Slovenské národné divadlo uvedie v premiérach 21. apríla a 23. apríla 2023 výpravné operné dielo Maria Stuarda Gaetana Donizettiho. V hlavných postavách sa predstavia Mariana Sajko, Andrea Vizvári a Ľubica Vargicová, v postave anglickej kráľovnej diváci uvidia Teréziu Kružliakovú a Janu Kurucovú.
Donizetti napísal túto operu, keď bol na vrchole svojej skladateľskej kariéry. A hoci v námetoch mnohých svojich diel podľahol čaru novej romantickej literatúry, s obľubou sa vracal do anglickej histórie ako k lákavému zdroju javiskovo efektných tém. Zaujal ho osud škótskej kráľovnej Márie v spracovaní Friedricha von Schillera, na rozdiel od predlohy sa však Donizetti vyhol politicko-náboženským témam. Ponechal však legendárnu fiktívnu scénu stretnutia Márie Stuartovej s Alžbetou I. Výrazný dramatický konflikt, bohatý psychologický profil postáv, nádherná hudba a skvelý príbeh s dvomi kráľovnami – rivalkami sú v sugestívnej inscenácii francúzskeho režiséra Gilberta Blina výpravným historickým operným divadlom.
Inscenáciu o osude škótskej kráľovnej Márie pripravil pre našu prvú scénu medzinárodný tím tvorcov. Okrem francúzskeho režiséra Gilberta Blina, hudobne dielo naštudoval a orchester Opery SND povedie taliansky dirigent Marco Guidarini. V inscenačnom tíme nachádzame mená amerického scénografa Alexandra McCargara a českého výtvarníka Josefa Jelíneka, o svetelný dizajn sa postaral Kelly Martin.
Dramaturg Jozef Červenka na úvod tlačovej konferencie povedal, že nápad uviesť toto dielo prišiel ešte na popud bývalého riaditeľa Opery SND Lubora Cukra: „Mali sme záujem zaradiť do repertoáru vrcholné dielo talianskeho belcanta a zároveň dielo, ktoré ešte na pôde SND uvedené nebolo. Vychádzali sme z motivácie, že by sme mali v repertoári inscenáciu, ktorá bude tradičná, aj keď ja osobne nemám rád ten výraz. Teda s rešpektom voči historickým okolnostiam, voči štýlu, hudobnému štýlu obdobia belcanta,“ povedal Červenka, ktorý zároveň dodal, že práve Cukr sa poznal s režisérom Gilbertom Blinom z minulých spoluprác z pražských inscenácií a oslovil ho.
Taliansky dirigent Marco Guidarini sa rozhovoril o hudobnej stránke z hľadiska vrchole hudobnej éry belcanta: „30-roky v Taliansku boli veľmi dôležité, je to obdobie, kedy sa istá éra končila a začínala sa nová, romantická. V tomto čase Rossini prestal komponovať, akoby patril do minulosti, no nový fenomén opery – Verdi, ešte nekomponoval, pretože bol v tom čase veľmi mladý, mal len 23 rokov. Estetika operného spevu ešte bola naviazaná na spev kastrátov, zároveň vzniká niečo nové a opera Maria Stuarda je umiestnená na akýsi stred týchto procesov zmien. Zároveň, je to nový prístup k divadlu zo strany skladateľov. Je to libreto rýmované, no veľkou motiváciou bol práve Schiller, pre mnohých to bol Shakespeare. Pre mňa osobne ako dirigenta je fascinujúce v tomto diele pozrieť sa retrospektívne, ako veľmi poeticky ovplyvnila táto doba zrelého a poetického Verdiho.“
Donizettiho zaujal príbeh Márie Stuartovej v spracovaní Friedricha von Schillera, na rozdiel od pôvodnej predlohy sa nevenuje politicko-náboženským témam. Režiséra v opere Maria Stuarda zaujalo vykreslenie dvoch mimoriadne zaujímavých osudov protagonistiek – osudu dvoch kráľovien Márie Stuartovej a Alžbety I. anglickej, ktoré sa v skutočnosti nikdy nestretli. „Fabula opery to dovoľuje a vykresľuje tento zvláštny moment, ktorý Donizetti tak majstrovsky zhudobnil,“ hovorí režisér, ktorý nemal potrebu meniť historický vzhľad opery. „V librete bolo množstvo dobrých informácií o tom, ako tieto osobnosti žili a vyzerali, Schiller to uchopil veľmi dobre. Páčil sa mi fakt, že kráľovné sa v skutočnosti nikdy nestretli – dostatok informácií nám poskytuje nielen Schiller, ale aj Donizzetti. Povedal som si, že pre integritu umeleckého diela bude oveľa lepšie, ak uchopíme zložitý cieľ situovania v historickom prostredí a použijeme historické kostýmy. Oveľa lepšie to odzrkadľuje esenciu doby a literatúru humanity, ktorá je za tým celým. Vďaka fantastickým spevákom a speváčkam a tiež hudbe, som to poňal humánnym spôsobom,“ povedal režisér Blin.
Opera sa odohráva v Anglicku v roku 1587 vo Westminsterskom paláci a na hrade Fotheringhay. Kľúčovými prvkami scénickej výpravy sú podľa Alexandra McCargara steny z rôznych materiálov odkazujúce na alžbetínsku éru a niektoré výskumy z 19. storočia. „Využil som informácie, ktoré boli v librete, chcel som ukázať, ako vyzerá alžbetínsky svet, ale aj Donizettiho svet,“ objasnil scénograf. Pri práci na scéne využil drevo i kameň. „Kachličkové chodníky, ktoré vtedy boli v Londýne, sú skoro v každej scéne, prišiel som k nim na základe historického skúmania,“ povedal McCargar.
Kontrast dvoch svetov kráľovien predstavujú aj historické kostýmy. Tie farbisté reprezentujú pompézny dvor kráľovnej Alžbety. Kontrast k nim vytvoril Josef Jelínek v podobe čiernych kostýmov asketických Škótov a obrazov približujúcich väznenú Máriu Stuartovú.
„Myšlienka stretnutia dvoch kráľovien vytvára dramatickú atmosféru a pri ich stretnutí sa odhalia aj ich charaktery. Možno aj z opačnej strany, ako ich poznáme z historických zdrojov. Finálna scéna konfliktu oboch žien vytvára nádherný obraz vďaka nádhernej vizualizácii, ktorá je podporená aj v hudobnom prevedení. Je to veľmi svieža a priama, otvorená scéna. Tak isto pána Jelíneka nemajú osobnosti od diváka vzďaľovať, ale nemajú ich k nemu ani príliš približovať. Snažili sme sa zobraziť to, čo sa v skutočnosti stalo. Myslím si, že divadlo je akýsi časostroj, oveľa lepší, ako sú filmy. Diváci môžu zažiť atmosféru aj vďaka krásnym kostýmom, napomáhajú vnoriť sa do atmosféry,“ zaznelo na tlačovke vysvetlenie francúzskeho režiséra Gilberta Blina.
V novej inscenácii Mariu Stuardu interpretujú Mariana Sajko, Andrea Vizvári a Ľubica Vargicová. V postave anglickej kráľovnej diváci uvidia Teréziu Kružliakovú a Janu Kurucovú. V postave Roberta, grófa z Leicesteru, účinkujú Paolo Lardizzone a Ondrej Šaling. Ďalšie postavy stvárňujú Michal Onufer, Pavol Remenár, Katarína Hano Flórová.
Spracovala: Zuzana Vachová
Foto: Zdenko Hanout
