„Mali sme to šťastie, že sme sa učili aj od pôvodných hudobníkov a spevákov z Poľska. Je to úžasný dar. Nesnažíme sa ich však kopírovať v hudbe, ktorú tvoríme. Snažíme sa ísť vlastnou cestou,“ hovoria pre náš portál hudobníčky a speváčky formácie Sutari, ktoré vystúpia na 10. ročníku festivalu Hudba sveta Žilina.
Litovské slovo Sutartinės v preklade znamená viachlasné piesne, ktoré ženy predvádzali počas domácich prác a rituálov. Bol to váš hlavný zdroj inšpirácie? Či už pre názov kapely, tak aj piesne, ktoré spievate?
Spôsob, akým Sutartinės piesne vznikajú a najmä technika spevu boli a stále sú jednou z našich najväčších inšpirácií. Sutartinės pochádza zo slova sutarti, čo znamená „byť v dokonalej harmónii“. Páči sa nám myšlienka byť v takom naladení, že publikum nerozpozná, kto spieva ktorú časť melódie.
O akých rituáloch hovoríme v historickom zmysle?
Mnohé z nich sú napísané zo ženskej perspektívy, spojené s momentmi, keď ženy spolu pracovali, alebo s týmito dôležitými momentmi ako svadba, pôrod, láska, smrť. Sú tam piesne o prírode, kolobehu života a rytme života na vidieku.
Vaše trio čerpá z mnohých zdrojov, z ktorých jeden je prevažne pôvodný poľský. Polyfónia a harmonické procesy, ktoré z týchto spevov počujeme, neznejú „európsky“. Môžete vysvetliť ich základ?
Poľské tradičné piesne sú v podstate monofónne. Takže keď sme sa rozhodli pre polyfóniu, mali sme úplnú slobodu. Máme za sebou mnoho inšpiratívnych stretnutí s majstrami z rôznych tradícií: albánskych, gruzínskych a dokonca aj juhoamerických. Myslím si, že tieto skúsenosti a naša hudobná citlivosť vytvárajú vesmír, z ktorého pochádzajú naše vokálne improvizácie a potom hudobné kompozície.
V hlasoch často počujeme intervaly, napríklad aj sekundy, ktoré nie sú typické pre oblasť strednej Európy. Môžete uviesť, odkiaľ pramení ich základ? Obzvlášť sa mi páči „nízka línia altu…
Naše skladby pochádzajú z praxe spoločného spievania. Existujú špecifické intervaly a farby, vďaka ktorým hlasy medzi sebou silnejšie vibrujú, napr. spomínaný druhý. Naším hudobným sprievodcom bola vždy súzvuk a kvalita, ktorá bola vytvorená medzi hlasmi. Nikdy sme to neintelektualizovali.
Máte krásne farby v speve, dostali ste sa na úroveň, kde hlasy nerušia. Ako vyzeral proces, kým ste dosiahli túto úroveň?
Ďakujeme! Keďže sa snažíme našou hudbou rozprávať príbehy, každý prvok kompozície má svoju hodnotu. Príbeh je tvorený nielen hlasmi, ale aj zvukom nástrojov, rytmom, pauzou, tempom atď. V praxi to znamená veľa spolu počúvať, improvizovať a spievať! A samozrejme musíte poznať a pochopiť príbeh, ktorý chcete povedať.
Speváci musia spolu dýchať, frázovať, cítiť tempá, vychádzajúce z tvaru a charakteru melódie. Záleží vám na jednote spevu?
Samozrejme. Ale bez nadmerného perfekcionizmu. Základom pre nás je počúvať sa navzájom a byť si vedomý súznenia zvuku, no zároveň sa nám páči, ak sa vo zvuku občas vynorí naša rôznorodosť a individuálne črty.
Váš súbor je dnes fenoménom v Poľsku, ale aj na medzinárodnej scéne. Prečo je dnes dôležitá ochrana a šírenie kultúrneho dedičstva?
Na to, aby človek dokázal vybudovať svoju budúcnosť, je dobré poznať svoje korene. A je dobré poznať korene a kultúru iných, aby sme si spolu lepšie porozumeli a komunikovali navzájom.
Tradičné piesne, ktoré spievate, sú o prírode, slobode a ženskosti. Z mnohých vycítime ich obsah, aj keď možno nerozumieme vášmu jazyku. Myslíte si, že je to silnou atmosférou piesní?
Emócie sú určite niečo univerzálne. Keď pracujeme na konkrétnej skladbe, vždy si niečo povieme o príbehu, ktorý je konkrétnou skladbou, možno práve vďaka tomu je poslucháčom taký jasný.
Napríklad, keď spievate o západe slnka, v hudbe počujeme rovnaký základ, refrén znie dookola, v dynamike od forte až po úplné pianissimo. Majú vaše piesne aj rituálny charakter tým, že sa istý prvok stále opakuje?
Opakovaním jednej frázy môžete zakaždým vyjadriť trochu iné emócie, ale v skutočnosti má toto opakovanie aj rituálny aspekt, ktorý vám umožňuje hlbšie sa odovzdať rytmu a atmosfére.
Do akej miery vychádzajú vaše piesne z tradície a čo sa v nich dá považovať za súčasné, moderné? Napokon, žijeme a tvoríme dnes, určite aj vaša hudba podlieha dnešným vplyvom v estetike, zvuku a interpretácii…
Niektoré z našich skladieb sú založené na tradičnej poľskej inštrumentácii, ktorou sú husle, tradičný poľský drum´n´bass. Je to počuť najmä na našom prvom albume „Wiano“, keďže väčšinou pozostáva z tradičných textov a melódií. Ale už vtedy sme sa ich snažili dekonštruovať tak, aby sme tie staré slová povedali novým, našim vlastným výrazom.
Teraz sa snažíme písať viac vlastných skladieb, ktoré ukazujú, že ženské ľudové piesne sa nemusia obmedzovať len na témy manželstva, materstva, panenstva, ale môžu existovať aj v iných kontextoch mimo týchto vzťahov a závislostí. Sú to témy ako sloboda, sesterstvo, príroda či aktuálne svetové dianie a ochrana klímy. Hudobne tiež viac experimentujeme, berieme si inšpiráciu z iných hudobných žánrov, ako je blues alebo dokonca hip hop, ale stále s použitím tradičných nástrojov.
Máte niečo, čo chcú dosiahnuť všetky súbory. Je to váš typický zvuk. Ako ste si ho vypracovali?
Vždy sme sa snažili našu spoluprácu v kapele budovať podľa nášho názvu. Byť v súlade neznamená len dokonalú harmóniu hlasov. Je to tiež hľadanie dobrej rovnováhy medzi nami ako umelcami, medzi našimi temperamentmi, kreativitou a charakterom našich hlasov a nástrojov. Rozvíjanie je procesom počúvania, spoločného spievania a improvizácie.
Do výsledného zvuku často vkladáte zvuky, ktoré sa na pódiu bežne neobjavujú. Napríklad dvoje huslí hrá pizzicato a pritom počujeme zvuk tečúcej vody. Chcete podporiť atmosféru skladieb?
Chceme ukázať, že hudba je všade okolo nás. Je to dôležité najmä v tých dňoch, keď je toľko hluku a zvuky prírody sú ním zahltené a ovládané. Veríme, že v hudbe prírody je nenahraditeľná kvalita, preto sa jej snažíme v našich skladbách vždy dať priestor.
Používate vo svojich skladbách aj prvky improvizácie? Pre ľudovú hudbu to bolo vždy typické…
Je to pre nás základný spôsob skladania a tiež spôsob, akým sa spájame s tradíciou. Väčšina našich melódií má zdroj v spoločnej improvizácii. Veríme, že je to skvelý spôsob, ako udržať vitalitu aj na štúdiových nahrávkach. Umožňuje nám to vychutnať si celý proces tvorby.
Nejde len o typické zvuky, ale aj o rytmy, ktoré využívate. Aký je ich zdroj?
Pri tvorbe najčastejšie vychádzame z rytmov z tradičných poľských ľudových piesní a tancov, ich živosti, tranzu a nepravidelného zvýraznenia. Občas čerpáme inšpiráciu aj z iných tradícií. Milujeme prácu s polyrytmami, zvláštnymi rytmami a slobodou ich vyjadrenia.
Ako dlho trvá spevákom a hudobníkom v triu zladiť sa na túto úroveň? Poznáte sa dobre a tvoríte spolu už dlho? Pýtam sa preto, lebo trio je podľa mňa to najťažšie, čo v hudbe môže byť – počujete každé jedno zaváhanie, človek v ňom musí dosiahnuť absolútny súlad s hudobnými partnermi…
Pracujeme spolu už dvanásť rokov a poznáme sa ešte pár rokov navyše. Dobromiła nastúpila pred takmer 3 rokmi. Počas obdobia, čo spolu tvoríme, sme čelili mnohým zmenám. Z umeleckého hľadiska sa snažíme rásť individuálne a objavovať svoje hlasy, takže sa musíme v tomto smere stále spoznávať.
Harmonizácia je schopnosť, ktorú musíme neustále podporovať. Keď sa sústredíme na to, aby sme si spolu jednoducho zaspievali a naozaj sa navzájom počúvali, zrazu cítime, že harmonizácia je lepšia. A vtedy sa aj ľahšie zladíme. Nevnímame to ako schopnosť, ktorú človek môže dosiahnuť, skôr ako neustály proces.
Práca v triu je určite náročná, ale aj veľmi uspokojujúca. Týmto spôsobom môžeme dosiahnuť hlboké a pekne znejúce harmónie a zároveň zachovať surový a intímny zvuk s počuteľným zafarbením našich hlasov.
K spevu, harmónii a melódiám patria samozrejme aj hudobné nástroje. Počujeme husle, bicie, beatbox. Do akej miery je inštrumentálna zložka piesní, ktoré spievate, moderná? A do akej miery tradičná? Učili ste sa aj od ľudí, ktorí sa venujú tradičnej hudbe?
Mali sme to šťastie, že sme sa učili aj od pôvodných hudobníkov a spevákov z Poľska. Je to úžasný dar. Ale nesnažíme sa ich kopírovať v hudbe, ktorú tvoríme. Snažíme sa ísť vlastnou cestou, hľadáme jazyk vyjadrovania, ktorý bude výsledkom toho, kto sme, čo sme sa naučili, po akých inšpiráciách siahame a aké príbehy chceme našou hudbou ľuďom povedať. Naša hudba je taká súčasná, ako sme my sami súčasťou dnešnej doby, ktorú tvoríme. Rezonuje to s inšpiráciami, po ktorých siahame, a to je popri etnickej hudbe sveta aj obrovské množstvo nádhernej hudby mnohých žánrov, ktorá dnes vzniká.
Čo vás pri skladaní piesní inšpiruje okrem tradičnej hudby? A ako vznikajú texty?
Niekedy môže byť východiskom jednoduchá veta, niekedy nejaký hudobný motív, zakaždým sa to líši. Naše inšpirácie sú veľmi rôznorodé. Okrem tradičných poľských piesní nás inšpirujú príbehy v nich obsiahnuté či zvuky prírody. S každým novým albumom si píšeme čoraz viac vlastných textov a pôvodných melódií.
Svetová hudba znie v Žiline už desať rokov
Prídete na Slovensko na koncert. Je vám naša krajina blízka?
Slovenčina je poľštine najbližšia, takže sa dohovoríme aj bez prekladateľov. Sme susedia a zdieľame krásne hory Tatry, to nás spája. Vašu krajinu sme navštívili už trikrát a máme na tieto koncerty naozaj vrúcne spomienky, takže sa naozaj tešíme, že sa na Slovensko vrátime.
Aký program ste pripravili pre naše publikum v Žiline?
V Žiline predstavíme repertoár z nášho aktuálneho albumu #LullabiesForTheWorld, ktorý mal premiéru vo februári tohto roku. Sú to piesne, ktoré reagujú na problémy moderného sveta. Snažíme sa odpovedať tým, čo dnes hľadajú všetci – oddych a pokoj. Naše uspávanky adresujeme nielen deťom, ale nám všetkým a veríme, že všetci práve to dnes potrebujeme, aby sme mohli čeliť všetkým výzvam, ktoré nám náš svet prináša.
Ako reagujú diváci na vaše piesne? A prečo je podľa vás dnes tradičná hudba medzi ľuďmi taká populárna?
Hneď od začiatku nás prekvapilo to, ako dobre nás prijalo publikum najmä v zahraničí. Ukazuje sa, že naša hudba presahuje význam slov. Z nášho pohľadu máme pocit, že ľudia sú unavení z nadvlády popkultúry a hľadajú niečo jedinečné a živé, s čím sa môžu stotožniť a nanovo objaviť. A s tradičnou hudbou prichádza myšlienka spolupatričnosti, komunity, ktorá je v dnešnom svete, bohužiaľ, zanedbávaná.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
Titulná foto: Iwona Bandzarewicz
