Dvadsiaty štvrtý ročník festivalu prinesie široké spektrum súčasného tanca. Každé z predstavení zaujme niečím špecifickým. Hlavnými lákadlami pre široké publikum budú predstavenia dvoch choreografických osobností Sharon Eyal a Silvie Gribaudi.


Sharon Eyal sa narodila v Jeruzaleme a jej talent sa naplno rozvinul v najznámejšej skupine Izraela, v Batsheva Dance Company, kde pôsobila celých 18 rokov, pričom v rokoch 2005 – 2012 ako choreografka. Sharon si spolu s Gai Behar v roku 2013 založili vlastnú skupinu L-E-V, ktorá začala dobývať javiská v Európe i Amerike. Koproducentmi ich diel sú divadlá ako Sadler´s Wells v Londýne, Joyce v NYC, festivaly ako francúzsky Montpelier alebo Julidans v Amsterdame. Ich choreografie sa vyznačujú osobitým, originálnym pohybovým slovníkom, sú štýlovo čisté a komplexné. Obaja nezaprú v tvorbe svoj pôvod, a na javisko prinášajú vášeň, emóciu a živočíšnu energiu. Sharon a Gai tvoria aj pre iné tanečné súbory. Patria medzi ne Nederlands Dans Theater, Švédsky kráľovský balet, či tanzmainz z Nemecka. Choreografia Sharol Eyal SOUL CHAIN v interpretácii súboru štátneho divadla Mainz je extrémne náročná a strhujúca, potvrdzuje výnimočnosť choreografky i súboru, a v roku 2018 získala nemeckú divadelnú cenu DER FAUST.


SOUL CHAIN, Foto: Andreas Etter

Sharon Eyal hovorí, že SOUL CHAIN je hra o láske a túžbe, ale divák by nemal očakávať príliš veľa romantiky. Pohyby tanečníkov sú zvieracie a čisté, skupina sa pohybuje rytmicky, jednotne, disciplinovane. Čím dlhšie unisono trvá, tým viac času má divák na to, aby hľadal a videl rozdiely. Ako hovorí choreografka, na tej istej veci vidíme, akí sme rozdielni. Jednotným pohybom tanečníkov oslavuje absolútnu jedinečnosť každého jednotlivca. Z monotónnosti pohybu sa divákovi vynárajú stále viac zdanlivo neviditeľné emócie a túžby. Láska, rovnako ako pohyb, je tu vnímaná ako tkanivo, ktoré obklopuje a prepája, ktoré je v nás a okolo nás, v iných ľuďoch a rezonuje v priestore, ktorého sme súčasťou. / 13.10. / Činohra SND / 19.00 /


Druhou osobitou umelkyňou, ktorú predstaví festival je Silvia Gribaudi z Talianska. Vo svojom vtipnom a miestami až ironickom diele GRACES vzdáva hold nedokonalosti, nahlodáva kultúrne stereotypy a konvencie, ktoré prikazujú tanečníkom mať vytrénované, svalnaté a štíhle telo. Jej priamočiarosť je odzbrojujúca. Nielenže mení perspektívu pohľadu na to, ako môže vyzerať telo tanečníka, ale kladie si otázky čo to je virtuozita a búri sa proti divadelnej konvencii. Jej telo je slobodne vystavené pohľadu diváka, zraniteľnosť sa mení na silu, individualita víťazí. Silvia s ľahkosťou vťahuje diváka do príbehu plného pozitívnej energie a slobody. Choreografia nie náhodou získala v roku 2019 cenu Danza&Danza za najlepšiu taliansku produkciu. / 4. a 5 .10. / Štúdio SND / 19.00 /


Kosti a kamene je v preklade názov diela STONES & BONES, s ktorým s minimálnym odstupom po premiére v Grécku, do Bratislavy pricestuje skupina RootlessRoot, ktorú založila grécko-slovenská dvojica Linda Kapetanea a Jozef Fruček. Kosti a kamene predstavujú pre nich dlhodobú pamäť Zeme a tela. Kosti sú štruktúrou, ktorú využívame v momente neistoty a odolávame s ich pomocou gravitácii, ale umožňujú nám tiež odpútať sa a vzlietnuť. Kameň vnímajú autori ako pamäť, ako dôkaz života, ale aj ako niečo pravé a pravdivé. Objekty z mramoru, pripomínajúce veľké molekuly sú tu nielen ako scénický prvok, ale za pomoci snímačov v podlahe i ako zvuková zložka predstavenia, lebo ich pohyb vytvára rytmus, sú teda akýmisi starobylými bicími nástrojmi. Ťažkými kameňmi manipulujú štyri ženy, tanečnice, ktoré v sebe nesú históriu ľudstva, sú odolné a adaptabilné ako mramor. / 17.10. / MDPOH / 19.00 /

Dve sóla, dve originálne výpovede, podporené rozdielnym kultúrnym prostredím a tradíciou, dve kontrastné energie, dve rozdielne podoby súčasného tanca divákom v jednom večere predstavia Masako Matsushita z Talianska a Joy Alpuerto Ritter z Nemecka.

Foto: Paolo Paggi

Sólo Masako Matsushita, Talianky s japonskými koreňmi, je viac vizuálne. UN/DRESS MOVING PAINTING zaujme už prvým obrazom, ktorému dominujú tmavé pruhy látky na bielej podlahe. Pohyb látky je tu rovnako dôležitý ako pohyb tela, ktoré je objektom v priestore, ale i subjektom výpovede. Prirodzený spôsob obliekania a vyzliekania sa, úloha ženského oblečenia a tela v modernej spoločnosti sa stali námetom pre predstavenie, ktoré je založené na spojení tela a odevu, vďaka ktorému vzniká pohyblivý obraz. Toto minimalistické a metaforické sólo nás vovedie do sveta jednoduchých symbolov a nepatetickej ženskej poetiky.

Joy Alpuerto Ritter sa pri tvorbe svojho sóla BABAE, čo v preklade znamená žena, inšpirovala tancom čarodejnice Mary Wigmanovej, ako aj tradíciou z krajiny svojho pôvodu, Filipín. V kontraste s prvým sólom tomuto dominuje telesnosť, zmyslovosť, pružný a energický až zvierací pohyb, ktorý v závere prechádza až do akéhosi extatického obradu prepojenia duše a tela tanečnice. / 18.10. / A4 / 20.00 /

Už tradične uvedie festival hostí z Českej republiky. Dve významné tvorivé osobnosti českej scény Tereza Ondrová a Petra Tejnorová podvedením francúzsko-belgickej choreografky Karine Ponties vytvorili duet pod názvom SAME SAME, ktorý balansuje na hrane jemného humoru, irónie a satiry. Poukazuje na spletitosť ľudských vzťahov a náš sklon k absurdným činom.

Foto: Vojtěch Brtnický

Duet, inšpirovaný osobnosťou Bustera Keatona, je plný pochabosti a scén, ktoré nám pripomenú, že v živote nekonáme vždy rozumne, že niektoré zdanlivo normálne životné situácie nás vedia vykoľajiť a zmiasť. Pohľad na cudzie slabosti je však terapeutický, pripomína nám, že život nemusíme brať až tak vážne, a že je dobré vpustiť doň občas trochu nezmyslu a absurdity. / 10.10. / A4 / 20.00 /

V programe festivalu budú tento rok až dve diela slovenských autorov. Jozef Vlk a Stanislava Vlčeková, svojim už typickým divadelno-pohybovým jazykom, vytvorili pre Divadlo Štúdio tanca dielo MUŽ BEZ VLASTNOSTÍ. Je to pestrý kaleidoskop postáv a charakterov, inšpirovaný románom rakúskeho spisovateľa Roberta Musila, ktorý je akousi ironicko-deziluzívnou panorámou modernej spoločnosti. Tvorcovia využili plný potenciál nanovo vybudovaného súboru tanečníkov, ktorí pochádzajú z rôznych krajín sveta. Jednotlivé obrazy sú viac menej voľne pospájanými fragmentmi pocitov a výjavov, ktoré nás utvrdzujú v tom, že nič nie je stále, ale naše činy nezostanú bez následkov. / 20.10. / A4 / 20.00 /

MUŽ BEZ VLASTNOSTÍ. Foto: Martin Dubovský

Yuri Korec bude mať na festivale premiéru svojej choreografie SAPIENS TERRITORY. Rozhodol sa skúmať rôzne aspekty ľudského správania sa. Odhaľuje šablóny nášho správania, hľadá momenty úprimnosti konania človeka, pýta sa, či vlastne dokážeme byť sami sebou. / 9.10. / A4 / 20.00 /

V súvislosti s pandémiou COVID-19 festival v tomto roku nemohol uviesť predstavenie Kimberly Bartošik z USA a svoju účasť musela z rovnakého dôvodu odrieknuť aj austrálska skupina Shaun Parker. Obe predstavenia boli nahradené tanečnými súbormi z Európy.

Sprievodný program

Sprievodný program festivalu bude mať umeleckú a vzdelávaciu časť. Predstaví dva site-speciffic projekty zahraničných tvorcov a dva workshopy.
Predstavenie maďarského choreografa Maté Meszárosa MECHANICS OF DISTANCE je zasadené do špecifického priestoru. Traja tanečníci a jeden hudobník oživujú verejný priestor a vytvárajú možnosť individuálnej percepcie a nečakanej interakcie divákov a tanečníkov. Vnútorné a vonkajšie priestory vo foyer SND ožijú pohybom, divák si bude môcť zvoliť uhol pohľadu či vzdialenosť od akcie. Známy priestor dostane novú dimenziu, aktéri divákom sprostredkujú nové vnemy, prinesú svieži pohľad na známe prostredie. / 27.9. / foyer SND / 17.30 /

Projekt ASFALTOVÉ SVETY je výsledkom výskumu témy bezdomovstva. Tvorcovia sa dlhodobo zaoberajú tým, ako spoločnosť vníma život na ulici, aké výzvy a požiadavky tento spôsob života prináša. Ľudia bez domova obsadzujú rozbité, zničené a voľné priestory miest. Existujú stále v provizóriu, ich prístrešok je vždy dočasný. Goplastic pripravuje tento projekt vo viacerých fázach. Druhá sa bude konať v októbri v Drážďanoch, Budapešti, Viedni, Prahe, Bratislave a Brne. V prostredí, v ktorom sa prirodzene pohybujú ľudia bez domova, čo v prípade Bratislavy bude priestor pred Tržnicou na Trnavskom mýte, budú tvorcovia z Drážďan v spolupráci s domácimi umelcami zasahovať do verejného priestoru. / 22.10. / Trnavské mýto, pred Tržnicou / 16.00 a 17.00 /

Pre študentov Katedry tanečnej tvorby na HTF VŠMU sú určené dva workshopy. Prvý bude učiť členka súboru tanzmainz Marija Slavec a bude sa venovať technike súčasného tanca. Druhý povedú Linda Kapetanea a Jozef Fruček. Ich tréningová metóda Fighting Monkey, ktorú už veľa rokov vyvíjajú siaha po základných princípoch ľudského pohybu, učí performerov cizelovať ich vnímanie, byť prítomnými v okamihu, poznávať vzorce svojho správania sa a pracovať s nimi.

Vstupenky na všetky predstavenia je možné zakúpiť online priamo na stránke festivalu www.abp.sk v časti Vstupenky, cez portál www.predpredaj.sk alebo pred predstavením priamo v divadlách festivalu.

Medzinárodný festival súčasného tanca Bratislava v pohybe sa koná pod záštitou primátora Hl. mesta SR Bratislavy Matúša Valla a bude aj v tomto roku prebiehať počas jedného mesiaca od 4. do 20. októbra.

Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Zdroj: TS Bratislava v pohybe
Zdroj foto: titulná foto: Andreas Ettner

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno