Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre uviedlo v piatok 13. marca v netradičnej on-line premiére inscenáciu Stvorenie bulharskej režisérky Magdaleny Mitevy, ktorá je zároveň aj autorkou námetu i celej výtvarnej zložky.
Online prenos predstavenia sa uskutočnil prostredníctvom youtubového kanálu divadla z dôvodu celoštátneho zákazu organizácie hromadných podujatí pre zabránenie šírenia koronavírusu COVID-19 na Slovensku.
Miteva vo svojej režijnej koncepcii nezobrazuje známy biblický príbeh či vedecké teórie o vzniku sveta. Na vznik sveta a hlavne stvorenstvo, sa pozrela vlastnou optikou. Centrom javiskového diela nie je stvorenie človeka, ale fauna a flóra. Využíva postupy nonverbálneho a čierneho divadla.
Inscenácie čierneho divadla sa v súčasnej dobe na slovenských javiskách objavujú len výnimočne. V 70tych a 80tych rokoch minulého storočia práve nitriansky bábkarsky súbor získal s naštudovaniami rozprávok čierneho divadla úspech na domácich i zahraničných festivaloch. Najvýznamnejšou bola inscenácia Strach má veľké oči (1977) v réžii Ctibora Turbu. Divadlo s ňou absolvovalo množstvo zájazdov a festivalov v Nemecku, Indii, Iraku, Maďarsku, Francúzsku, Rakúsku a Srbsku. Staré divadlo sa touto inscenáciou snaží dramaturgicky nadviazať aj na toto úspešné obdobie.
Dominantu Stvorenia tvorí výtvarná zložka. Premenlivé scénografické riešenie vytváralo priestor pre tvorivosť hercov a vzniku nového sveta priamo pred očami divákov. Práve v poetickosti obrazov sa dá nájsť spojitosť s úvodom knihy Genezis, kde je opísané stvorenie sveta. Počas inscenácie sa na scéne vystriedajú takmer všetky podnebné pásma od polárneho až po tropické. Lúky, kvety, stromy, voda a i. sú z farebných látok, čo umožňuje, aby sa jeden priestor zmenil na druhý behom niekoľkých sekúnd. Jedna scéna doslova vyrastá z predchádzajúcej, čo neraz pôsobí doslova magicky. Rovnako aj bábky zvierat pôsobia ako živé. Vďaka ilúzii, ktoré čierne divadlo ponúka, máte pocit, že polárny medveď naozaj pláva pod vodou, chytí rybu a na brehu si skutočne otrasie kožuch. Bzučiaci roj včiel poletuje a po lúke s nadrozmernými kvetmi. Najväčšia z nich lieta z jedného kvetu na druhý a berie z nich nektár. Skutočne pôsobia aj ostatné zvieratá vrátane včiel či motýľa. Zo zvieracej ríše herci stvárňujú len opice. Naopak, postavy ľudskej rodiny vyzerajú ako obživnuté paličkové detské kresby. Divák má niekedy pocit akoby sa na javisku odohrával animovaný 3D film.
Úvod a záver inscenácie rámcujú postavy anjelov. Herci prídu na javisko v čiernych odevoch, ešte bez kukiel a postupne si obliekajú pripravené anjelské kostýmy. Počiatočný motív divadla na divadle sa už v priebehu deja, ani na konci nevyužíva. Nakoľko ide o nonverbálnu inscenáciu, na vzájomnú komunikáciu využívajú javiskové postavy píšťalky. Svoje emócie dávali najavo prostredníctvom intenzity a frekvencie pískania. Postupne sa medzi sebou doťahujú až napokon do drôteného torza zemegule zaveseného na ťahu medzi ostatnými farebnými planétami vložia farebné látky skrčené do tvaru gule. V záverečnom obraze už medzi ostatnými planétami na oblohe visí modrozelená planéta Zem.
Poetickosť inscenácie akcentuje hudba Konstantina Ilievskeho. Pokojné klavírne skladby dopĺňajú čaro jednotlivých obrazov. Sú koherentnou súčasťou javiskového diania, hoci ju divák miestami ani vedome nevníma.
Inscenácia má plynulé a vyvážené tempo a rytmus. Pomalšie výstupy striedajú kratšie a vtipné scénky. Výjavy, kde sa zvierací rodičia starajú o mláďatá sú až dojímavé. Človeku je venovaný len jeden obraz, ktorý sa odohráva okolo čerešňového/višňového stromu. Najprv sa okolo neho hrajú deti, neskôr naň žena natiahne špagát na vyvešanie bielizne, až sa napokon prichádza aj otec a rodina je kompletná.
Bábkovodiči sú počas predstavenia neustále v akcii a namiesto individualizácie javiskových postáv sa musia sústrediť na výkon kolektívny. Prejavuje sa to nielen precíznym vodením bábok, ale tiež drobnými detailmi a nuansami v podobných situáciách. Malé vtipné vsuvky oživujú dej a podporujú tempo obrazov i celej inscenácie.
Doslova nádhernému vizuálu, precíznemu vodeniu objektov a bábok, poetickej hudbe však chýba spoločná téma. V snahe vytvoriť univerzálnu inscenáciu pre veriacich i neveriacich sa vytratil vnútorný obsah o čom javiskové dielo je. Akcentovať krásu prírody vôkol je v dnešnej dobe ekologickej krízy a klimatickej zmeny mimoriadne dôležité. Mnohé zvieratá (tučniaky, polárne medvede, včely, a i.), ktoré sa v inscenácii objavili patria na zoznam ohrozených klimatickými zmenami.
Inscenácia je najmä pasiou pre oči, ktorú určite mnohí diváci ocenia. Téma stvorenia sveta tu funguje predovšetkým vo forme akou vzniku krajiny pred očami divákov a vyliahnutie malého tučniaka v jednej z úvodných scén. Samotný proces tvorenia sveta na javisku nevidno, iba jeho výsledok. Jednotlivé obrazy sú sledom pestrofarebných poetických výjavov z rajskej záhrady zahŕňajúcej rôzne podnebné pásma, kde niet konfliktu, problému, okrem drobných prekáračiek opíc a anjelov. Inscenácii chýba jednotiaci motív a idea prečo a o čom príbeh o stvorení sveta v dnešnej dobe hrať.
Petra Babulícová
Námet: Magdalena Miteva
Dramaturgia: Nikoleta Tužinská
Hudba: Konstantin Ilievski
Réžia: Magdalena Miteva
Obsadenie: Danica Hudáková / Oľga Schrameková, Nikola Kozáková, Patrícia Sopkovičová a.h., Simon Fico, Juraj Bednarič, Matúš Hollý
