„Pucciniho operný talent, jeho schopnosť sprostredkovať intenzívne emócie a majestátnosť, sa plynule premieta do organu, nástroja schopného širokého spektra výrazov,“ hovorí pre náš portál Riccardo Ricci, ktorý vystúpi v rámci festivalu MOFIS.
Už o pár dní vystúpite na dvoch koncertoch na Slovensku v rámci festivalu MOFIS. Čo pre Vás ako interpreta znamenajú festivaly zamerané na organovú hudbu, interpretáciu a improvizáciu?
Festivaly ako MOFIS sú skvelou platformou na oslavu bohatstva organovej hudby a improvizácie. Umožňujú interpretom, ako som ja, preskúmať celú hĺbku potenciálu nástroja a zaujať publikum kreatívnym, spontánnym spôsobom. Je to miesto, kde sa ctí tradícia a zároveň sa oživujú nové interpretácie. Pre mňa sú takéto festivaly o posúvaní hraníc výrazu a spájaní sa s poslucháčmi v reálnom čase prostredníctvom interpretačného umenia.
Na dvoch koncertoch predstavíte publiku rôzny program, ale spoločným menovateľom týchto vystúpení bude Puccini. Ako vznikol nápad spojiť operného skladateľa, akým je Puccini, s organovými koncertmi?
Myšlienka spojiť operného skladateľa, akým je Puccini, s organovými koncertmi, sa môže spočiatku zdať nezvyčajná, no existuje medzi nimi bohaté prepojenie. Opera aj organová hudba sú hlboko zakorenené v emocionálnych a dramatických naráciách. Pucciniho operný talent, jeho schopnosť sprostredkovať intenzívne emócie a majestátnosť, sa plynule premieta do organu, nástroja schopného širokého spektra výrazov.
Tento rok si pripomíname 100. výročie úmrtia Pucciniho, čo je vhodnou poctou uvádzať jeho diela v tomto kontexte. Okrem toho sám Puccini začal svoju kariéru ako organista vo svojom rodnom meste Lucca v Toskánsku, čo pridáva osobné spojenie medzi skladateľom a nástrojom. Navyše v Pucciniho časoch nebolo nezvyčajné, aby organisti v Taliansku hrali operné transkripcie počas liturgických obradov. Spojenie Pucciniho operných skladieb s organom teda oživuje tradíciu, ktorá prevládala v jeho dobe.
Osobne mám špeciálny vzťah k Puccinimu. Ako dieťa bola Turandot súčasťou programu sezóny v opere v mojom rodnom meste Fermo. Konzervatórium zorganizovalo konkurzy do detského zboru a ja som bol prijatý. Táto skúsenosť mi dala jedinečné a osobné puto s Turandot a s Puccinim ako skladateľom, vďaka čomu je tento program pre mňa mimoriadne zmysluplný.
Začnime koncertom v Prešove. Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove je jedným z najstarších a najvýznamnejších kostolov na Slovensku, bola postavená v polovici 14. storočia. Viete, aký je organ v Konkatedrále svätého Mikuláša v Prešove, kde budete mať koncert?
Na organe v Konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove som ešte nemal možnosť hrať, ale veľmi sa na to teším. Samotný organ je skutočným historickým pokladom, ktorý siaha až do 17. storočia. Hra na takýto nástroj je privilégiom aj výzvou, pretože si vyžaduje citlivosť na jeho jedinečné vlastnosti. Som nadšený, že môžem prispôsobiť svoj výkon možnostiam organu a zároveň rešpektovať jeho historický a duchovný význam.
Ako sme už spomenuli, koncert venujete Puccinimu, no otvorí ho dielo Johanna Sebastiana Bacha – Praeludium in E BWV 566. Táto skladba vyžaduje od interpreta osobný, individuálny štýl, nie sú to len noty, ale aj práca s frázami, výrazmi, registrami a celkovým zvukom. Ako pristupujete k Bachovmu Prelúdiu v E BWV 566?
Bachovo Praeludium in E si vyžaduje presnosť a hlboko osobný výklad. Nestačí jednoducho hrať noty; interpret potrebuje v kompozícii vyzdvihnúť frázovanie, dynamiku a kontrasty. Zameriavam sa na vyjadrenie veľkolepej tektoniky diela prostredníctvom osobitej pozornosti venovanej registrácii, artikulácii a emocionálnemu tempu každej frázy. Bachova práca mi umožňuje preskúmať celú tonálnu paletu organu a spájanie duchovného s technickým.
Marco Enrico Bossi bol taliansky organista, skladateľ, improvizátor a pedagóg. Okrem Pucciniho predstavíte aj dve jeho diela – Cinq Pièces pour l’orgue op. 104 a z toho istého opusu Ave Maria. Ako padla voľba na tohto autora?
Bossi je nedocenenou postavou v organovej hudbe a verím, že jeho dielo si zaslúži viac pozornosti. Jeho skladby sú bohaté na textúru a melodiku a premosťujú priepasť medzi talianskymi a nemeckými organovými tradíciami. Dúfam, že jeho zaradením po boku Pucciniho predstavím publiku skladateľa, ktorý bol nielen virtuóznym organistom, ale aj významným prispievateľom do repertoáru. Jeho diela, ako napríklad Cinq Pièces pour l’orgue a Ave Maria, ponúkajú dokonalú rovnováhu medzi duchovnosťou a technickou výzvou.
Ave Maria Bossiho je nádherné, hlboko duchovné dielo. Poznáme rôzne verzie, no táto pre mňa osobne znamená úplne iné uchopenie podstaty diela. Na aké zložky interpretácie sa zameriavate? Ako chápete túto kompozíciu?
Ave Maria je hlboko meditatívne a duchovné dielo a ja sa zameriavam na zachytenie jeho vážnosti a oddanosti. Voľba registrácie je tu kľúčová, pretože formuje tónové farby, ktoré odrážajú introspektívnu povahu diela. Snažím sa vytvoriť pocit úcty a pokoja prostredníctvom frázovania a tempa, čo umožní poslucháčovi precítiť duchovnú váhu skladby.
V programe je aj ďalšie dielo – Elégia pre sláčikové kvarteto Crisantemi, ktoré napísal Puccini ako odpoveď na náhlu smrť vojvodu zo Savojska. V skladbe okrem smútku cítiť skladateľov zmysel pre dramatickosť. Bol prispôsobený rôznym nástrojovým verziám. Aké emócie a výraz ponúka organová úprava?
Organ dodáva skladbe Crisantemi jedinečnú hĺbku a umožňuje preskúmať dramatické kontrasty v Pucciniho kompozícii. Smútok a melanchólia, ktoré sú v skladbe ústredné, môžu byť zosilnené prostredníctvom bohatých a dlho držaných tónov nástroja. Dynamický rozsah organu zároveň vyzdvihuje subtílnejšie, delikátnejšie aspekty hudby a ponúka poslucháčovi novú emocionálnu vrstvu.
Ďalší program koncertu v Prešove prekvapil. Rossini má špecifický jazyk, inštrumentáciu, rýchle tempá – dajú sa všetky jeho farby a nuansy obsiahnuť na organe v predohre k opere Straka zlodejka?
Rossiniho predohra s rýchlym tempom a živou inštrumentáciou je určite výzvou pre organ. Všestrannosť nástroja mi však umožňuje obnoviť jas a energiu pôvodnej orchestrácie. Organové registre môžu napodobňovať farby rôznych hudobných nástrojov alebo skupín orchestra, čo umožňuje verný, ale kreatívne interpretovaný výkon. Predohra na organe sa stáva vírom farieb a vzrušenia a predvádza dynamické schopnosti nástroja.
Po Rossinim sa opäť vrátite k dielu Pucciniho. Sú organové diela Pucciniho známe?
Pucciniho organové diela určite nie sú také známe ako jeho opery, no ponúkajú intímny pohľad do jeho raného kompozičného štýlu. Tieto diela majú často jednoduchšiu formu, ale majú rovnakú emocionálnu hĺbku, akou sa preslávil vo svojich operách. Dúfam, že ich zaradením do tohto programu objasním tento menej známy aspekt jeho tvorby.
Vybrali ste si jeho sonátu, skomponovanú na opernú tému. Aký je váš interpretačný prístup k Pucciniho Sonáte D dur č. 8?
Sonáta D dur č. 8 je krásne postavené dielo, ktoré odráža Pucciniho operný štýl aj v inštrumentálnej forme. Keď ju predstavím publiku, budem klásť dôraz na lyrickú, takmer vokálnu kvalitu melódií. Zameriavam sa aj na štrukturálnu jasnosť diela, pričom poslucháča sprevádzam jeho rôznymi časťami s naratívnym prístupom, ktorý odzrkadľuje rozprávanie, aké nájdeme v opere.
Koncert v Prešove uzavrie skladba od Francka. Čo pre Vás ako pre organistu znamená dielo Césara Francka?
César Franck má jedinečné a významné miesto vo svete organovej hudby. Jeho skladby sú považované za povinné pre organový repertoár, spájajú duchovnú hĺbku so zložitými harmonickými textúrami. Pre organistu Franckovo dielo stelesňuje spojenie liturgického účelu s umeleckými schopnosťami nástroja, čím pozdvihuje jeho sakrálne aj koncertné využitie. V mnohých ohľadoch môže byť Franckov vplyv na organ porovnateľný s tým, čo Chopin dosiahol pre klavír. Tak ako Chopinove diela rozšírili výrazové možnosti klavíra a stanovili nové štandardy pre jeho repertoár, Franckova hudba urobila to isté pre organ, čím sa stal ústrednou postavou v liturgickom aj koncertnom prostredí. Jeho skladby naďalej predstavujú pre organistov výzvu a inšpirujú ich, pričom prinášajú hlboký a trvalý odkaz.
Na koncerte v Košiciach ste zmenili program – okrem Bossiho a Pucciniho skladieb si vypočujeme aj ďalší repertoár. Napríklad nie typické dielo Bacha. Ako vyvažujete nemeckú barokovú prísnosť a Vivaldiho radosť v Bachovom koncerte d mol BWV 596?
Bachov/Vivaldiho koncert d mol je fascinujúcou zmesou barokovej prísnosti a talianskej temperamentnosti. Vo svojej interpretácii sa snažím zachovať štrukturálnu disciplínu nemeckého baroka a zároveň nechať vyniknúť rytmickú vitalitu a melodické čaro Vivaldiho. Ide o to, aby sa našla správna rovnováha medzi presnosťou a výrazom, aby oba prvky harmonicky koexistovali. Okrem toho, výber registrácií hrá kľúčovú úlohu pri formovaní konečného obrazu diela, prispieva k celkovej textúre a farbe a zvyšuje súhru medzi prísnou formálnosťou Bacha a živým duchom Vivaldiho.
Čím je Pucciniho skladba Sei versetti e mol zaujímavá, ktorú budete v Košiciach prezentovať?
Tieto krátke kúsky vyžadujú presnosť a jasnosť artikulácie, ale vyžadujú aj silu a expresívnosť. Verstti ponúkajú krátke, ale silné momenty hudobného výrazu a vystihnúť ich znamená, že každá nota a fráza musia byť starostlivo tvarované. Výzvou je vyzdvihnúť ich intenzitu a emocionálnu váhu v obmedzenom časovom rámci.
Z košického programu ma najviac zaujala Lisztova transkripcia Verdiho časti Requiem Agnus dei. Liszt spracoval tento duet sopránu a mezzosopránu bez príkras či nových prvkov a dosiahol tak neskutočnú intimitu. Na sklonku života zjednodušil svoj štýl z virtuóznych prvkov. Dbáte pri interpretácii tejto skladby o duchovné posolstvo tohto diela?
Absolútne. Lisztova transkripcia Verdiho Agnus Dei je o zachytení duchovnej podstaty pôvodného diela. Jednoduchosť a nedostatok ozdôb robia skladbu hlboko intímnou a mojím cieľom ako interpreta je odrážať túto čistotu. Zameraním sa na vytváranie kontemplatívnej atmosféry sa snažím, aby duchovné posolstvo hudby malo prednosť pred technickou virtuozitou.
Zahrnutie tejto transkripcie do programu venovaného Puccinimu ponúka poctu ďalšiemu veľkému talianskemu opernému skladateľovi Verdimu prostredníctvom umenia Liszta. Program obohatí dôraz na prepojenie medzi týmito dvomi dôležitými postavami operného sveta. Ich dielami bude predstavený ich významný vplyv a prínos umeniu.
Koncert ukončíte významným dielom Schumanna. Ako sa prelínajú svety klaviristov a organistov v jeho skladbe Skizzen für den Pedalflügel op. 58?
Schumannov Skizzen für den Pedalflügel je presvedčivou fúziou klavírnych a organových techník. Hoci bola pôvodne skomponovaná pre pedálový klavír – vzácny nástroj, ktorý sa odvtedy akosi nevyužíva – skladba sa krásne vyníma na organe. U klaviristov si to vyžaduje citlivosť na frázovanie a dynamiku, organisti zase musia obratne používať pedále na artikuláciu melodických línií.
Toto dielo predstavuje most medzi hmatovou presnosťou klavíra a expanzívnou zvukovosťou organu. Okrem toho Schumann v tomto čase prehodnocoval Bachov vplyv, ako je vidieť v jeho Sechs Fugen über den Namen BACH, op. 60. Toto spojenie zvýrazňuje Schumannovu hlbokú angažovanosť v barokových technikách a jeho snahu prepojiť ich do vlastných kompozícií, čím sa obohacuje interakcia medzi týmito dvoma hudobnými svetmi.
Asi ste na Slovensku ešte neboli. Tešíte sa k nám aj na festivalové koncerty?
Aj keď som ešte nemal možnosť navštíviť Slovensko, som nadšený, že môžem zažiť jeho bohatú kultúrnu históriu, najmä vo vzťahu k historickým kostolom a organom. Hlboký vzťah Slovenska k hudbe, sakrálnej aj svetskej, z neho robí ideálne miesto pre tieto koncerty a teším sa na stretnutie s tamojším publikom. Festivaly ako MOFIS ponúkajú jedinečnú príležitosť spojiť sa prostredníctvom hudby v takých nádherných prostrediach.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
Zdroj foto: archív umelca
