Dva rozličné svety, dve rozdielne obdobia, ale spoločný deň narodenia – 30. marec. Jeden v roku 1746, druhý o viac ako 100 rokov, v roku 1853. I keď mali veľa spoločného, ich životy boli diametrálne odlišné. Francisco Goya a Vincent van Gogh – géniovia, ktorí bojovali s vlastnými démonmi a aj napriek tomu výrazne ovplyvnili výtvarné umenie.
Aj keď sa ich život začal písať v rovnaký deň, príbeh, ktorý si pre nich osud pripravil, bol výrazne odlišný. Na jednej strane osudu stál Francisco José de Goya y Lucientes, ktorý prežil dlhý a plodný život a na strane druhej Vicent Willem van Gogh, ktorého samovražda vo veku 37 rokov zavŕšila život plný pochybností, chudoby a obchodného neúspechu. Obaja však počas svojho života zápasili s vnútornými démonmi, čo sa v nemalej miere odrazilo aj v ich tvorbe.
Francisco José de Goya y Lucientes bol španielsky maliar a grafik. Je považovaný za najdôležitejšieho španielskeho umelca konca 18. a začiatku 19. storočia a počas svojej dlhej kariéry sa okrem výtvarného umenia venoval aj kronikárstvu. Mnohými je častokrát označovaný aj ako posledný zo starých majstrov a prvý z tých moderných. Goya sa narodil v roku 1746 vo Fuendetodose v Aragone do rodiny z nižšej strednej triedy. Maliarstvo študoval od 14. rokov pod vedením Josého Luzána y Martineza, v neskoršej dobe pokračoval v Madride u Antona Raphaela Mengsa. V roku 1773 si za ženu zobral Josefu Bayeu, s ktorou prežil búrlivý vzťah plný tehotenstiev a potratov, z ktorých však dosiahlo dospelosť len jedno dieťa – syn. V roku 1786 sa stal dvorným maliarom španielskeho kráľovského dvora, čím bola zasiahnutá i jeho ranná tvorba, ktorá sa nesie v znamení portrétov španielskej aristokracie.
V roku 1793 ho postihla ťažká choroba, v dôsledku ktorej prišiel o sluch. Zdravotný hendikep začal hrať prím i v jeho tvorbe. Tá sa postupne „stmievala“ a začala byť výrazne pochmúrna a pesimistická. Taktiež začal maľovať obrazy o šialenstve, blázincoch, čarodejniciach, fantastických tvoroch, ale aj obrazy o náboženskej a politickej korupcii. To všetko naznačovalo, že sa obával nielen o svoje fyzické a psychické zdravie, ale aj o osud svojej krajiny.
Neskorá tvorba Goyu vrcholí tzv. Čiernymi maľbami z rokov 1819-1823, ktoré namaľoval na sadrové steny svojho domu. V tomto období žil v úplnej izolácií a diela vypovedajú o jeho maximálnej frustrácii z politického a spoločenského vývoja v Španielsku. V roku 1824 opúšťa rodné Španielsko a smeruje do Bordeaux. Po mozgovej príhode prichádza nielen o schopnosť pohybovať polovičkou svojho tela, ale i o svoj zrak a v 16. apríla 1828 vo veku 82 rokov zomiera.
Vincent Willem van Gogh bol holandský maliar a jedna z najväčších osobností svetového výtvarného umenia. Celkovo, v relatívne malom časovom rozpätí desiatich rokov, vytvoril približne 900 malieb a 1 100 kresieb, z ktorých ale počas života predal iba jeden jediný obraz a to necelý rok pred svojou tragickou smrťou. Po smrti boli však jeho diela preslávené závratnou rýchlosťou, čomu pomohla najmä výstava v Paríži 17. marca 1901 (11 rokov po jeho smrti).
Jeden z najznámejších Van Goghových obrazov sú Slnečnice, o ktorých dva roky pred smrťou napísal: „Svoj ateliér by som najradšej vyzdobil poltuctom obrazov slnečníc – skvostom, ktorý žiari čistotou na najrôznejšom pozadí, od zelenej až po kráľovskú modrú. … Vyvolávalo by to rovnaký dojem ako gotické chrámové okná.“
Novátorským pojatím reality sa stal jedným z hlavných hrobárov impresionizmu a z umeleckého hľadiska významne ovplyvnil najmä umenie prvej polovice 20. storočia. Vôľou vyjadriť vlastné pocity sa stal mimovoľne jedným zo zakladateľov nastupujúceho umeleckého smeru – postimpresionizmu. Jedinou finančnou oporou Van Gogha počas života bol jeho brat Theo, s ktorým mal i veľmi blízky vzťah a viedol s ním aj dôvernú listovú korešpondenciu. Van Gogh údajne trpel psychickou poruchou a preto je známy najmä tým, že si sám urezal kus ľavého ucha. Podľa inej teórie mu kus ucha usekol šabľou pri hádke maliar Paul Gauguin (jeho veľký vzor) a len pred políciou tvrdili, že si ho odrezal sám.
Van Goghova tvorba bola po celý čas úzko spätá z jeho duševným stavom. Obdobia jasnej mysle striedali nekontrolované záchvaty šialenstva. Za 70 dní dokončil neuveriteľných 70 plátien. Podľa dostupných informácii bola guľka, vystrelená z jeho vlastnej zbrane v roku 1890 smrteľná .
Viac ako narodeniny v rovnaký deň mali obaja umelci spoločnú schopnosť vyjadriť duševnú pohromu. I keď v prípade van Gogha bola dominantná neschopnosť oddeliť prácu od svojho šialenstva jeho pekelným plameňom, ktorý síce horel jasnejšie, ale o to kratšie. S odstupom času však môžeme s vďakou oceniť umelecké diela týchto géniov, ktoré nám okrem iného ukázali aj otvorené okná ľudskej psychiky.
Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto: Wikipedia
