Svátky písní Olomouc okrem tradičnej súťaže Mundi Cantant ponúkol aj novinku – Vocalis Bellus. Slovenský komorný zbor pod vedením Lukáša Kunsta obstál ako najlepší v dvoch kategóriách v konkurencii vyše 50 zborov.
Najväčší zborový festival v Českej republike oslávil svoje jubileum – 50. výročie svojej existencie. V Olomouci sa uskutočnilo už 50 ročníkov tohto festivalu, na ktoré za celé polstoročie prišlo desiatky tisíce spevákov z celého sveta, odzneli tisíce piesní mnohých skladateľov, realizovali sa stovky zborových vystúpení, výkony hodnotili desiatky porotcov. Organizátorov to stojí nemalé množstvo energie, aby festival zorganizovali, no každý ročník stojí zato, pretože počas diania vznikne mnoho obohacujúcich stretnutí – z ľudského aj umeleckého hľadiska.
Jubilejný 50. ročník festivalu Svátky písní Olomouc, ktorý sa uskutočnil od 31. mája do 4. júna 2023, priniesol spoločné zážitky a mimoriadne emócie. Nechýbala tradičná súťaž speváckych zborov Mundi Cantant a organizátori predstavili novú súťaž Vocalis Bellus určenú vokálnym ansámblom.
Na aktuálny ročník, ktorý trval takmer 5 dní, zavítalo vyše 50 speváckych zborov z Českej republiky, Slovenska a ďalších zahraničných krajín. Celkovo išlo o 43 zborov a 5 vokálnych ansámblov – všetci sa stretli počas piatka a soboty pred medzinárodnou odbornou porotou. Tá bola zastúpená šiestimi krajinami – Česká republika, Slovensko, Chorvátsko, USA, Veľká Británia, Austrália. Obe súťaže sprístupnili pre verejnosť.
Umeleckým riaditeľom festivalu je Milan Motl, ktorý podotkol, že tohto roku sa rozhodli zaradiť do nesúťažnej kategórie aj seniorské zbory. Festival tým jednak reagoval na zvyšujúci sa počet seniorských zborov a zároveň absenciu tejto kategórie na zborových akciách. Bol to rozhodne skvelý ťah. Vidieť seniorov, zodpovedných a oceneniami dojatých, a byť svedkami, že v hľadisku a následne aj na pódiu sa objaví korepetítorka, ktorá bola aj na prvom ročníku Olomouckého festivalu, pohlo emóciami všetkých prítomných v sále.
Naši zahraniční susedia rozhodne vedia, ako takéto podujatia pripraviť. Festivalový život bol rušný, bohatý na sprievodné podujatia, budil záujem verejnosti. V hľadisku počas súťaží ste videli nielen niektorých účinkujúcich (prísť sa pozrieť na konkurenciu je vždy motivujúcim faktorom), no i turistov, domácich, skrátka, pestré publikum. Je to mesto, ktoré má svoje ohromujúce čaro, bohatú históriu, podarilo sa mu však zachovať svoju inteligenciu, kultivovanosť a kus prekrásnej minulosti. Akoby sa ho besnenie 90-tych rokov po Nežnej revolúcii nedotklo, na rozdiel od ostatných československých miest…
Podujatie ponúklo okrem samotnej súťaže štyri unikátne koncerty multižánrového zamerania. Prvým bol Zahajovací koncert, ktorý otvoril celý festival v stredu 31.mája v sále Reduta Moravské filharmonie Olomouc. Slávnostného otvorenia sa ujali olomoucké zbory z BoDo centra a ZUŠ Campanella Olomouc, ďalej Smíšený komorní sbor Ateneo Univerzity Palackého a Komorní sbor Lenky Dohnalovej-Mlynářovej. Koncert vyvrcholil uvedením novej festivalovej znelky od Jana Vičara s názvem Přijde jaro, přijde. Dirigovania sa ujal samotný skladateľ, ktorý pre festivalovú stránku o genéze vzniku skladby uviedol: „Jednak začínám mít komplex nejdéle „sloužícího“ účastníka tohoto festivalu a jednak se mi vybavila jedna mimořádná vzpomínka: Před čtyřiceti lety uvedlo na závěrečném koncertě Svátků písní konaném 11. září 1983 v Redutě asi 600 dětí sdružených v 13 sborech, 4 trumpetisté, klavírista a tympánista za řízení Ivana Sedláčka mou píseň „Na shledanou“ na text Václava Fischera. Zvukově-barevně-kruhový-efekt byl jedinečný, celkový dojem nezapomenutelný”.
Vo štvrtok 1. júna sa konal Sborový koncert v mestskej časti Olomouc – Chválkovice. Publiku ponúkol pestrú dramaturgiu v podaní telies Detský spevácky zbor BRIOSO, poľský Chór Ogólnokształcącej Szkoły Muzycznej I st. im. Stanisława Moniuszki a vokálneho ansámblu NoTimers. Ďalším podujatím bol Benefiční koncert na podporu Ukrajiny v spolupráci s festivalom Svátky města Olomouce, ktorý sa konal v piatok 2. júna v Kostole sv. Mořice. V premiére na tomto podujatí zaznelo Requiem for Peace in Ukraine austrálskeho skladateľa a dirigenta Davida Slatera. Skladbu interpretovali: Moravská filharmonie Olomouc, spevácky zbor Janáčkovho konzervatória v Ostrave, študenti speváckeho odboru Fakulty umenia Ostravskej univerzity a mladí sólisti, pod taktovkou Pavla Šnajdra.
Vyvrcholením sprievodného programu festivalu bol Open air koncert v sobotu 3. júna na Horním náměstí, kde zaznelo rockové oratórium Eversmiling Liberty v podaní rockovej kapely, speváckych zborov Ars Brunensis, Choirchestra a ďalších zborov, ktoré sa zúčastnili súťaže.
Samotná súťaž mala vysokú úroveň – my len ticho môžeme závidieť a spomínať na časy, kedy sme boli mekkou zborov a súťaží, no v súčasnosti sa táto činnosť pochovaná a pri Čechoch pôsobíme len ako chudobní príbuzní. Súťaž Mundi Cantant je otvorená len pre amatérske zbory a tak ako vlani, aj tohto roku sa jej zúčastnil slovenský zbor Les Sirènes pod vedením zbormajstra a dirigenta Lukáša Kunsta. Pravidlá súťaže dovoľujú účasť jedného speváckeho zboru maximálne v dvoch súťažných kategóriách, preto Lukáš Kunst zvolil nielen klasický repertoár, ale aj popový a zúčastnil sa v povolenom počte kategórií. Napokon v oboch získal najvyššie možné, zlaté ocenenie. Pripomíname, že detský zbor KAJETÁN z Plzne sa stal absolútnym víťazom súťaže Mundi Cantant 50. ročníka festivalu Svátky písní Olomouc, stalo sa už dobrou tradíciou, že táto cena putuje do rúk detského zboru, zrejme ani neexistuje lepšia motivácia pre deti ako ocenenie Grand Prix. Tento istý zbor si odniesol aj Cenu publika. Víťazom novootvorenej súťaže Vocalis Bellus sa stal Vokálny súbor Za5.
Zbory boli delené do kategórií aj podľa veku, pravidlá definovali, že musí odznieť minimálne jedna skladba a cappella (porota pritom pozorne hodnotila stabilnú intonáciu – to, ako sa skupiny hlasov dokážu udržať od začiatku skladby po jej záver), v prípade doprovodných nástrojov si ich musel zbor zaobstarať vo vlastnej réžii. Akonáhle zbor spieval v transpozícii, musel o tom organizátora upovedomiť v partitúrach, ktoré sa vopred zasielali.
Ešte pred samotným vystúpením pred porotou mali zbory vyčlenené časy na akustické skúšky v trvaní 10 minút, mohli sa oboznámiť s priestormi, skúsiť si, ako sa speváci počujú, prípadne vykonať posledné zmeny a doladiť interpretáciu možnostiam jednotlivých sál: v priestoroch Reduty Moravskej filharmónie (tam pred porotou a verejnosťou interpretovali popový repertoár) a v sále Palackého Univerzity (klasika). Organizátor mal do bodky všetko pripravené, či už spomínané termíny, organizáciu zborov, komunikáciu so zbormajstrami, časový harmonogram, šatne (tie neslúžili na rozospievanie, no výlučne na prezliekanie a odloženie osobných vecí) – takto má vyzerať jedna interpretačná súťaž, ktorá je medzinárodného charakteru.
Hodnotiace listy poroty zatiaľ k dispozícii naša redakcia nemá, no slovenské Sirény bodovali aj u publika. Ich Libertango Astora Piazzollu malo svižné tempo, potrebnú dynamiku, v danej kategórii bol zbor zaujímavý nielen dramaturgiou, ale tiež interpretáciou. Skladbu búrlivým aplauzom ocenilo aj publikum. Porote šéfoval predseda, každý z členov poroty mal k dispozícii maximálne 30 bodov a hodnotil nasledovné kritériá: intonáciu, rytmus, spevácku techniku, výraz a štýlovosť interpretácie, dramaturgiu súťažného programu, umelecký dojem. Za vynikajúce predvedenie skladby, dirigentský výkon, hlasovú kultúru, dramaturgiu či ďalšie kritériá mohla udeliť porota aj Zvláštnu cenu poroty.
Okrem spomínaného Piazzollu, ktorým naše Sirény uzavreli účinkovanie v priestoroch Univerzity, zazneli v ich podaní aj ďalšie skladby. Práve v piesni kráľa argentínskeho tanga sa predstavili spoločne so sprievodným triom: Richard Šarközi (klávesy), Lukáš Deviatka (kontrabas) a Richard Voľný (bicie nástroje). Ich dramaturgia nebola jednotvárna, v každej z piesní ponúkli niečo iné: úvodné Trávnice skladateľa Alexandra Moyzesa schopnosť spoločného citu pre frázovanie, klenutia melodiky, práce s tempom a dynamikou. Prejavom sa najmä vo forte častiach čiastočne priblížili aj ľudovému spevu, no pritom ich celkový umelecký prednes ostal kultivovaný. Skladateľka Mária Jašurdová sa už od študentských čias venuje úprave zborov a autorskej skladbe. Po Trávniciach v pomalom tempe to bola práve jej jej úprava ľudovej piesne Išli hudci horou s harmonicky a polyfonicky rozpracovanými časťami, ktorá výrazne zadefinovala zbor a jeho rozmanitý repertoár. Okrem spevu skladateľka využíva šepkanie, popri sóle v strofách zbor spieval vo vyváženom brumende. Z úprav ľudového repertoáru, ktoré zbor interpretoval, znela aj rytmicky svižná, výrazovo sugestívna Suchoňova úprava piesne Bodaj by vás.
V pop kategórii v Redute zazneli v podaní Sirén a sprievodnej kapely Bedári – hudbu pôvodne skomponoval Claude-Michel Schönberg, Sirény spievali blok v úprave Rogera Emersona. Táto skladby v ich podaní bola (za mňa osobne) presvedčivá nielen výstavbou, no najmä precíteným výrazom a vyváženou dynamikou v jednotlivých hlasových skupinách. We Will Rock You od Queen znela a cappella, len s pôsobivo rockovým dupaním a na záver zaradil zbormajster aj jeden z gospelov, ktoré Sirény spievali už v Bratislave na koncerte. Joyful Joyful – tentoraz aj so špeciálnou tanečnou choreografiou.
Získať obe zlaté medaily, to znamená pre slovenský zbor nepochybne úspech. Už dnes je vyformovaný, má čoraz širší repertoár – aj zo žánrového hľadiska dokáže pritiahnuť vždy nové publikum a pritom je pozoruhodné, že čoraz viac stúpajú aj jeho interpretačné kvality. Napokon, aj tieto ocenenia sú toho dôkazom.
Aktualizácia: Výsledky súťaže
Zuzana Vachová
Foto: autorka, Vladimír Jagr, Jaroslav Pavel – tady.fotim.ja
