Divadlo Nová scéna uvedie dňa 10. mája 2022 v Štúdiu Olympia premiéru komornej inscenácie TISÍCDEVÄŤSTO podľa hry svetoznámeho talianskeho spisovateľa Alessandra Baricca. V réžii Matúša Bachynca sa predstaví mladý talentovaný herec a multiinštrumentalista Ján Cibula. Ide o prvú inscenáciu novej dramaturgickej línie Štúdia Olympia, ktorá bude predstavovať mladé talenty.
Novecento. Tisícdeväťsto. To nie je číslo. Je to meno – meno legendárneho pianistu, ktorého poznali všetci pasažieri parníka Virginian a nielen oni. Loď bola jeho domovom, nikdy ju neopustil, no vo svojej fantázii navštívil mnohé miesta, ochutnal stovky jedál, dokázal cítiť tisíce vôní. K šťastiu nepotreboval nič, len klavír a príbehy cestujúcich.
Tak o legendárnom pianistovi hovorí rozprávač v hre známeho talianskeho autora Alessandra Baricca. Baricco stvoril fascinujúceho hrdinu, geniálneho samouka, trochu zvláštneho chlapíka, ktorý z pohľadu sveta “tam vonku” neexistoval, a predsa o ňom a jeho hudbe toľkí počuli. A hoci celý život strávil zavretý v obmedzenom priestore lode, bol slobodnejší než mnohí z nás…
O Novecentovom živote sa dozvedáme ústami jediného herca, ale akoby sme sa spolu s ním ocitli na zaľudnenej palube Virginianu, kde každý večer kapela hrá jazz, občas niekto dostane morskú chorobu a kdesi vo vzdialenom svete sa odohrávajú dejiny. Tisícdeväťsto je príbeh o priateľstve, o zmysle bytia, o obyčajných veciach a o výnimočnosti.
Inscenácia pre komorný priestor Štúdia Olympia je prvým projektom novej dramaturgickej línie Divadla Nová scéna, v ktorej chceme predstaviť nové talenty. Spoznáte vďaka nej mladého, no už renomovaného režiséra Matúša Bachynca a tiež mimoriadne talentovaného mladého herca Jána Cibulu.
Štúdio Olympia ako komorný divadelný priestor sa doteraz využíval menej často, od januára sa jeho lektorkou dramaturgie stala hudobníčka, režisérka, herečka Andrea Bučko:
„Štúdio Olympia opäť ožíva ako štúdiová scéna Divadla Nová scéna s bohatým programom a som poctená, že pani riaditeľka Fašiangová ma oslovila na spoluprácu pomôcť s koordináciou a dramaturgiou tohto priestoru. Teší ma, že moje multižánrové umelecké pôsobenie môže nabrať iný význam a prepojiť hudobno – divadelný svet, avšak keďže viem, aká vie byť práca v divadle náročná, idem do tejto úlohy s veľkým rešpektom. Zatiaľ sme len na začiatku a vychytávame, čo sa do priestoru hodí a čo potrebuje, sú tu už zabehnuté krásne projekty a postupne plánujeme rozvíjať aj ďalšie línie, dávať šancu mladým tvorcom a hostiť aj projekty nezávislých divadiel.“
Komorné scény sa počas pandemických časov overili ako potrebná forma, ktorá dokáže intímne zasiahnuť divákov a zároveň sa ekonomicky udržať pri živote aj napriek reštrikciám.
Okrem koncertov, diskusií a rozprávok pre deti, ktoré doteraz v Olympii vznikali, sa ďalej budeme upriamovať na dve základné línie – Komornú novú scénu pre všetky generácie, ktorej súčasťou budú komorné komédie, či hudobno – dramatické alebo aj poetické divadlo, a na Líniu mladých tvorcov, nádejné talenty, ktorí prehovárajú k mladšej generácii divákov. Aj preto som oslovila na spoluprácu režiséra Matúša Bachynca.“
Siahnuť po diele výnimočného prozaika Alessandra Baricca, ktorý patrí k najprekladanejším talianskym autorom, chcel režisér Matúš Bachynec už dávnejšie:
„Baricco je môj obľúbený prozaik. Možno na zopár výnimiek mám v knižnici od neho všetko. Vždy sú to dojemné, veľmi silné príbehy. Divadelný monológ Tisícdeväťsto už na Slovensku inscenovaný bol a tak som často premýšľal, ktorá z jeho próz je možno najideálnejšia pre adaptovanie pre divadlo. Lenže Bariccov jazyk v próze je tak špecifický, že sa obávam, že by sa v divadelnom jazyku nedokázal uplatniť v jeho šírke. Preto som sa rozhodol pre Tisícdeväťsto, keď ma Andra Bučko oslovila, aby som pre Štúdio Olympia DNS pripravil komornú inscenáciu. „
A prečo oslovil na spoluprácu mladého herca, študenta VŠMU Jána Cibulu?
„Ján Cibula je výnimočný človek, vynikajúci klavirista, vlastne multiinštrumentalista a v neposlednom rade nádejný herec. Ja som vyznávačom vzťahového divadla a na taký typ divadla potrebujete charakterových hráčov. Pochopiť Baricca, dotknúť sa témy bytia, porozumieť jej vo filozofickom zmysle slova je minimálne pre mňa náročné, Jano však tento rozmer má. Pre režiséra je to sviatok pracovať s niekým, s kým sa dá dohodnúť nielen na mizanscénach, ale aj rozprávať a dohodnúť na téme. Ten príbeh vyzerá jednoducho, ale je to veľmi ťažký text. Pre režiséra aj pre herca. Som si istý, že Jano s ním bude reprízami len rásť, osobnostne aj herecky. Mne ostáva dúfať, že sa mi ako režisérovi podarí ešte niekedy k Bariccovi vrátiť.“
Pre herca Jána Cibulu bolo stvárnenie Bariccovej monodrámy veľkou hereckou výzvou:
„Prostriedky, ktorými Baricco komunikuje vedú cez hudbu a vášeň k nej, ku ktorej mám aj ja zápal. Samozrejme, že to pre mňa po mnohých stránkach veľká výzva, keďže som nikdy predtým nerobil monodrámu a s komponovaním hudby do divadelných inscenácii tiež nemám veľa skúseností. Je to niečo, na čo by som sám nikdy nepozbieral odvahu. Preto si veľmi vážim dôveru a nádej, ktorú do mňa režisér Matúš Bachynec vkladal a som za ňu vďačný. Spolupráca s ním bola pre mňa obrovská škola a skúsenosť, z ktorej budem ďalej čerpať.
A ako vníma postavu, ktorej životný príbeh v hre vyrozpráva?
„Tisícdeväťsto je pre mňa všetko to, čo človek nevie pomenovať ale napriek tomu cíti, že je to to správne. Je to ten najlepší hudobník, najvzácnejší človek, najmúdrejšia osoba, najkrajšia a najčistejšia bytosť. Je to ten, koho milujem. Je to absolútny ideál všetkého.“
Premiéra: 10. mája 2022, Štúdio Olympia Divadlo Nová scéna
Andrea Bučko
V rokoch 2008 – 2013 študovala divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave.
Jej debutové režijno-dramaturgické počiny vznikali v tandeme s Michaelom Vyskočánim v SKD Martin (rozprávka Anjelik Žirafa a Stolček od Marty Guśniowskej, pre ktorú skomponovala aj piesne) a v divadle Astorka Korzo 90 inscenácia Striptíz od Slawomira Mrožeka.
Po roku 2015 sa na čas presťahovala do Paríža, kde spoluorganizovala rôzne hudobno-tanečné happeningy, spolupracovala s utečencami a vytvorila interaktívnu hudobno-výtvarnú výstavu s irackým maliarom Mudim Hachimom, ktorú odprezentovala aj v Bratislave vo Francúzskom inštitúte. V tomto období okrem albumu Escape vytvorila hudbu pre divadlo ZáBaVka a aj pre viaceré inscenácie režiséra Tomáša Procházku. Je tiež autorkou hudby detského muzikálu Bejby Bajbl Band v divadle Colorato.
Matúš Bachynec (1991).
Vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v ročníku prof. Romana Poláka. Už jeho študentské inscenácie zarezonovali a reprezentovali školu na domácich divadelných festivaloch (Dotyky a spojenia, Istropolitana, Akademický Prešov) aj v zahraničí (Encounter Brno, Zlomvaz Praha, Rainbow fest Petrohrad). Ako režisér pravidelne hosťuje v slovenských divadlách (SND, SKD Martin, DJGT vo Zvolene, DAB v Nitre, DJP v Trnave). Jeho doménou je slovenská klasika, ale inscenuje aj súčasné pôvodné texty s angažovaným presahom či inteligentné komédie. Príležitostne sa venuje aj prekladu a adaptácii, v súčasnosti je šéfredaktorom novín Sme národné. Medzi jeho najnovšie úspešné tituly patrí inscenácia s hudobnou témou Kým prídu Stouni… v Sále Činohry SND.
Ján Cibula (1998)
Absolvent hudobno-dramatického odboru na Konzervatóriu Bratislava. Študent herectva na VŠMU. Hrá na viacerých hudobných nástrojoch, najmä na klavíri a má aj vlastnú kapelu. Hudobne naštudoval napríklad muzikál Lazarus Davida Bowieho v réžii Mariána Amslera (Divadlo Aréna). Okrem školských produkcií už dostal príležitosť aj v profesionálnych divadlách, postava pianistu v pripravovanej inscenácii Tisícdeväťsto je zatiaľ jeho najväčšou rolou.
Zdroj: TS Zuzana Šebestová, Divadlo Nová Scéna
Zdroj foto: Braňo Konečný
