Spomínate si na Konaj správne od Spikea Lee, alebo Holičstvo s Ice Cubom? Muzikál Vo výškach je novou, tentoraz zhudobnenou ukážkou úžasne obyčajných dní z amerických mestských štvrtí.
Usnavi je mladý pracovitý majiteľ obchodu v hispánskej časti New Yorku zvanej Washington Heights. Podobne ako každý z komunity má aj on svoje sny o budúcnosti a podriaďuje im celý svoj život. Až kým nezistí, že cieľ, ktorý hľadá, už dávno našiel.
Tešil som sa na priživenie mojej slabosti pre hudobné filmy o rôznych poameričtených kultúrach a ich malých aj veľkých životoch v bruchu veľkomiest, hneď ako som sa o adaptácii broadwayského muzikálu dozvedel. Spojenie hip-hopu a flamenca rozhodne nesklamalo. Keďže film možno tak ľahko kategorizovať zvádza ma to k porovnávaniu s vyššie spomínanými a ďalšími podobnými snímkami. Máme tu klebety v kaderníctve, letné horúčavy, otvorené hydranty, dobre naladených lokálnych hlásateľov a množstvo temperamentných postáv. Všetko to sme už pred tým videli, ale patrím do skupiny divákov, ktorých táto tematika zrejme nikdy neomrzí a preto sa vynasnažím podať svoje dojmy ďalej čo najpoctivejším a menej komparatívnym spôsobom.
Muzikály sú, čo sa týka cieľovej skupiny, celkom vďačné. Síce pri nich kiná bežne nepraskajú vo švíkoch, no svojich verných stále majú. Takmer pri každom žánri sa dobrá inovácia víta a neoriginalita tresce. No tu stačí dodržať pár pravidiel, nezanedbať ich prípravu a možno rátať s diváckou spokojnosťou. Chytľavá hudba, duchaplné texty, oku lahodiaca choreografia a aký taký dej. Vďaka tomu poznáme aj slabšie kusy, na ktoré diváci nedajú dopustiť. Vo výškach všetky kritéria spĺňa a snaží sa stúpať do ešte väčších výšok. Aj keď trochu nesmelo.
V príbehu postupne spoznávame jeho štyroch hlavných hrdinov a z klasickej snahy každého z nich splniť si svoj sen sa postupne odhaľujú aj predmety spoločenskej kritiky ako politická nespravodlivosť, rasizmus, medzigeneračný šum, či tendencie ako feminizmus a hrdý hispanizmus.
Pre migrantov je téma domova sama o sebe zložitá. Niektoré postavy vnímajú Heights ako životnú zastávku, iné za svoj štart aj cieľ. Každá z nich prechádza prerodom plným sebapoznania. Štvrť každú chvíľu zažije kolaps a hrdinovia sa musia rozhodnúť, či pre nich sídlisko ešte niečo znamená a či ho chcú svojou prítomnosťou zachrániť. No poznáte to Gavlovičove „sladký je chren červíčkovi, když se v něm uláhne“. Postavy si nesú nezmazateľné spomienky na svoj pôvod a zostávajú verné komunite a až na pár nesplnených očakávaní medzi ľuďmi, ktorí sú si ako rodina, panujú dobré a láskavé vzťahy. Príbeh nemá žiadneho antagonistu a konflikty vznikajú iba zo zle odčítaných signálov lásky. Film obsahuje všetko, čo by ste si od neho mohli priať. Od dobrej hudby, cez (aspoň) základný presah, až po skvelých hercov, romantiku a popkultúrne odkazy.
Možno sa vám však podobne ako mne stane, že sa po čase začnete v kresle trochu mrviť. Môže za to inak skvelý divadelný scenár, ktorý sa však pri transporte na filmové plátno trochu otĺkol. Samotné delenie do dvoch dejstiev problémom nie je. Príbeh je premyslený a každá nitka kamsi vedie. Všetky motívy sú ukončené a prinášajú uspokojivú pointu. Otázkou zostáva, či ich nemohlo byť menej. Pri tak mohutnom počte postáv a najmä dejových liniek by som prijal aj film zľahka okresaný aspoň o pol hodinu. V mozaike o jednej štvrti v New Yorku kamera lieta od jedného hrdinu k druhému a cez hudobné výstupy budí diváka, ktorému je miestami už možno pridlho. Pri muzikáloch treba myslieť na to, že v momente, keď jedna z postáv začne spievať, dej sa výrazne spomalí, niekedy až zastaví. V tomto prípade to občas platí, inokedy nie. Raz si mikrofón ukradnú drobné figúrky, ktorých význam je pramalý a dej by sa bez nich zaobišiel, no keďže sú to cameo roly hercov z pôvodnej hry, máme zakázané nevšímať si ich. Na druhej strane sú tu hudobné scény plné nenápadných príčin neskorších veľkých následkov, ktoré si však divák vďaka rytmu a dynamike ani nestíha všímať.
Najviac poľutovaniahodný je fakt, že aj keď film zodpovie na všetky otázky, ktoré položil, mnohé dôležité témy dostanú len stručnú a naivnú výplň a pri žiadnej sa nezvláda ísť do hĺbky. Takto autori len poodkryli potenciál silnej drámy, z ktorej napokon zostal bezbolestný rodinný príbeh. Evidentne bolo ich snahou zabezpečiť to, aby sa bolo na čo pozerať. A to im vyšlo.
Dôvodov, pre aké sa ide do kina na filmový muzikál môže byť viacero, no azda najsilnejším z nich je potreba zažiť súlad hudby, spevu, pohybu a nápaditých trikov, ktorý spôsobí husiu kožu od zátylku po kolená. Film Vo výškach v sebe má týchto momentov viac než dosť. Možno ich nedoceníte hneď na prvý raz, no všetci vieme, že pesnička začne byť chytľavá až po opakovanom počutí. A neskôr si rôzne časti budete chcieť pretáčať stále dokola. Napokon aj táto recenzia vznikala pri znení skladieb o sídlisku pod Washingtonovým mostom.
V živote Usnaviho a jeho blízkych je toho skryté ozaj dosť a je radosť to postupne odkrývať. Príbeh je pestrý a šťavnatý a preteká príjemnými emóciami.
Filmové In the Heights nemožno ani z ďaleka označiť v rámci žánru za prevrat. A to je okej. Film je cenný taký, aký je. To čo robí, robí dobre. Je to dôležitý prírastok do modernej klasiky, ktorý neprekvapí, ale určite poteší. A možno zaňho budeme vďační ak by sa nasledujúce roky na nakrúcanie muzikálov opäť zabudlo. Je to totiž poriadna letná a láskyplná dávka muziky.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Warner Bros.
