Vo veku nedožitých 85 rokov zomrel v piatok 24.2.2023 krátko pred polnocou legendárny slovenský filmový režisér, ktorého diela sa vyznačujú osobitou poetikou, bizarnosťou a hravosťou, Juraj Jakubisko. Správu pre RTVS potvrdila dcéra režiséra Janette Jakubisková.
Rodák z východného Slovenska, z Kojšova (narodil sa 30. apríla 1938), z dedinky, na ktorú vždy v rozhovoroch rád spomínal, absolvoval obor Fotografie na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a v rokoch 1959-1966 vyštudoval pražskú FAMU. Rodnú dedinku Kojšov nosil stále v srdci a v Jakubiskovej tvorbe sa objavovali obrazy tradičného dedinského života Kojšovčanov, ktorí mali vlastné tradície a zvyklosti. Napríklad odkaz na tradíciu zavesovania zvončekov na novomanželskú posteľ použil vo filmoch ako Zbehovia a pútnici alebo dospelými i deťmi milovanej Perinbabe. Zobrazil i ďalšiu tradíciu: miestny pohrebný rituál priam až dokumentaristicky znázornil vo filme Kristove roky.
Kariéra režiséra sa začala v roku 1967 práve spomínaným dlhometrážnym hraným filmom Kristove roky. Filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčikovia, siroty a blázni (1969) a tragikomédia Dovidenia v pekle, priatelia (1970, dokončená 1990) boli v 70. rokoch normalizačnou cenzúrou zakázané a režisér sa mohol venovať len dokumentárnej tvorbe.
Keď sa konečne v roku 1979 mohol vrátiť k tvorbe hraných filmov, nakrútil hraný film Postav dom, zasaď strom, ktorú nakrútil po desaťročnej prestávke. Dodnes je považovaná táto snímka za majstrovské dielo. V roku 1980 nasledoval trojdielny, brilantne nakrútený televízny film Nevera po slovensky. Vrcholové dielo jeho tvorby 80. rokov je historická sága Tisícročná včela (1983), ktorá získala množstvo ocenení podobne ako filmová rozprávka Perinbaba (1985). Boli to triumfálne úspechy – zvlášť Perinbaba, v hlavnej úlohe s manželkou Jakubiskovho vzoru, Federica Felliniho Giuliettou Masinou.
Práve pokračovanie Perinbaby s titulom Perinbaba a dva svety pripravuje v nasledujúcich týždňoch do distribúcie spoločnosť Bontonfilm. Druhá kapitola tejto fenomenálnej, dodnes obľúbenej rozprávky Juraja Jakubiska z roku 1985, má slogan: „Ak veríš na sny, splnia sa ti. Ak veríš na lásku, nájde si ťa.“
V predrevolučnom období nakrútil film, ktorý sa dnes považuje za kultový: Sedím na konári a je mi dobre. V jednej z hlavných postáv sa objavil Bolek Polívka. Označujú ho za jeden z najlepších filmov, ktorý rozpráva jednoduchý a zároveň spletitý príbeh dvoch vojnových navrátilcov Pepeho a Prengela, ktorí sa náhodou stretnú a odvtedy sú ich životy prepojené. Nájdu poklad, usadia sa v opustenej židovskej pekárni, ich spoločnou láskou sa stane tajomná žena Ester, Na dvere však zaklopú 50. roky a nie všetko bude veselé, no nakoniec sa ukáže, že radosť a chuť do života prekoná všetko. Je to film, v ktorom sa v intenciách režisérovej poetiky preplietajú historické fakty s fantáziou a hrou, pritom osobitne ich podčiarkuje citlivá, výtvarná kamera Laca Krausa.
V roku 1990 nakrútil pre televíziu film Takmer ružový príbeh, dokončil a uviedol do kín tragikomédiu Do videnia v pekle, priatelia a začal pracovať na filme Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, ktorý mal premiéru o dva roky neskôr.
Od roku 1993 žil v Prahe, kde nakrútil filmy Nejasná správa o konci světa (1997) a Post coitum (2004). Bol členom Európskej filmovej akadémie, od roku 2001 docentom na FAMU. V roku 2003, teda rok pred premiérou Post Coitum (v hlavnej úlohe s Francom Nerom), dostáva umelec, ktorý mal obrovskú pasiu aj pre výtvarné a hudobné umenie, Českého leva za celoživotný prínos českému filmu, no týmto sa jeho filmová cesta zďaleka neuzavrela.
Jakubisko zháňal prostriedky na nakrúcanie filmu Bathory, ktorý sa točil v roku 2006 za dramatických okolností. V čase uvedenia bol film najdrahším slovenským filmom, išlo o koprodukčnú spoluprácu Slovenska, Česka, Maďarska a Veľkej Británie. Juraj Jakubisko sa podľa jeho vlastných slov držal historických údajov a známych faktov, ale niektoré miesta zaplnil svojou fantáziou. Film zaznamenal divácky úspech (so zárobkom cez 5 miliónov eur sa stal po tejto stránke najúspešnejším Jakubiskovým filmom). Snímka získala Českého leva za Najlepší výtvarný počin a Divácky najúspešnejší český film.
Juraj Jakubisko nás navždy opustil – v tú noc, kedy sa konala premiéra Svätopluka, opery Eugena Suchoňa v réžii Romana Poláka v Slovenskom národnom divadle. Práve Jakubisko pripravil réžiu Svätopluka v roku 2008 v Slovenskom národnom divadle, dirigentom bol Dušan Štefánek. Jeho réžia bola s veľkolepými obrazmi a samozrejme, osobitou poetikou – cez jeho jedinečné filmové videnie. Možno aj včera sme sa s ním, cez novú inscenáciu Svätopluka, symbolicky rozlúčili.
Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Titutlná foto: Jindřich Nosek
