Ak sa chceme zoširoka pozrieť na stav spoločnosti, často nám v tom najlepšie poslúži umenie s reflexívnou funkciou. Slovenská kinematografia túto úlohu zodpovedne plní najlepšie, ako vie, či už tvorbou politický trilerov, sociálnych drám, ale aj komédií. Filmári a filmárky sa vracajú k overeným formám a žánrom, najčastejšie preto, aby obecenstvo nenechali zabudnúť na chyby blízkej či dávnej minulosti a aby nás ponaučenie viedlo k formovaniu lepšieho sveta.
Mladý slovenský režisér Martin Pavol Repka prišiel s novým nápadom poukázať na problémy spoločnosti ich zámerným ukrývaním. Jeho celovečerný debut, jemný film s názvom Od marca do mája, zachytáva bežné životné situácie jednej rodiny, avšak viditeľne očistené od negativizmu a agresie.
Romana (Zuzana Fialová) žije so svojím manželom a troma dospievajúcimi deťmi obyčajný dedinský život. Tak ako v každej rodine, aj u nich dochádza v rámci rutiny k vzniku problémov, ako sú napríklad synov slabší prospech v škole, otcove pivné návštevy kamarátovej garáže či škriepky medzi dvoma dcérami. Verte či nie, tieto situácie sa autorom snímky podarilo zobraziť celkom odlišným spôsobom.
Jednotlivým obrazom z dramaturgického hľadiska chýba koniec. Ako diváci sme si vedomí budovania istého napätia. Udalosti a konania postáv prirodzene spejú ku kolízii, kríza však nikdy nenastane. V kľúčovom momente zlomu sa hrdinky a hrdinovia filmu vždy zachovajú inak, ako by sme na základe našich diváckych aj životných skúseností predpokladali. Lepšie povedané, zachovajú sa presne naopak.
Autor dostal skvelý nápad vytrhnúť nevraživosť zo života bežného človeka a nahradiť ju láskavosťou. Vedel, že vďaka tomu v príbehu zostane po akomkoľvek probléme iba ozvena a potom ticho. Nič viac, iba pokoj. Martin Pavol Repka, ktorý je aj autorom scenára, pochopil, že na problém sa dá poukázať aj nepriamo, jeho očividným zamlčaním. Autor jednoducho odmieta postaviť svojich protagonistov do vzájomnej konfrontácie. Nie je to totiž potrebné. Princíp zdieľania posolstva vo filme Od marca do mája funguje na vyňatí nenávistných momentov z rovnice života.
Žiadny problém v tomto príbehu nedokáže vyvolať negatívnu reakciu. Ako obecenstvo nemusíme byť opäť raz svedkami bitiek a hádok. Autor veľmi dobre vie, že sme ich v živote zažili a zažívame. Na pochopenie nám stačí iba tušenie. Necháva nás pocítiť dobre známe napätie z denne vznikajúcich konfliktov, avšak nedovolí, aby nám aj jeho postavám následne niekto ublížil. Naopak, snaží sa nás presvedčiť, že vľúdnosť a pochopenie sú adekvátnymi reakciami na väčšinu situácií, dokonca aj na tie problematické.
Snímka Od marca do mája má silný sprítomňujúci efekt a vracia diváka späť na cestu rozvážneho vnímania. Je to tréning nášho prežívania, pri ktorom by sme si mali odvyknúť od ostrých a útočných reakcií. Naznačené konflikty v nej nikdy neprerastú do niečo väčšieho a nepríjemného, ale naopak, sú príležitosťou ukázať milosť a zľutovanie. Je to príručka láskavosti.
Prirodzene som bol pri projekcii pripravený zažiť drámu a bolo veľkou úľavou dramatickosť necítiť. Pokojnému výrazu filmu napomáhali tiché zábery na spiacich ľudí, jemne usmiate tváre protagonistov a ich vľúdne prejavy rodičovskej a súrodeneckej lásky.
Od marca do mája nie je len príbeh uzavretej rodinnej bunky, autor reaguje aj na iný neduh spoločnosti, ktorým je napätie medzi ateistami a veriacimi. Herečka Zuzana Fialová môže byť v realite tvárou progresívnej vlny a vo filme hlboko veriacou matkou, ktorá je odhodlaná prijať štvrté dieťa ako dar od Boha, hoci už nie je najmladšia a rizikové tehotenstvo jej spôsobuje stres. Jej filmový manžel navyše nechodí do kostola ani sa nezvykne modliť. Na ničom z toho však nezáleží. V príbehu od Martina Pavla Repku všetkým postavám ide o spoločné šťastie a rovnakou mierou sa o oň usilujú. Rodina je pre nich spoločný projekt, na ktorom neustále odhodlane pracujú. Každý jej člen sa nesebecky stará o dobro toho druhého, je to pre nich prirodzené ako dýchanie. Otec má starosť o svoje deti. Keď im požičia auto, v čase príchodu ich starostlivo očakáva pri bráne a dúfa v ich bezpečný návrat. Syn, napriek tomu, že sa mu v škole nedarí a nosí z nej zlé známky, si od rodičov nikdy nevypočuje vyčítavé slová ani žiadny zákaz. Výchova rodičov je nanajvýš láskavá, ale aj náročná. Situácie vo filme vyzerajú na prvý pohľad banálne, no keď si dáte čas zamyslieť sa nad ich obsahom a nad tým, čo hrdinovia a hrdinky mohli urobiť, ale neurobili, až vtedy si uvedomíte, že sa dívate na obraz nebeskej pohody na zemi.
Spoločenská situácia dohnala režiséra Martina Pavla Repku k tvorbe. Mohol si vybrať z bohatej škály žánrov, ktoré majú medzi slovenskými diváčkami a divákmi úspech. Namiesto toho si zvolil tichý záznam života jednej rodiny, ktorý sa podobá na drámu, ale nedá sa o ňom hovoriť ako o dráme v pravom slova zmysle. Autor totiž poprel jednotlivé fázy drámy, podobne, ako to pred pár rokmi urobil Jim Jarmusch vo filme Paterson. Netvrdil by som, že snímka Od marca do mája je nedejová, pretože isté dejové oblúky presa obsahuje, hoci sú zväčša nedopovedané. Film má dokonca aj svoj dramatický náboj, ten však nikdy “nevystrelí”. Dokonca aj tak ťažká životná situácia, ktorou si Romana, ako hlavná hrdinka prechádza, je znesiteľnejšia, keď sa človek môže spoľahnúť na bezhraničnú lásku a pomoc rodiny. Keď tomu pri sledovaní filmu uveríte, vyrovná sa to pocitu oslobodenia.
Film Od marca do mája je túžobným volaním po pokoji, kinom, ktoré môže priniesť zmenu a je aj prosbou namierenou voči každému z nás. Všetci by sme si ju mali vypočuť.
Matúš Trišč
Zdroj foto: ASFK
