Rodinný film Zabudnutý princ vás v kinách zavedie do unikátneho fantazijného sveta. Hlavnú postavu si v ňom zahral Omar Sy, ktorého slovenskí diváci môžu poznať z filmov ako Nedotknuteľní či Aj dvaja sú rodina. Prečítajte si rozhovor so sympatickým hercom, ktorý sa nebojí starnutia a to, že by ho mohol vytlačiť niekto mladší, berie s úsmevom: „Áno, raz príde niekto mladší, ale to nevadí… Budú iné role! Už nebehám tak rýchlo, nevyzerám tak dobre, ale existujú aj pekné postavy dedkov, nie?“
Režisér oscarovej snímky The Artist Michel Hazanavicius obsadil okúzľujúceho Omara Sy (Nedotknuteľní, Aj dvaja sú rodina) do ďalšej z nezabudnuteľných úloh. Tentokrát ho čakajú neobyčajné dobrodružstvá kúzelného detského sveta. Všetko v Djibiho živote sa točí okolo jeho milovanej sedemročnej dcérky Sofie. Oddaný otec samoživiteľ nikdy nepríde neskoro na jej večernú rozprávku. Každú noc, keď Sofie zaspáva, ju berie do „Rozprávkolandu“, vymysleného filmového štúdia, kde sa stávajú hlavnými hrdinami svetoznámych dobrodružných filmov, v ktorých má Djibi hlavnú úlohu princa Krasoňa. O päť rokov neskôr sa zo Sofie pomaly stáva pubertiačka, príbehy jej otca ju už až tak neberú a Djibi je vo svojej roli vymenený. Pretože sa jeho postavenie v skutočnom svete i v „Rozprávkolande“ mení, Djibi musí vymyslieť, ako v živote svojej dcéry zostať dôležitou postavou.
Človek by povedal, že ten príbeh vznikol priamo pre vás – ako otec viete, aké je dôležité deťom rozprávať rozprávky, a ako herec viete, čo zahŕňa úloha hrdinu…
Máte pravdu, ale úprimne, viac ma zaujala postava otca. Presne viem, čo znamená nechať svoju dcéru dospieť, a aká dôležitá etapa v živote to je… Bol som rád, že to môžem rozprávať a osloviť tak ďalších otcov, ktorých to ešte len čaká! Spomínam si, ako ma po filme Aj dva sú rodina od Huga Gélina zastavovali chlapi na ulici a hovorili mi, ako ich ten príbeh zasiahol… Tieto rozhovory sú veľmi príjemné. A pri nakrúcaní Zabudnutého princa som mal rovnaký pocit… A navyše, zatiaľ som to prežil len raz a viem, že sa to bude opakovať pri ďalších dvoch mojich dcérach.
Projekt je vo francúzskej kinematografii výnimočný svojimi ambíciami. Ako ste reagovali, keď vám Michel Hazanavicius rolu ponúkol?
Práve preto bola tá ponuka taká zaujímavá. Vždy mám chuť skúsiť niečo, čo som ešte nerobil a čo sa nenakrúca tak často. Potrebujem, aby mal projekt aspoň trochu ambície a bol originálny! Takže keď mi niekto ponúkne naozaj zaujímavý príbeh, ktorý bude nakrúcať režisér, akým je Michel – to je predsa lákavé, nie? A ešte dodám, že som čítal pôvodný scenár a myslím, že ho Michel vzal naozaj za svoj a viac v ňom rozpracoval postavu otca. Sám má deti, takže to naňho muselo pôsobiť rovnako ako na mňa… Plus, samozrejme, ten imaginárny princov svet, svet fantázie, je veľmi filmový. To je pre Michela typické, vždy sa potrebuje vo svojich filmoch zaoberať siedmym umením…
Pracovali ste s ním prvýkrát. Ako to medzi vami prebiehalo? Potrebovali ste sa vzájomne spoznať?
To bola naozaj nevyhnutná etapa – spoznať sa navzájom a ideálne veľmi rýchlo! Každý režisér používa v komunikácii s hercami vlastný jazyk, spôsob, ako s nimi hovorí, ako im odovzdáva pokyny, ako ich vedie. Každý sa vyjadruje inak! S Michelom to bolo celkom ľahké. Myslím, že sme obaja o spoluprácu veľmi stáli – máme dosť spoločných známych a trochu sme sa poznali. A hlavne, od začiatku sme boli zajedno v tom, aký film chceme nakrútiť. A verte mi, to veci dosť pomôže! Počas nakrúcania s ním som sa naučil veľa vecí – je to neuveriteľne presný režisér, až maniak, pokiaľ ide o detaily. Neustále ma tlačil do toho, aby som veci doťahoval a hľadal v sebe spôsoby, ako lepšie využívať svoje herecké schopnosti.
Zabudnutý princ je tiež, ako tu už zaznelo, ambiciózny film s množstvom špeciálnych efektov… To je odbor, s ktorým máte veľa skúseností z Hollywoodu…
To je pravda, ale priznám, že na začiatku som vždy rovnako stratený. Pri filmoch X-men: Budúca minulosť, Jurský svet, alebo pri tom poslednom, ktorý som točil hneď po Zabudnutom princovi, teda pri Volaní divočiny, to bolo podobné. Vždy mi musia znova vysvetliť, ako to mám robiť… Musím sa do toho znova dostať, pretože hrať, keď oproti vám nie je nič, je vážne ťažké.
Musíme tiež spomenúť váš princovský „look“ – priliehavé pančuchy, okrúhly golier. Dosť sa na vás vybláznili!
Áno, rozhodne to stálo za to! Princ musel mať výraznú vizuálnu identitu. Nebudem zapierať, že Michel ma musel na pančuchy trochu prehovárať a že sme o tom veľa diskutovali, než som si ich natiahol. Ale dnes viem, že mal pravdu a že ten kostým je jednoducho súčasťou prepracovanej estetiky filmu. V tejto oblasti už niekoľkokrát predviedol, čo vie… Uisťoval ma: „Teraz sa ti to nepáči, ale uvidíš, nakoniec ti to ani nepríde.“ A je pravda, že po týždni, alebo po štrnástich dňoch som sa po štúdiách v Bry-sur-Marne prechádzal v pančuchách a keby sa na mňa nepozerali trochu divne, neprišlo by mi, že je môj kostým nejako zvláštny!
V reálnej rovine príbehu máte celý rad scén s mladými herečkami, ktoré stelesňujú vašu dcéru v rôznom veku. S tým už tiež máte skúsenosti, napríklad z filmu Aj dva sú rodina. Na plátne je vidieť, že vás to veľmi baví. Pritom hrať s takými mladými herečkami nie je asi úplne ľahké…
To je pre mňa to najjednoduchšie. Pristupujte k tomu ako dieťa, s potešením z hry… V takých scénach robím, akoby to bolo naozaj. Nemyslím pri tom na nič iné, ani na výsledok, ani na kariéru. Deti takto vôbec neuvažujú, chcú si proste len hrať, tu a teraz! Viem sa na ne celkom rýchlo napojiť a mladí herci to hneď vycítia. Malá Keyla a Sarah boli v Zabudnutom princovi mojimi partnermi, rovnako ako dospelí herci. Nikdy som im nedával najavo, že toho viem viac, alebo že mám viac skúseností. Bol som rovnako krehký a zraniteľný, a tým, že som im to ukázal, som ich upokojoval. Boli sme si rovní, boli sme v tom spolu…
Vo filme s vami hrá tiež Bérénice Bejo, v romantickej línii filmu. Jej temperamentné scény sú plné šarmu…
Keď som čítal scenár, postava Bérénice na mňa vôbec nezapôsobila, úprimne povedané, trochu som ju podcenil. Dokázala do svojej role susedky z poschodia vniesť sexy polohu a šarm, ktorý spomínate. Je vážne veľmi dobrá! Jej úloha je vlastne nakoniec pilierom celého príbehu… Pri nakrúcaní ma Bérénice úplne dostala, rovnako ako jej postava tú moju. Bola to veľmi dobrá voľba, zbožňujem túto časť filmu, pripadá mi naozaj krásna.
Ešte pár slov k pravému/nepravému zloduchovi filmu, Pritproutovi, ktorého hrá François Damiens…
Je to zloduch, ktorý pre princa naozaj nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo. Jeho nepriateľom je skôr mladý princ, ktorý ho nahradí v srdci princeznej… Michelovi sa táto úžasná postava nesmierne podarila. Mal som prvýkrát možnosť pracovať s Francoisom. Môžem vám povedať, že sme sa bavili ako malí chlapci. Bola to to vážne zábava, tým skôr, že aj jeho kostým a líčenie stáli zato!
Neskrýva sa v Zabudnutom princovi za nálepkou rodinnej komédie, ktorá sa bude páčiť deťom, tiež úvaha o povolaní umelca – chvíle slávy a potom zabudnutia, keď sa na scéne objaví niekto mladší?
Ja v tom mladom vidím predovšetkým toho, kto mi odvedie dcéru. Myslím, že sa na to pozerám hlavne ako otec. Ale v našej práci to tak proste je, je to fatalita, s ktorou sa musíme zmieriť. Áno, raz príde niekto mladší, ale to nevadí… Budú iné role! Už nebehám tak rýchlo, nevyzerám tak dobre, ale existujú aj pekné postavy dedkov, nie? Nemyslím si, že by nejaký herec mohol zabrať miesto svojho kolegu. Samozrejme, môže sa stať, že na vás zabudnú, ale to je niečo iné. Všetkých nás to čaká… Takže táto otázka ma nedesí, akceptujem poriadok vecí. Aj tak je fajn, že sme mohli byť chvíľu na výslní!
Zdroj text a foto: Continental film
