Rozhlasový unikát, aký vo svete nemá obdobu. Čo všetko ukrýva táto legendárna stavba?
27.marca 1985 sa z ikonickej rozhlasovej pyramídy odvysielali prvé ranné správy a týmto dňom sa začalo pravidelné rozhlasové vysielanie z Mýtnej ulice v Bratislave. Budova, ktorá pripomína obrátenú pyramídu, je svetovým unikátom a dodnes fascinuje svojou architektúrou i špičkovou akustikou. Jej tvar pozná asi každý a mnohí ju považujú za jeden zo symbolov hlavného mesta Slovenska. Ako vznikla, aké tajomstvá ukrýva a prečo je dodnes neodmysliteľnou súčasťou slovenského rozhlasového vysielania?
Prvýkrát sa myšlienka na výstavbu novej rozhlasovej budovy objavila v 60. rokoch minulého storočia. Po náročnom výberovom konaní sa rozhodlo o jej umiestnení v centre Bratislavy a jej návrhu sa ujali významní slovenskí architekti Štefan Svetko, Štefan Ďurkovič a Barnabáš Kissling. Výstavba však trvala až 16 rokov – od roku 1967 do 1983. Kolaudácia prebehla v roku 1985 a 27. marca o 04.30 h z nej boli odvysielané prvé ranné správy, ktoré tak odštartovali pravidelné rozhlasové vysielanie z Mýtnej ulice.
Rozhlasová budova je svetovým unikátom – nikde inde na svete nenájdete pyramídu v pyramíde! Hlavná oceľová konštrukcia má tvar obrátenej pyramídy a vo vnútri ukrýva menšiu, ktorá slúži ako akusticky dokonalý priestor pre prevádzky citlivé na prácu so zvukom – fonotéky, nahrávacie a prehrávacie pracoviská, vysielacie a nahrávacie štúdiá. Tento netradičný koncept nebol iba estetickou záležitosťou – budova je postavená tak, aby bola chránená pred vonkajším hlukom a zároveň zabezpečovala vynikajúcu akustiku.
Jedným z najvýznamnejších miest v budove je Koncertné štúdio Slovenského rozhlasu, kde sa nachádza najväčší organ na Slovensku s 6373 píšťalami, s 83 registrami a so 4 manuálmi. Vďaka špičkovej akustike sem prichádzajú nahrávať hudobníci z celého sveta. Okrem toho tu sídli Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, najstarší profesionálny orchester na Slovensku, ktorý bol založený už v roku 1929.
Keď sa človek prechádza chodbami rozhlasu, prekvapí ho zvláštny pokoj – budova je navrhnutá tak, aby tlmila zvuky a poskytovala ideálne podmienky na nahrávanie. Dokonca aj jej fasáda pomáha regulovať teplotu – v zime prepúšťa slnečné lúče dovnútra a v lete chráni pred prehrievaním. To všetko vďaka tzv. Sokratovmu domu – architektonickému princípu, ktorý využíva tvar budovy na reguláciu teploty.
Zaujímavosti, ktoré ste možno nevedeli
- Pyramída je oficiálne národnou kultúrnou pamiatkou – tento status získala v roku 2017.
- Výstavba bola extrémne nákladná – pôvodný rozpočet sa takmer štvornásobne navýšil a nakoniec sa preinvestovalo 778 miliónov Kčs.
- Pyramída vo filme – budova si „zahrala“ v niekoľkých filmoch, vrátane zahraničného hitu Červená volavka s Jennifer Lawrence.
- Schody nikam a slepé dvere – v niektorých štúdiách nájdete dvere, ktoré sa nikam neotvárajú a schody, ktoré nikam nevedú. Kedysi slúžili ako rekvizity na nahrávanie zvukových efektov.
- Budova pozostáva z dvoch pyramíd – vonkajšej a vnútornej. Vonkajšia pyramída – to sú kancelárske priestory. Vo vnútornej pyramíde sú ukryté prevádzky citlivé na prácu so zvukom – fonotéky, nahrávacie a prehrávacie pracoviská, vysielacie a nahrávacie štúdiá. Vnútorná pyramída je uchytená na nosnom stĺpe.
- Najväčšie štúdio v rozhlase je Štúdio 1 – Koncertné štúdio je postavené technológiou „dom v dome“. Koncertná sála je odpružená zo všetkých strán. Počet sedadiel pre divákov je 523.
- Organ v Koncertnom štúdiu je najväčším organom na Slovensku a jeden z najväčších v krajinách V4: 6373 píšťal, 83 registrov a 4 manuály.
Aj po 40 rokoch zostáva pyramída centrom rozhlasového diania na Slovensku. V jej priestoroch sa denne vysielajú aktuálne informácie, vznikajú tradičné rozhlasové programy, ale aj moderné podcasty či živé koncerty. Slovenský rozhlas pokračuje v tradícii a zároveň drží krok s dobou, aby zostal dôležitou súčasťou kultúrneho a mediálneho priestoru aj v budúcnosti. Ak ste v rozhlasovej pyramíde ešte nikdy neboli, určite si nenechajte ujsť príležitosť navštíviť niektoré z podujatí, ktoré sa tu konajú.
Zdroj: Ivana Zečevič, PR manažér, Sekcia marketingu a komunikácie