Šiesty ročník cyklu Serenády pre radosť – vášeň pre hudbu bude v znamení premiérového uvedenia kompozície slovenského autora Ľuboša Bernátha, ktorú venoval členom Hilaris Chamber Orchestra. Radosť však vystrieda smútok – dramaturgia koncertu napovedá, že v tomto vzhľadom na náročnú pandemickú dobu, Serenády budú charakteristické skôr clivými, melancholickými a kontemplatívnymi dielami.
Obľúbený koncertný cyklus Serenády pre radosť – vášeň pre hudbu bratislavského súboru Hilaris Chamber Orchestra pod vedením Alana Vizváryho pokračuje v roku 2021 svojim 6. ročníkom v nedeľu 30.mája 2021 o 18:00 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave, v rámci ktorého uvedie okrem iného aj svetovú premiéru slovenského skladateľa Ľuboša Bernátha. Autor venoval orchestru Hilaris a sólistom bratom Alanovi a Robertovi Vizváriovcom dielo Concertino lamento pre husle, kontrabas a sláčikový orchester, ktoré vzniklo počas prvej vlny pandémie a podľa vlastných slovenského skladateľa je táto kompozícia akousi modlitbou za pandémiu.
Popredný slovenský skladateľ Ľuboš Bernáth o skladbe hovorí:
„Skladbu Concertino lamento som napísal v máji v roku 2020 počas prvej vlny pandémie a je venovaná zakladajúcim členom Hilaris orchestra, menovite Anežke Kara-Drmolovej a koncertnému majstrovi Alanovi Vizvárymu. Myslím, že pre každého skladateľa je veľkou cťou a cennou životnou skúsenosťou spolupracovať s takýmto špičkovým telesom, mám z toho veľkú radosť a ďakujem im za prejavenú dôveru! Concertino lamento je ideovým pokračovaním mojich koncertantných skladieb, ktoré vychádzajú z duchovných a sakrálnych inšpirácií. Je to trojčasťový cyklus s názvami Da pacem, Oratione a Resurrexit. Zvláštnosťou tohto diela je sólisticky stavané duo sláčikových nástrojov, stojacich v istom protiklade nielen voči sebe, ale aj v pozícii k celému ansámblu. Sú to teda predovšetkým sólo husle a kontrabas, ktoré majú výrazný koncertantný charakter a počas celého diela vytvárajú, resp. vedú vzájomný komplementárny dialóg. Skladba zároveň prináša akýsi kontakt s minulosťou, odrážajú sa v nej isté archetypálne prvky sonátového cyklu a zároveň istá tematická náväznosť na moju prvú husľovú sonátu, skomponovanú ešte v roku 2000. Ostávam s nádejou, že interpretácia tejto skladby napomôže k zlepšeniu pandémie aspoň po duchovnej stránke a bude fungovať ako vnútorná modlitba a prosba k Bohu.“
Na koncert budú môcť prísť po niekoľkých mesiacov aj diváci, dokonca už bez testov, nakoľko Bratislava sa medzičasom stala v rámci covid-automatu „ružovým regiónom“.
Pandémia sa dotkla všetkých ľudí na Slovensku, celého sveta, rovnako hlboko sa dotkla aj hudobníkov Hilaris Chamber Orchestra. Aj preto zostavili špeciálnu dramaturgiu 6. ročníka, ktorá bude prvýkrát v tradícii cyklu Serenády pre radosť – vášeň pre hudbu, vzhľadom na náročnú pandemickú dobu, charakteristická skôr smutnými, melancholickými a kontemplatívnymi dielami.
Takým je určite aj clivé, nádherné, dojemné Adagio amerického skladateľa Samuela Barbera, ktoré znelo napríklad aj v oscarovom filme Čata, ale aj mnohých ďalších snímkach – či už na veľkých plátnach alebo v televíziách. Autor skomponoval Adagio v roku 1936 pôvodne ako 2. časť svojho sláčikového kvarteta a ako premiéru pre sláčikový orchester ju dirigoval maestro Arturo Toscanini s NBC orchestrom v roku 1938. Traduje sa, že Barber v januári roku 1938 poslal partitúru Toscaninimu, ktorý mu ju na druhý deň vrátil bez komentára, čo skladateľa do nepríčetna rozčúlilo. Dirigent len stroho odkázal že dielo plánuje uviesť, no vrátil ho, lebo si ho už zapamätal. K štúdiu partitúry sa údajne vrátil až deň pred jeho premiérou a prvé uvedenie Adagia zaznamenalo fenomenálny úspech – či už zo strany kritiky alebo publika.
„Náš orchester túto smutnú kompozíciu venuje obetiam pandémie covid 19 na Slovensku,“ hovorí Anežka Kara, PR manažérka Hilaris Chamber Orchestra. Doslova hypnotická clivota je hlavná emócia, s ktorou skladateľ intenzívne pracuje, napokon, už po premiére sa v kritikách objavilo, že Barberovo Adagio je plné pátosu a katarznej vášne a len málokedy zanechá u poslucháčov oči bez sĺz.
Už po spomínanej premiére v roku 1938 vysielanej rozhlasom (z premiéry sa vyhotovila aj nahrávka a do štúdia bolo pozvané vybrané publikum) skladbu počúvalo v priamom prenose milióny Američanov a Adagio si okamžite získalo ich srdcia. Má v sebe zvláštny, srdcervúci smútok, ktorý možno využiť aj mimo koncertných siení. Adagio for Strings (teda v pôvodnej, neupravenej verzii), znela v roku 1955 napríklad aj na pohrebe jedného z najvýraznejších vedcov 20. storočia – Alberta Einsteina. Neskôr, v roku 1967 skladateľ spravil aj zborovú verziu diela Agnus Dei.
Z tradičných serenád bude v dramaturgii tentoraz zastúpená Serenáda na švédske ľudové melódie od Maxa Brucha – hudobného skladateľa, ktorého často opomíname, pretože počas celého svojho života bol konzervatívny, alebo inak povedané – verný jednotnému, romantickému slohu. Napriek tomu, jeho diela sú majstrovské – v časoch, kedy tvoril, konkuroval mu Mendelssohn, musel neskôr žiť v tieni velikánov, akými boli Wagner či Brahms, umieral v čase, keď už tvorili autori ako Schönberg. No on nikdy nebol revolučný, ani nijako prelomový, jeho štýl sa počas celého života nemenil, čo však neznamená, že má byť z histórie vymazaný, naopak – jeho diela (skomponoval viac ako dvesto diel – medzi nimi opery, symfónie, dramatické diela pre zbor a orchester, koncerty) sú plné čistej krásy, energie, imaginatívnosti (no nie programovosti) a vynikajú kvalitným remeselným spracovaním. Hoci sa Bruch takmer vynecháva z pozornosti mnohých orchestrov, bola by chyba nevšímať si ho.
Hilaris v rámci programu zaradili aj 10. symfóniu pre sláčikový orchester Felixa Mendelssohna Bartholdyho.
Koncert z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Bratislavský samosprávny kraj a SOZA. Mediálnymi partnermi sú portál Moja kultúra a časopis in.ba. Vstupenky v hodnote 15 eur sú k dispozícii v predpredaji sieti Ticketportal. Na mieste budú vstupenky v cene 20 eur.
Zdroj: redakciu informovala PR manažérka orchestra – Anežka Kara, doplnila redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto: titulná fotka: Patrik Majirský
