V polovici leta prišla z Prahy do Košíc smutná správa o úmrtí pani Marileny Halászovej, choreografky, tanečnej pedagogičky a jednej z najvýraznejších osobností slovensko- českého tanečného umenia. Navždy nás opustila v stredu 31. júla. V sobotu 21. septembra o 11:00, v deň jej nedožitých 89. narodenín, sa s ňou rozlúčime na javisku jej milovaného divadla v Historickej budove Národného divadla Košice.
Marilena Halászová sa nezmazateľne zapísala do histórie košického divadla a predovšetkým baletu, ale aj do histórie tanečného školstva v Košiciach. Po tanečných rokoch v rodnom Rumunsku vyštudovala choreografiu a pedagogiku na prestížnej umeleckej škole GITIS v Moskve (1954 – 1958) a v roku 1961 ako čerstvá absolventka prišla na Slovensko. Začala pôsobiť ako choreografka a tanečná pedagogička v bratislavskom SND.
V roku 1969 spolu so svojim manželom a stálym umeleckým partnerom Andrejom Halászom, nastúpila do vtedajšieho Štátneho divadla Košice. Tam počas nasledujúcich 12 -tich rokov v pozícii umeleckej šéfky baletu a choreografky, výrazným spôsobom obohatila repertoár košického baletu. Jej príspevok k rozvoju tanečného školstva nielen v Košiciach, je nenahraditeľný. Stála spolu s manželom pri založení tanečného oddelenia na štátnom Konzervatóriu v Košiciach roku 1974.
Po Košiciach jej kroky smerovali na Music and Ballet School v exotickom Bagdade (1981 – 1984). Po návrate z Bagdadu sa usadila v Prahe, kde pôsobila v Pražskom komornom balete Pavla Šmoka (1984 -1991). Spolupracovala s viacerými baletnými súbormi v Čechách, vychovala (spolu so svojim manželom) medzinárodne uznávaných tanečných umelcov v slovensko-českom interpretačnom kontexte druhej polovice 20. storočia. Odborná asistentka, od roku 1992 docentka na Tanečnej katedre HAMU v Prahe (1988 – 1992) a vedúca Katedry tanečnej tvorby VŠMU v Bratislave (1965 – 1969) .
Žila v Prahe. Košice sa stali jej osudom. Bola dlhoročnou garantkou tanečného oddelenia na Súkromnom konzervatóriu na Zádielskej ulici, kde formovala súčasnú generáciu tanečníkov a tanečníc. Často sa vracala do Národného divadla Košice. Jej choreografické, režisérke či tanečno-pedagogické postrehy boli vždy inšpiratívne, profesionálne a nadčasové. Nechýbala ani na nových baletných premiérach.
Odišla prvá dáma slovensko-českého baletného umenia. Veríme, že jej „posledná opona“ symbolicky naplní hľadisko Historickej budovy Národného divadla Košice umelcami, priateľmi, kolegami, študentmi. Všetkými ľuďmi, ktorých počas svojho života profesijne či ľudsky inšpirovala.
Zdroj: Svjatoslav Dohovič, web editor a PR Národného divadla Košice
