Veľkolepá hudobná expedícia filmovými dielami Pavla Barabáša ukončila 15. ročník festivalu Viva Musica!
Režisér Pavol Barabáš, ktorý nakrútil desiatky vzácnych dokumentárnych filmov, oslávi 13. septembra 60 rokov a práve tejto výnimočnej osobnosti sa riaditeľ festivalu Viva Musica!, Matej Drlička, rozhodol venovať, na podnet hudobného skladateľa Michala Novinského, záver festivalu.
Koncert, logicky, spočíval z prierezu diel Barabáša, ktoré boli premietané na plátne za orchestrom a z živej hudby. Orchester zložený zo skvelých muzikantov a spevácky zbor Viva Musica! dirigovala Michaela Rózsa Růžičková. A to bol mimoriadne dobrý výber. Mladá dirigentka a zároveň koloratúrna sopranistka sa vie pohybovať na širokej palete žánrov: okrem toho, že je vyštudovaná dirigentka aj speváčka, je aj skúsená operná korepetítorka, zbormajsterka a hudobná teoretička. Preto jej prístup k filmovej hudbe, ktorú s orchestrom naštudovala, bol erudovaný, no najmä senzitívny. Rózsa Růžičková musela presne zosynchronizovať obraz so zvukom a mala v malíčku každú jednu frázu partitúry, každý jeden nástup, sólové pasáže, aj zborové. Pod jej vedením to bol doslova hudobný ohňostroj, ktorý sprevádzal podmanivé zábery z plátna.
O Barabášovi je známe, že ako neskrotný dobrodruh vyhľadáva tie najodľahlejšie destinácie sveta a absolvoval mnoho extrémnych výprav, aby ich nakrútil. Nerobí to však pre slávu a aby získal ďalšiu medzinárodnú cenu, ktorých má doposiaľ stovky. Tento človek má v sebe ozajstnú úctu k prírode a k duchovným hodnotám, je natoľko pokorný, že mnohí umelci by sa od neho mali čo učiť. V prírode objavuje doposiaľ neobjavené a keď sa mu podarí zábery získať, spravidla ich spracúva prostredníctvom silného príbehu. V jeho snímkach vidíme ľudí v extrémnych podmienkach a vždy cítime, že tá námaha a obeta stála zato. Vďaka jeho expedičnej kamere sme mali možnosť pozorovať neskutočné miesta našej planéty, zároveň však jeho diela nesú aj skrytý a naliehavý odkaz voči nám ľuďom, aby sme si ju ďalej neničili.
A tento odkaz bol citeľný aj v bratislavskej Starej Tržnici, kde sa konal záverečný koncert festivalu Viva Musica! s názvom Symfónia o Zemi. V čase, kedy horel Amazonský prales a lesy na Sibíri, sme sa dívali na jedno úchvatné, veľkolepé divadlo, pastvu pre oči a počúvali hudbu z pera Michala Novinského. Tento slovenský hudobný skladateľ pochádzajúci zo Žiliny sa ukazuje byť ako unikát, najmä v oblasti filmovej hudby. Medzi jeho diela patrí napr. hudba k filmom Ve Stínu, Kuky se vrací či Učiteľka, pričom za prvé dva získal prestížne ocenenie Český lev. A samozrejme, mnohým Barabášovým filmom dal hudobnú tvár –teda emóciu, ktorá podčiarkuje jeho príbehy a doteraz nevidené zábery. Ako vraví sám režisér: „Mišo nie je horal ani dobrodruh, ale aj napriek tomu mojím filmom dáva dušu.“ Človek ani dobrodruhom nepotrebuje byť, aby precítil Barabášove filmy. A ukázalo sa to – vďaka vynikajúcemu prevedeniu aj v Starej Tržnici. Napokon, práve Novinski prišiel s nápadom realizovať koncert s dielami filmára.
V prvom rade, priestor sa zmenil vďaka zelenej výzdobe na akýsi mini-prales, do ktorého bol orchester ponorený. Zdá sa to len ako dekoratívny prvok, ale už tento esteticky pôsobivý moment bol takým zásadným pri tomto oslavnom „zelenom“ koncerte. Symfonický orchester spravil prostredníctvom plátna exkurz po celej planéte. Boli to takpovediac ucelené pasáže, ktoré korešpondovali s obrazom a zároveň tvorili pomyselnú „dejovú“ líniu dobrodružstvami, ktoré filmár absolvoval. Niekedy prekrásnymi, že človek až musel zatajil dych, inokedy nebezpečnými, keď išlo o holý život. Barabáš nezatajuje nič, jeho kamera je expedičná, dokumentárna, hovorí ľuďom pravdu. A tá niekedy bolí, inokedy je zase nádherná – aj to len preto, že bola doposiaľ nepoznaná.
Orchester a zbor boli uspôsobené plátnu, zároveň však mali svoj vlastný život. Tým, že bola produkcia robená naživo, si mohli hudobníci pod vedením dirigentky dovoliť podstatne viac drámy, dynamiky – jednoducho, hudba sa v tomto prípade stávala plnohodnotnejším elementom ako vo filme. A mladá dirigentka si toho bola vedomá, preto viedla hudobníkov a spevákov k výraznejšiemu prejavu. Zrazu sa tá nádhera stala kompaktnejšou a jeden obraz zapadal do druhého, od zelených držunglí sme cestovali na zasnežené vrcholy, do nehostinných zamrznutých pólov, z neznámych, nepoznaných krajín do Vysokých Tatier. A zároveň spoznávali aj kultúry krajín. Táto paleta bola natoľko pestrá – obrazovo aj zvukovo, že nedovoľovala divákovi počas celého koncertu ani len vydýchnuť. Viete ako je to pri symfonických dielach. Občas sa vyskytne moment, keď skladateľ rozvíja tematicko-motivickú prácu a vy máte čas spracovať tú mohutnú tému, ktorá vám stále znie v hlave. V tomto prípade však „nebolo úniku“ pred extrémne farebným smutno-krásnym divadlom na plátne a hudbou, ktorá tieto obrazy priam zázračne dofarbovala.
Treba poznamenať, že okrem Novinkého skladieb (vzhľadom na počet filmov, ktorým „dal dušu“, by sa dalo povedať, že ide o dvorného skladateľa Barabáša), znela hudba Martina „Maoka“ Tesáka, Oskara Rózsu a Martina Maroša Barabáša.
Chvála organizátorom, že okrem ľudí vo vnútri Starej Tržnice, mohli koncert sledovať aj diváci vonku pred Starou Tržnicou na veľkoplošnej LED obrazovke, ako živý prenos v amfiteátroch v Rači a Rohožníku alebo naživo na sociálnej sieti. A ten, kto to nestihol, si túto veľkolepú „podívanú“ bude môcť pozrieť na jeseň na obrazovkách našej verejnoprávnej televízie.
Zuzana Vachová
Foto: Zdenko Hanout – Viva Musica!
