zahltené nezaujímavými, až nepotrebnými a slabo výpovednými scénami, ktoré skúšajú divácku trpezlivosť, lebo prinášajú do príbehu naozaj málo. Nejde o nudu ako takú, len som mal často pocit, že sa dej nevyvíja zaujímavým smerom a pridlho som bol nútený dívať na tie časti príbehu, ktoré som vidieť nechcel. Možno som jediný, koho film nechal tak trochu chladným.
K prežívaniu emócií dokážu priviesť dobre zvolené hudobné motívy, najmä v rapidmontážach, ktoré filmu dodávajú energiu. Na silný filmový zážitok však hudba nestačí.
Ťažký rok si prisvojil zaujímavé myšlienky a postrehy o súčasnej dobe. Tvorcovia ich však nedokázali rozvinúť do uspokojivej hĺbky a šírky. Miesto toho sa rozhodli pre miestami až absurdnú komédiu, ktorá na niektorých miestach funguje, inde zlyháva. Motivácie hlavných postáv sú premenlivé, akoby odrážali stav samotných autorov. Tí sa možno nevedeli rozhodnúť, o čom ich film vlastne má byť a aký dojem chcú u diváka vyvolať. Ťažký rok sa tak pokúša obecenstvo rozosmiať, dojať, nahnevať, chce, aby premýšľalo, ale zároveň sa príliš nezaoberalo hlúpym konaním protagonistov, pretože tým si každý jednoznačne pokazí zážitok. Chcú doručiť všetko a naraz, tak ako sa im to už v minulosti podarilo. Tentoraz však nie.
Matúš Trišč
Zdroj foto: ASFK
