Motívy slovanskej mytológie sa v našej filmovej dráme objavujú naozaj ojedinele. Aj keď žáner rozprávky, najmä v Česku, dodnes neskromne čerpá z tohto zdroja a čertov, vodníkov či sudičky sme mohli vidieť aj v bohatej televíznej tvorbe, vážnejšie ladených súčasných celovečerných hraných snímok s touto tematikou je ako šafranu.
Svetová filmová produkcia sa už dávno chytila legiend severskej ci gréckej mytológie. Tá naša sa do širšieho povedomia dostáva ťažšie a občas sa zdá, že mimo porekadiel a zaprášených rozprávkových knižiek sa na ňu už celkom zabudlo. Naši filmári však kúzlo domácej mystickej histórie z času na čas odhaľujú nie len vo filmoch pre deti, ale aj vo vážnejších snímkach, ktoré vychádzajú z tradičnej slovesnosti, alebo využitím tradičných motívov reflektujú súčasnosť.
Pozrite si výber slovenskej a českej filmovej tvorby, v ktorej si tvorcovia spomenuli na dávne povesti našich predkov.
Svetlonoc (2022)
Začneme najnovším prírastkom do rodiny mysterióznych drám, čerpajúcich z našej kultúrnej tradície. Aj keď príbeh o Šarlote, ktorá sa po rokoch vracia do rodnej dediny uprostred hôr, je v prvom rade psychologickou drámou o nevyriešenej traume z detstva, všadeprítomné obavy z povier o čarodejniciach sídliacich v lese navodzujú temnú atmosféru a tajomstvo, ktoré slovenskému filmu tak veľmi chýba. Režisérka Tereza Nvotová zachytila dedinu opantanú strachom z legiend tradujúcich sa z predkresťanských dôb, no predovšetkým sa pokúsila prinavrátiť silu slovenským ženám, ku ktorým naše tradície a povery boli často veľmi kruté. Film tento rok získal cenu Slnko v sieti za najlepšiu hudbu.
(Filme je dostupný v službe Netflix)
Kytice (2000)
Režisér F. A. Brabec v poviedkovom filme Kytice zadaptoval klasické literárne dielo českého spisovateľa, básnika a zberateľa ľudových rozprávok a piesní, Karla Jaromíra Erbena. Sedem krátkych filmov prerozpráva sedem lyrických balád, v ktorých vystupujú zázračné bytosti, dobre známe zo starých slovanských povestí a rozprávok. Vodníci, duchovia a čarovné predmety ako zlatý kolovrátok vo filme vystihujú folklór, rôzne historické obdobia a nezabúdajú podať ľudové múdrosti a ponaučenie. Brabec navyše zachováva lyrickosť predlohy, čím film získava punc starobylého poetizmu.
(Film je dostupný v službe Lepšia.TV)
Polednice (2016)
Jedna z poviedok vo filme Kytice bola venovaná aj bytosti známej ako Poludnica. V roku 2016 jej režisér Jiří Sádek a scenárista Michal Samir venovali celovečerný film, ktorý tiež vychádzal z predlohy od Erbena. Eliška prichádza aj so svojou dcérou do rodnej dediny svojho manžela. Hlavná hrdinka musí čeliť nekompromisnej byrokracii s kúpou domu, náročnej výchove dieťaťa, na ktoré je sama a pritom si v sebe nesie veľké tajomstvo. Akoby toho nebolo málo, miestna starena straší Elišku čudnými varovaniami pred Poludnicou, bájnou bytosťou, ktorá sa na poludnie prechádza zlatistými poľami a osamelým matkám berie ich deti. Film Polednice má zručne napísaný scenár, v ktorom sa mystika prelína s tvrdým realizmom a oplýva skvelými hereckými výkonmi Ani Geislerovej a Jiřího Štréblu. Snímka pri svojom vydaní narazila na prehnané očakávania divákov, ktorí si od nej sľubovali silný hororový zážitok, miesto toho dostali silnú psychologickú drámu, ktorá však nebola prijatá kladne. Dnes by sme Polednici mohli dať druhú šancu, pretože si ju jednoznačne zaslúži.
(Film je dostupný v službe HBO Max)
Otesánek (2000)
Rok 2000 bol tematike slovanskej tradície na poli celovečernej filmovej drámy (v tomto prípade skôr drsnej komédie) pomerne ústretový. Okrem filmu Kytice vznikla aj snímka Otesánek a iste vás neprekvapí fakt, že predlohou Švankmajerovej satiry bolo tiež dielo Karla Erbena. Otesánek je pôvodne rozprávkovou bytosťou, ktorú si osvojili bezdetní manželia. Keďže veľmi túžili po dieťati, no život im ho nedoprial, vyrobili si chlapca z koreňa stromu. Otesánek rýchlo rástol a veľa jedol. Jeho rodičia ho už nevládali ďalej kŕmiť, a tak sa večne hladný Otesánek napchával všetkým, čo mu prišlo do cesty. Príbeh je brilantne prepísaný do filmového scenára, prenesený z dediny a dávnych čias do obytného domu v súčasnosti. No nenásytný Otesánek zostáva. Navyše ho obklopuje skupina svojráznych postáv, ktoré vás aj vo vyhrotených až absurdných situáciách dokážu rozosmiať.
(Film je dostupný v službe Dafilms.sk)
Lesapán a Domovoj
Slovanská mytológia oplýva množstvom kúzelných bytostí a tvorov. Mladý český režisér Pavel Soukup za posledných 10 rokov nakrútil niekoľko zaujímavých, prevažne hororových krátkometrážnych filmov. Často sa v nich zaoberal českými legendami (Pérák 2013) či povesťami. Z pradávnej tradície ho zaujali bytosti ako strážca lesa Lesapán (Leshy 2015) či domáci duch Domovoj (2017). Krátkometrážne atmosférické snímky vo vás vzbudia opätovný rešpekt voči tvorom, o ktorých ste možno ako deti počúvali pred spaním. Zároveň potvrdzujú, že príbehy, ktoré si medzi sebou tradovali naši predkovia, sa dramatickosťou a napätím hravo vyrovnajú najstrašidelnejším kúskom svetového filmu či literatúry.
Bonus:
Démoni Krakova (2022)
Poľský seriál od Netflixu možno nepatrí medzi najvydarenejšie kúsky streamovacej služby, na druhej strane ponúka široký náhľad do „beštiára“ slovanského bájoslovia, ktoré poznáme aj na Slovensku. Uvidíte v ňom svojrázne a určite nie rozprávkové pojatie príšer a čarovných bytostí, ako sú rusalky, Dedo Mráz či dávni démoni a božstvá a dozviete sa viac o pohanských náboženstvách, ktoré boli vyznávané aj na našom území. Hoci je pravda, že vidieť mýtické tvory ako sa potulujú ulicami súčasného Krakova je miestami kuriózny zážitok.
(Seriál je dostupný v službe Netflix)
Slovania (2020)
Jeden z najnákladnejších seriálov, aké v Slovenskej produkcii vznikli, na seba pred pár rokmi strhol veľkú pozornosť. Obrazy o začiatkoch našich národných dejín, neoddeliteľne spätých s ťažkým životom v horách, kedy naši predkovia osadníci čelili nájazdom cudzích národov a neraz sa pri tom museli spoľahnúť aj na pomoc prastarých božstiev. Seriál nezabudol ani na slávnosti, ktoré v našej kultúre pretrvávajú dodnes, ako je oslava letného slnovratu, neskôr známa ako Svätojánska noc. Seriál opäť doplatil na príliš vysoko nastavené očakávania zo strany televízneho diváka, ktorý čakal slovenskú „Hru o tróny“, no miesto toho dostal komornejšiu, príbehovo nesebaistú historickú drámu s magickými prvkami, ktoré miestami vzbudzovali namiesto údivu úsmev. Napriek tomu ide o slušný pokus slovenských tvorcov zachytiť podstatu slovanskej tradície, ktorá je v našej kultúre prítomná dodnes.
(Seriál je dostupný v službe HBO Max)
Spracoval: Matúš Trišč
Zdroj foto: Otesánek – Warner Bros.
Zdroj titulnej foto: Forum Film
