Udeľovanie štátnych vyznamenaní sprevádzal invenčný sprievodný program so speváčkou Andreou Zimányiovou a trubkárom Oskarom Törökom.
Prezident SR Peter Pellegrini udelil dnes štátne vyznamenania 18 osobnostiam kultúrneho, vedeckého, športového a iných odvetví spoločenského života. Po prvýkrát ako hlava štátu odovzdal najvyššie štátne vyznamenania pri príležitosti 32. výročia vzniku Slovenskej republiky. Vyznamenania odovzdal osemnástim osobnostiam, z toho 8 z nich je in memoriam. Devätnástou mala byť herečka Zdena Studenková, ktorá ho však odmietla, vzhľadom na aktuálnu situáciu v kultúre.
„Pri pripomenutí si výročí vzniku Slovenskej republiky a udeľovaní štátnych vyznamenaní musíme nachádzať spoločné hodnotové znaky. Sú nimi hrdosť na vlastný národ, láska k svojej vlasti, oddanosť k svojmu povolaniu, odbornosť a prejavenie tej najväčšej profesionality, rešpekt k vlastnej kultúre, obetavosť a pomoc iným,“ povedal v príhovore P. Pellegrini. Konštatoval, že ocenenie patrí do rúk tým, ktorí svojimi činmi, prácou a morálnymi kvalitami prispeli k rozvoju našej vlasti a k šíreniu dobrého mena Slovenska vo svete. „Bez veľkých slov, či bombastických reklám potvrdzujú a zároveň vytvárajú každý deň tvorivú identitu národa. Sú to ľudia, ktorí sa na nás neusmievajú z titulných strán bulvárnych médií, nečítame o nich na sociálnych sieťach,“ zdôraznil v prejave pred stovkami hostí v priestoroch Slovenskej filharmónie v Bratislave.
Medzi ocenenými v oblasti kultúry sú slovenský herec, riaditeľ Divadla Aréna Juraj Kukura či hlasová pedagogička Vlasta Hudecová. Po ukončení stavebnej priemyslovky Kukura vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave. Jeho začiatky sa spájajú s Divadlom na Korze, neskôr na Novej scéne. Svoju hereckú kariéru odštartoval v roku 1966, keď ho už ako 19-ročného obsadili do filmového spracovania románu Margity Figuli Tri gaštanové kone. V rokoch 1976 až 1984 pôsobil aj v Činohre SND. V tom čase bol zároveň jedným z najobsadzovanejších filmových a televíznych hercov – okrem iného k jeho popularite prispeli seriály Straty a nálezy (1974) či Sedem krátkych rokov inžiniera Hagaru (1977), ale aj umelecky ladené snímky, ako napríklad Mário a kúzelník podľa prózy Thomasa Manna (1976). Film bol ocenený Striebornou nymfou na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle v Monaku. Za svoj výkon vo filme Stíny horkého léta (1977) dostal Kukura v roku 1978 Cenu za mužský herecký výkon na festivale v Karlových Varoch. Keď emigroval do Nemecka, spočiatku účinkoval v mníchovskom divadle Kammerspiele, neskôr v Bazileji, Bonne a od roku 1985 v Hamburgu.
V roku 1984 nakrúcal v zahraničí film Via Mala, pričom ho v Československu vyhlásili za emigranta a odsúdili ho na 3,5 roka väzenia za opustenie republiky. Kukura zostal za hranicami, pôsobil v nemeckých divadlách a hosťoval aj v ďalších prestížnych zahraničných divadlách. Na Slovensko sa vrátil až v roku 1990 po Nežnej revolúcii. V súčasnosti je riaditeľom bratislavského Divadla Aréna.
Profesorka Vlasta Hudecová (rod. Rojková) je rodáčkou z Moravského Lieskového v okrese Nové Mesto nad Váhom a narodila sa 19. marca 1937. Hudbe sa venovala od detského veku. V roku 1953 začala študovať spev na konzervatóriu v Bratislave v triede profesorky Dariny Žuravlevovej – Paulovičovej a absolvovala v roku 1958. V štúdiu spevu pokračovala na VŠMU v triede známej profesorky doc. Anny Hrušovskej. VŠMU absolvovala v roku 1963 a rozhodla sa pre pedagogickú dráhu, hoci jej profesorka ju presviedčala, aby sa naďalej aktívne venovala opernému spevu. Napriek tomu však, od januára 1963 až do roku 2024 ostala verná školstvu.
V roku 1963 sa stala asistentkou na Pedagogickom inštitúte v Nitre, kde pôsobila ako pedagóg hlasovej výchovy. Po jeden a pol ročnom pôsobení na katedre hudobnej výchovy, kde ju práca neuspokojovala, od septembra 1964 začala učiť spev na bratislavskom konzervatóriu.
Z jej vyše 20 ročného pôsobenia na foniatrickej klinike a z praxe v náprave hlasových porúch vznikla štúdia, ktorá má slúžiť pre pedagógov a študentov VŠMU, prípadne konzervatórií pri odstraňovaní hlasových porúch a tiež pre poznanie anatómie a fyziológie hlasového ústrojenstva. Jej pôsobenie na VŠMU v Bratislave začalo v roku 1976 a to najskôr ako externý pedagóg a v školskom roku 1982-83 ako interný pedagóg až do roku 2007.
Učiteľské poslanie však je len jednou z aktivít prof. Vlasty Hudecovej. Pôsobila aj na Foniatrickej klinike fakultnej nemocnice na Zochovej ulici v Bratislave, ako hlasový pedagóg pri hlasových poruchách. Tam pôsobila od roku 1973 externe. Niekoľko rokov spolupracovala so Slovenským hudobným fondom ako umelecká vedúca štipendistov. Okrem týchto aktivít sa vždy venuje jej bývalým absolventom po nástupe do praxe a pomáha im po speváckej stránke. Pripravuje s nimi všetky súťaže, koncerty a operné predstavenia. Vedenie VŠMU a ministerstvo školstva vtedajšej republiky, ju na prelome rokov 1984-85 vyslalo na 4-mesačnú stáž do Talianska na Santa Ceciliu do Ríma a školu pri La Scale v Miláne. Tam mala možnosť konfrontovať svoju prácu s požiadavkami popredných talianskych pedagógov, dirigentov a spevákov. Absolvovala stáž na konzervatóriu v Miláne u maestra Ferranda Piera Mirandu a u profesorky Anny – Marie Castiglioni, stáž v Scuola la Scala v Miláne u profesora Silvestriho, Mantovaniho a mezzosopranistky pani Simionato.
Portrét umelca: Vlasta Hudecová
Vlasta Hudecová vychovala desiatky operných a koncertných spevákov, ale aj pedagógov. Pracovala ako členka magisterských, bakalárskych i doktorandských štátnych skúšok. Svoje pedagogické pôsobenie zakončila na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. Pôsobila tiež na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Pracovala ako členka magisterských, bakalárskych i doktorandských komisií a taktiež pôsobí v hodnotiacich komisiách rôznych speváckych súťaží. V roku 1990 jej bol udelený titul „docent“ pre odbor hudobné umenie ‒ spev a v roku 1998 titul „profesor“ pre rovnaký odbor. V októbri roku 2024 ukončila svoju pedagogickú kariéru – keďže do tohto obdobia aktívne pôsobila na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave, to na jej počesť zorganizovalo mimoriadny koncert.
Medzi absolventov VŠMU Vlasty Hudecovej patria: Dora Kulová, Ľudmila Brannová-Hudecová, Silvia Virágová, Eva Šeniglová, Ľudovít Ludha, Vladimír Kubovčík , Adam Blažo, Dagmar Lukáčová, Dagmar Livorová, Dagmar Bezačinská, Ľubica Vargicová, Zoltán Vongrey, Šimon Svitok, Igor Pasek, Kamil Kamberovič, Katarína Krčmárová, Silvia Adamíková, Peter Cingel, Filip Tůma, Oľga Bezačinská, Martina Špačková-Múdra, Monika Černáková-Fabianová, Pavol Remenár, Mário Strešňák. Mnohí z jej absolventov pôsobia na domácich a zahraničných scénach a koncertných pódiách, ale aj ako pedagógovia konzervatórií a VŠMU. Ľudovít Ludha, Ľubica Vargicová, Monika Fabianová, Pavol Remenár, Šimon Svitok či Zoltán Vongrey patria medzi špičkových sólistov. Medzi popredných svetových interpretov patrí aj jej žiak tenorista Pavol Bršlík.
Pozrite si Portrét Vlasty Hudecovej:
Portrét umelca: Vlasta Hudecová – Moja kultúra
Sprievodný program odovzdávania štátnych vyznamenaní sa niesol v komornom, dôstojnom duchu. Andrea Zimányiová spievala pieseň Pavla Hammela, Mariána Vargu a Radima Hladíka Ľalia poľná. Speváčka v nej mala v nej istotu intonačnú a výrazovú, aj keď melodicky nepatrí medzi najjednoduchšie skladby (hudbu zložil Marián Varga, text piesne napísal Kamil Peteraj).
K slovu sa dostali aj menšinové žánre. Oskar Török patrí medzi našich najlepších trubkárov – jeho schopnosť improvizovať a hľadať v hudbe nové možnosti, je unikátna. Ťažko vôbec hľadať tomuto muzikantovi a skladateľovi na Slovensku konkurenciu. Je to hráč, ktorý sa síce inšpiruje aj modernými trendmi, no ako interpret môže slúžiť ako vzor pre ostatných jazzmenov. Jeho hudobné kreácie najkrajšie vynikli ako sprievod k básni Zbohom mamička, ktorú recitoval František Balog, člen Činohry Národného divadla Košice. Spôsob, akým hudobník podporil atmosféru a myšlienku básne, jej intimitu, hlbokú, trpkú výpoveď plnú lásky a bolesti, bol fascinujúci a zároveň dôstojný. Každá fráza hudobne „zosobnila“ veše básne, dokonca ich povýšila. Osobne si takto predstavujem program k udeľovaniu štátnych vyznamenaní – komorný, hudobne a myšlienkovo silný. Prispel k tomu aj majestátny organ (Marek Štrbák).
Na záver programu vystúpil Spevácky zbor Lúčnica pod vedením Eleny Matušovej.
ZOZNAM VYZNAMENANÝCH OSOBNOSTÍ:
Anna Bergerová, účastníčka SNP – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky druh, in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
Anatolij Dvurečenskij, matematik – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky druh, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky
Vlasta Hudecová, hlasová pedagogička – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, občiansky druh, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry
Margita Kocková, protifašistická bojovníčka – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, občiansky druh, in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
Eva Kowalská, historička – štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky
Miroslav Kozák, učiteľ matematiky a chémie – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, občiansky druh, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti školstva
Juraj Kukura, herec – štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky
Karol Kuna, účastník SNP – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, vojenský druh, in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
Lívia Ludhová, vedkyňa-fyzička, geologička – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky druh, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
Ján Michálek, etnológ – štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky
Peter Murdza, protikomunistický odboj – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky druh, in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
Zoltán Oláh, oftalmológ – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, občiansky druh, za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy a techniky, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
Jana Pekarovičová, riaditeľka Letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, občiansky druh, za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
Karol Peknik, účastník SNP – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, vojenský druh, in memoriam za mimoriadne zásluhy o obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky
Alfred Piffl, architekt, pamiatkar, pedagóg, archeológ – štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky
Jozef Psotka, horolezec – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, občiansky druh, in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu
Juraj Sipko, ekonóm – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky druh, za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
Živodar Tvarožek, protifašistický bojovník – štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky druh, in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
Zdroj: prezident.sk, doplnila redakcia mojakultura.sk
Foto: FB profil Petra Pellegriniho
