Vydavateľstvo Artforum víta na svete novú knihu Zuzany Mojžišovej s poetickým názvom Kristus a iné miniatúry. Názov je to presný; knihu tvorí 40 poviedok rozdelených konceptuálne do 4 ročných období. Štyridsať krátkych poviedok o roku života tohto sveta.
Forma, ktorá svedčí obsahu
Miniatúry popisujú svet taký, ako ho autorka vidí. Taký, že Kristus občas ujde z kríža a srdce človeku spadne do nohavičiek kvôli jednému menu. Krátka forma autorku popchla k úspornému vyjadrovaniu. Stručnosť a hutnosť však poviedkam svedčí – každé slovo je na svojom mieste, významy vystupujú z mozaiky ako vzory v poliach, jemne mimozemské, no dôverne známe. Zuzana Mojžišová k tejto forme dospela náhodou, no ako vraví: „Časom sa vyjavili ďalšie úžasné vlastnosti tohto literárneho útvaru, jeho prostredníctvom sa dá spontánne a takmer celkom slobodne reagovať na beh času, míňanie sa dní a udalostí bez toho, aby bol človek viazaný všelijakými výstavbovými náležitosťami a konzekvenciami, ktoré nastoľuje písanie dlhších textov“.
Rok ako uzatvorený celok
Miniatúry sú plné dôverne známych momentov a emócií. Ikonická poviedka o Alzáčikovi vychádza z predobrazu, ktorý je v tomto časopriestore každému dôverne známy, pohľad na jeho rodinné zázemie však pobaví. Niekde však cez vtip presvitá smútok, niekedy možno hnev. Celá zbierka je uzatvorená v rámci jedného roka. „Miniatúry som písala celkovo asi tri roky, intenzívne jeden z nich, ten posledný. Nad výsledným poradím som si začala lámať hlavu až ku koncu. Najprv dlho nič. Potom nejasný pocit, že na konci by mala byť Smrť. Ak je na konci Smrť, na začiatku by mohol byť Život. Prostá myšlienka. A čo je medzi tým? Jar, leto, jeseň a zima. Väčšina miniatúr priznane dejom alebo mizanscénou patrila k niektorému z ročných období. Stačilo zoradiť. Potom povsúvať na správne miesto tie bezprizorné. A bolo hotovo.“
Venované obľúbencom
Niektoré z miniatúr autorka venovala známym umelcom, svojím obľúbeným. Na otázku, ako to myslela, odpovedá: „Priala by som si, aby Jean-Paul Sartre po prečítaní miniatúry Alzáčik zatlieskal rukami, naširoko sa usmial a s rozžiarenými očami mi povedal: „No teda, Zuzanka moja, toto sa ti fakt podarilo, ja by som to takto nevedel napísať. Aké hlboké! Aké vtipné! Aké pravdivé! Som nadšený!“ Prípadne by ma mohol osloviť: „Slovutná pani Mojžišová.“
Ak vás kniha zaujala, viac sa o nej môžete dozvedieť v rozhovore s autorkou.
Knihu Kristus a iné miniatúry uvedie vydavateľstvo Artforum v kníhkupectve Artforum spolu s autorkou na podujatí 30. mája 2024 o 18.00, viac informácií nájdete na tomto linku.
O autorke:
Zuzana Mojžišová (1965) vyštudovala scenáristiku na VŠMU v Bratislave, kde aj v súčasnosti pedagogicky pôsobí na Katedre filmových štúdií. Debutovala zbierkou poviedok Afrodithé (LCA, 1997), na prvotinu o trinásť rokov nadviazala prózou Bon voyage (Artforum, 2010), ktorá sa dostala do finálovej desiatky Ceny Anasoft litera 2011. Jej novela Genius loci (2013) je historickou prózou odohrávajúcou sa primárne v psychiatrickej liečebni medzivojnového Československa. Kniha Modus vivendi (Artforum, 2019, opäť v desiatke Anasoft litery) rozpráva o tom, ako tri staré ženy kráčajú mestom zničeným katastrofou, takmer ľudoprázdnym. Napísala knihy pre deti Dve-tri prasiatka (2006), Rozprávky na sedem dní + Makarena (2012) a pravdepodobne prvý slovenský gamebook určený malému čitateľovi Havran v okne, Galandia a iné príhody (2021, Artforum). Je autorkou sociálneho cestopisu Za rómskym ľudom (2017), ktorý je súčasťou etnomuzikologického výskumu Šilalo paňori (Studená vodička). Jej filmové recenzie vyšli knižne pod názvom O ľuďoch a snoch (2016), je tiež autorkou filmologického Premýšľania o filmových Rómoch (2014). Žije v Bratislave.
Zdroj: TS Tamara Leontievová, Artfórum
