Divadlo Nová scéna uviedlo dňa 5. mája 2023 premiéru pôvodného slovenského muzikálu Bonviván, ktorý je inšpirovaný životom a piesňami legendy slovenského hudobného divadla a populárnej hudby Františka Krištofa Veselého. V réžii Martina Kákoša sa v titulnej postave jedného zo zakladateľov Divadla Nová scéna predstavil Dárius Koči.
František Krištof Veselý bol v 30. až 50. rokoch minulého storočia naozajstnou divadelnou, speváckou a filmovou hviezdou. Stal sa idolom niekoľkých generácií, bol príťažlivým elegánom, diktoval vtedajšiu pánsku módu a aj bez škandálov a bulváru si získal srdcia Maďarov, Slovákov i Čechov.
Rodák zo Skalice vyštudoval v Budapešti hereckú školu a prvé divadelné skúsenosti zbieral v provinčných maďarských divadlách. Už tam jeho talent a javisková príťažlivosť zaúčinkovali a bolo iba otázkou času, kedy sa presadí v širšom meradle.
Naozajstnou hviezdou prvej veľkosti sa stal po prechode do operety Slovenského národného divadla v roku 1931, kde postupne začal aj režírovať. Elegantný zjav ho predurčil aj na filmovú dráhu, v roku 1936 natočil svoj prvý film Uličnice a v tom istom roku nahral svoju prvú platňu vo firme Ultraphon. Všimli si ho aj na Barrandove, kde v priebehu troch rokov natočil 17 filmov s vtedajšími filmovými hviezdami.
Po návrate z Čiech sa v roku 1946 stal spoluzakladateľom Novej scény Národného divadla, neskôr Novej scény, kde viedol súbor Hudobnej komédie. Za 19 rokov kariérne zviazaných s javiskom Novej scény režijne vytvoril 30 inscenácií a stvárnil 22 divadelných postáv. Overené zdroje uvádzajú až 111 divadelných postáv a 61 zrežírovaných inscenácií v divadlách po celom Slovensku.
V archívoch Slovenského rozhlasu nájdeme vyše dvestopäťdesiat nahrávok jeho piesní, ktoré doslova zľudoveli a dodnes sú v repertoári viacerých hudobných zoskupení. Jeho pestrý život a úspešná kariéra na pozadí rozpadu Rakúsko-Uhorska, vzniku prvej Československej republiky, Slovenského štátu a nakoniec socialistického Československa dali tvorcom množstvo podnetov na vznik muzikálu Bonviván.
Režisér Martin Kákoš: „Náš Bonviván je inšpirovaný Veselého životom, ale nechce byť inscenovanou Wikipédiou. Niektoré dátumy stopercentne nesedia, s istými ľuďmi sa zrejme nestretol a mnohé situácie v realite mohli vyzerať inak… Veď napokon – je to divadlo. Muzikál Bonviván je príbeh o hercovi, pre ktorého bolo divadlo alfou a omegou jeho života. Ktorý mu veľa obetoval, a napriek tomu sa neho na dlhé roky takmer zabudlo. Našťastie, ostali jeho evergreeny. A dodnes stojí divadlo, ktoré vzniklo aj vďaka nemu – Divadlo Nová scéna.“
Do titulnej postavy muzikálu obsadil režisér Martin Kákoš mladého, ale skúseného sólistu divadla Dáriusa Kočiho, pre ktorého to bolo príjemné, aj keď veľmi náročné skúšobné obdobie: „V muzikáli spievam sedemnásť piesní, takže to nie je úplne jednoduché, som v podstate stále na javisku. Ale hrať Františka Krištofa Veselého je pre mňa radosť, rovnako ako on, chcem divadlom baviť ľudí, divákov a robiť to najlepšie, ako viem, to máme spoločné. Jeho piesne poznám od detstva, s mojou nebohou babkou som ich často počúval, mám na to krásne spomienky. A dokonca na jeden zo šansónových večerov si ma pozval spievať pán režisér Bednárik pieseň „Ja som optimista“ a vtedy mi povedal, že som pre neho taký František Krištof Veselý. A tak sa mi to celé teraz spojilo a odkazujem do nebíčka – maestro, asi ste mali zase raz pravdu…“
V úlohe alter ega, starnúceho Františka Krištofa Veselého, sa predstavil hosťujúci Ján Greššo, manželku Gizi hrala Karin Olasová a vo viacerých menších postavách diváci mohli vidieť Karola Čálika, Luciu Vráblicovú, Juraja Ďurdiaka, Petra Makranského, Moniku Drgáňovú, Marcela Ochránka, Martina Kaprálika, Pavla Plevčíka a ďalších.
Libreto Jozefa Lenharta je pretkané osemnástimi skladbami, ktoré Františka Krištofa Veselého preslávili, ako napr. Prečo sa máme rozísť, So slzami v očiach, Ja som optimista, Len bez ženy v sprievode 12 členného orchestra pod dirigentskou taktovkou Ľubomíra Dolného. Muzikál je aj pastvou pre oči, takmer 200 elegantných kostýmov, ktoré korešpondujú s dobou, v ktorej sa muzikál odohráva, navrhla kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová, scénu, ktorá evokuje starú kaviareň, navrhol scénograf Pavol Andraško, choreografom tanečných čísiel bol Jaroslav Moravčík.
Zdroj: TS DNS – Zuzana Šebestová
Autor foto: Anton Sládek / Wikipedia
