Sériu ôsmich dokumentárnych filmov OSTROVY o kreatívnych centrách na Slovensku sledujú televízni diváci každý pondelok večer na Dvojke od 30. mája. Doteraz mohli vidieť dva filmy v réžii Jany Bučky Kovalčíkovej a Michala Fuliera o Divadle Potôň v Bátovciach a Stanicu Žilina Záriečie-Nová synagóga. Tiež film o kultúrnom centre Hviezdne noci v Bytči, s názvom SMACK MY BYTČA! v réžii Andreja Kolenčíka a Nad tým o kultúrnom centre Hájovňa nad Banskou Štiavnicou v réžii Miriam Petráňovej.
Séria pokračuje Periférnymi centrami v Dúbravici, o otvorenom, neohraničenom priestore pre tvorbu umenia v réžii Miriam Petráňovej. Po nich diváci uvidia film o Punkovej bašte v Bardejove v réžii Andreja Kolenčíka, ďalej piešťanskú Artu v réžii Jany Bučky Kovalčíkovej a Michala Fuliera. Sériu ukončí 25. júla film o kultúrno-kreatívnom centre Kláštor v Rožňave v réžii Viery Dubačovej a Petra Kotrhu.
Filmy otvárajú televíznym divákom uzamknuté dvere profesijného a intímneho života kultúrnych pracovníkov a umelcov a pomáhajú im lepšie pochopiť význam a zmysel umenia a kultúry pre človeka a spoločnosť. Vidia ich v rôznych situáciách počas všedných dní, vo vzťahoch s kolegami, umelcami, priateľmi s rodinami. Dostávajú sa do zákulisia kultúrnych domov, ateliérov, skúšobní, vidia procesy tvorby, úspechy ale aj ich neúspechy.
Robiť umenie v dedine? Čo si o tom pomyslia susedia
DÚBRAVICA je miesto v Podpoľaní s asi stovkou domov, ktoré by zapadlo pod ťarchou vlastnej krásy, ak by sa z nej nestal Kunstdorf – kultúrna dedina. Andrej Poliak sa tu narodil, ale nikdy z malej dediny nechcel odísť, naopak, jeho ideou bolo aby umenie vznikalo aj na vidieku. Postupne začal s priateľmi realizovať veci, vďaka ktorým sa čudovala celá obec. Mladým umelcom v Dúbravici to však neprekážalo. Okolo Andreja Poliaka, Igora Babiaka a Jána Kostolanského sa začal vytvárať úzky okruh ľudí, ktorí začali chodiť do Dúbravice pravidelne. Domáci si zvykli, raz príde Francúz, raz Rumun, Američanka, potom Česi aj študenti z Bratislavy. Dnes celú obec využívajú ako výstavný priestor umelci, ktorí sem prichádzajú na rezidencie a tvoria tu.
„Krčmárka, ktorá nikdy nemala potrebu ovládať cudzí jazyk, sa chce zrazu naučiť po anglicky, aby sa s nimi mohla rozprávať,“ hovorí Andrej Poliak o jednom z dôsledkov ich pôsobenia.
Kunstdorf – Kultúrna dedina je experimentálnym kultúrnym laboratóriom. Koncept naráža na nemecký pojem Kunsthalle, výstavnú halu umenia. V tomto smere predstavuje Kunstdorf otvorený, neohraničený, pomyselný aj fyzický priestor pre prezentáciu a tvorbu umenia, zahŕňajúci tiež kultúrne, prírodné a historické pozoruhodnosti v lokalite. Od roku 2011 tu pravidelne hosťujú umelci, ktorí vytvárajú diela a inštalácie umiestnené v exteriéri obce alebo v okolitej krajine. Preto sa rozhodli vytvoriť mapu, ktorá návštevníkom sprístupní umeleckú zbierku krajinnej galérie a umožní lepšiu orientáciu v krajine. V rámci projektu Fruit of Art zmapovali nevyužité ovocné stromy v okolí. Hnevalo ich, že do Dúbravice privážajú jablká z Talianska, hoci stromy v okolí sú nimi obsypané a nikto ich neoberá. Upozorňujú na nevyužitý potenciál, na veci, ktoré máme, ale nevyužívame ich. Organizujú workshopy pre architektov a študentov architektúry. Zameriavajú sa na skvalitňovanie života obce, od vybavenia verejných priestranstiev, land artu a umenia v krajine cez navigáciu po stavebné úpravy škôlky a jej areálu.
„Dúbravica je dedina, ktorá má v prepočte na množstvo obyvateľov asi najviac umenia na hlavu. To umenie je tesne späté s týmto prostredím, s jablkami na stromoch, s vodou v potokoch, aj so stenou miestnej predajne potravín, kde si maliari vedia natiahnuť skutočne veľké plátno. Využíva a zapája všetko a všetkých, aj tých, čo sa najprv na partiu mladých umelcov a kamarátov pozerali pochybovačne,“ hovorí Andrej Poliak.
Kultúrne centrum v delovej bašte
František Maxin je hlava občianskeho združenia Different, ktoré prevádzkuje v Bardejove kultúrno-komunitné centrum BAŠTA, sídliace v priestoroch historickej Hrubej bašty v centre Bardejova. Hrubá bašta je kultúrnou pamiatkou, ktorá bola postavená v 15. storočí a predstavovala delovú parkánovú baštu. Spolu s Malou baštou v minulosti slúžila na skladové účely, neskôr bol objekt dlhodobo nevyužívaný a opustený. Občianske združenie Different spoločne s dobrovoľníkmi, rôznymi miestnymi iniciatívami a neziskovými organizáciami pod jednou strechou, získali Baštu do prenájmu. Organizujú tu koncerty, diskusie, divadlá, multižánrové festivaly, literárne večery, cestovateľské prednášky, workshopy, tvorivé dielne a mnohé iné podujatia. Spoločne tak napomáhajú rozvoju a podpore miestnych komunitných aktivít a občianskeho aktivizmu v meste. Film mapuje súčasnú situáciu a vplyv kultúrneho centra Bašta na život Bardejovčanov. Prostredníctvom hlavného protagonistu Františka Maxina zobrazuje každodenný pracovný priebeh v kultúrnom centre ako aj presah do osobného života organizátorov.
Kreatívne centrum v bývalej továrni na čokoládu
Piešťany sú jedným z najrýchlejšie starnúcim mestom. Mladí ľudia odchádzajú z mesta preč, pretože tu nenachádzajú uplatnenie. Kreatívne centrum ARTA má ambíciu ponúknuť mladým ľuďom priestor a dôvod, aby z mesta neodchádzali a tvorili aj tu a tak ovplyvňovali občiansku spoločnosť. Príbeh budovy Arta v sebe nesie silný príbeh. Začal v 30. rokoch minulého storočia. A práve z prvopočiatkov jej fungovania vychádzali aj traja protagonisti filmu Dominika Rusnáková, Pavol Pilař a Peter Dvorský.
Na začiatku tu bola továreň na čokoládu a cukrovinky. V 50. rokoch minulého storočia prešla pod národný podnik Figaro. V 60. rokoch po jeho zlúčení so závodom Trnava sa stali priestory sídlom závodu Tesla. V 80. rokoch slúžil priestor Odbornému učilišťu strojárskemu a elektrotechnickému. Od roku 2011 bol objekt prázdny a postupne chátral. Dominika, Pavol a Peter získali priestor do prenájmu a otvorili kultúrne centrum. Ich spoločným cieľom je vytvoriť priestor pre súčasné umenie a nové formáty podujatí pre mladé publikum, priniesť alternatívu vo forme kultúrnych a vzdelávacích aktivít pre verejnosť a pomôcť budovať v Piešťanoch zázemie pre kreatívny priemysel. Chcú vybudovať miesto, ktoré bude združovať niekoľko funkcií zameraných na rozvoj kultúry, podporu komunít, kreatívneho priemyslu, umenia, udržateľnosti a lokálnej ekonomiky. Miesto, ktoré prepája inovatívne myšlienky, lokálnych tvorcov a občiansku spoločnosť, no zároveň vytvára priestor pre dialóg rôznych generácií. Chcú nadviazať na kultúrnu históriu tohto mesta a pomáhať ďalej ju rozvíjať. Vzniká tu akési súostrovie zložené z viacerých ateliérov, pridajú sa výstavy, koncerty, premietania, workshopy, diskusie.
Kedysi tu žili františkáni, dnes sem ľudia chodia na stand-up
Kultúrno-kreatívne centrum KLÁŠTOR a občianske združenie Otvor dvor tvorí skupina ľudí, ktorí sa rozhodli zostať žiť v Rožňave a sami prispieť k väčšej atraktivite svojho mesta. Tak ako boli kedysi kláštory nositeľmi duchovných hodnôt, pokoja, pohostinnosti, dnes vznikajú po celom Slovensku centrá nezávislej kultúry, kreativity a vzdelávania. V mnohých malých mestách sa stávajú Mekkou kultúry a spoločenského života. Občianske združenie Otvor dvor oživilo a oživuje bývalý františkánsky kláštor v centre mesta. Priestorom, ktoré takmer štvrťstoročie chátrali, vdychuje nový život v podobe kreatívneho centra. Aktivizmus ľudí z Kláštora sa rozširuje do celého mesta a ovplyvňuje mienku nie len v Rožňave ale aj v regióne Gemer. Je súčasťou siete nezávislých kultúrnych centier na Slovensku – Anténa, prostredníctvom ktorej si aktívni ľudia z periférii vymieňajú skúsenosti, pomáhajú si, spoločne riešia kultúrne stratégie a prostredníctvom svojich výmenných a dobrovoľníckych programov sa etablujú v kultúre práve aj na medzinárodnej úrovni. To ich okrem iného posúva bližšie k možnosti prihlásiť mesto na kandidatúru Európskeho hlavného mesta kultúry. Dnes viac ako kedykoľvek predtým si uvedomujú potrebu vytvárania takýchto ostrovov v čo najväčšom počte a v čo najzaostalejších kútoch. Okrem divadelných predstavení, stand-upov, výstav, prezentácií, koncertov, workshopov organizujú aj diskusie, prednášky na aktuálne témy. Vytvárajú priestor, kde sa môžu mladí ľudia zmysluplne stretávať.
„V Kláštore sa budú stretávať ľudia s rôznymi záujmami, aby slobodne tvorili, hľadali, vymýšľali a realizovali to najlepšie pre verejné priestory mesta. Pre všetkých Kláštor – znamená možnosť niečo robiť. Dať šancu, poskytnúť priestory, kde môžu tvoriť zaujímavé nápady, kde ľudia dostanú podporu a vďaka čomu sa obnoví život v meste,“ hovorí spoluzakladateľ Kláštora Radoslav Kovács.
Dokumentárna séria OSTROVY postupne mapuje kreatívne centrá v rámci nezávislej siete ANTÉNA. Reflektuje hodnoty a premeny v kultúrnom dianí v duchu NEPREDAŤ! ZVEĽADIŤ. Vznikla aj vďaka podpore Audiovizuálneho fondu. Za jej realizáciou stojí producentka Lívia Filusová. Autorkou námetu projektu je Viera Dubačová.
Kultúrne centrá / vysielanie / RTVS / Dvojka / pondelky / 20.10
30. máj – Divadlo Potôň Bátovce – réžia Jana Bučka Kovalčíková a Michal Fulier
6. jún – Stanica Žilina Záriečie a Nová synagóga – réžia Jana Bučka Kovalčíková a Michal Fulier
13. jún – SMACK MY Bytča ! – réžia Andrej Kolenčík
20. jún – Nad tým – Hájovňa Banská Štiavnica – réžia Miriam Petráňová
27. jún – Periférne centrá Dúbravica – réžia Miriam Petráňová
11. júl – Punková bašta Bardejov – réžia Andrej Kolenčík
18. júl – Arta Piešťany – réžia Jana Bučka Kovalčíková a Michal Fulier
25. júl – Kláštor – réžia Viera Dubačová a Peter Kotrha
Zdroj: TS RTVS
