Nielen technika, ale i rozvíjanie muzikality, hĺbky emócií a výrazu či nový repertoár. Pedagógovia Základnej umeleckej školy v Spišskej Novej Vsi majú bravúrne výsledky.
Jedným z najkrajších koncertných priestorov na Slovensku je nepochybne Reduta v Spišskej Novej Vsi. Žiaci Základnej umeleckej školy z tohto mesta, ale i okolitých obcí, navštevujúcich ZUŠ, majú to privilégium, že slávnostné koncerty sa konajú práve v týchto priestoroch. Na Vianočnom koncerte v koncertnej sále Reduty sa predstavili žiaci a učitelia ZUŠ v Spišskej Novej Vsi. Podujatie sa začalo vystúpením Komorného súboru bicích nástrojov pod pedagogickým vedením Mgr. Petra Zajaca, DiS. art. Sedlářovou skladbou A piece for drummers VIII.
Sedem hráčov rôznych vekových kategórií sa bez problémov orientovalo v metrorytmickej štruktúre diela, udržalo v kompozícii potrebný ťah a zreteľnosť jednotlivých línií rytmov. K Vianociam už štandardne patrí koleda Adeste fideles, ktorá sa datuje do 17. – 18. storočia – poznáme ju v rôznych jazykoch i obsadeniach. Tentoraz znela v úprave pre dychové nástroje – dve trúbky (Martin Debnár, Timotej Kopper) a pozauna (Martin Petruščák), žiakov pripravil Bc. Marek Kacvinský, DiS. art. Pre interpretáciu bola charakteristická dobrá orientácia hráčov v jednotlivých hlasoch tejto úpravy a jasné vedenie hlavnej melodickej línie. Recitácia v podaní žiakov LDO, ktorých pedagogicky vedie Mgr. Kristína Korfant, DiS. art., vniesla do predvianočnej atmosféry nielen hovorené slovo, ale aj rozkošný, vtipný kontrast medzi anjelmi a čertami. Riaditeľka ZUŠ v Spišskej Novej Vsi Mgr. Mariana Kacvinská, DiS. art. následne privítala hostí a rámcovo uviedla, aký program publikum ešte v tento večer čaká.
Dramaturgia koncertu sa v mnohých číslach programu orientovala na vianočnú tematiku – či už vo svetskom alebo duchovnom kontexte. Tri oriešky pre Popolušku od Karla Svobodu je pieseň, ktorú si vždy radi vypočujeme – o jej kvalitách svedčí aj skutočnosť, že ju stihlo spoznať niekoľko generácií. V podaní žiačok LDO (pripravila Eva Kopperová, DiS. art.) sme videli dramatizáciu tejto piesne (korepetícia Mgr. Kristián Mačák). V hereckom stvárnení Sáry Búzovej, ktorá hrala Popolušku, sme videli presvedčivý, uveriteľný herecký prejav, tak isto jej spev s využitím natur hrudného registra sa vynímal popri klavírnom doprovode. Následne sa k nej pripojili ďalšie protagonistky tejto postavy – v plesových šatách, v poľovníckom kostýme a napokon i svadobných šatách. Kvarteto Popolušiek predstavovalo pre ľudí zážitok nielen pre uši, ale i oči – výtvarná a pohybová stránka tohto čísla svedčila o kreativite pedagóga. Zaslúžený aplauz.
Cimbalista Šimon Somentál následne predviedol Polku (korepetícia Mgr. Kristián Mačák, pripravil Štefan Vansač, DiS. art.). Vnímať v podaní žiaka štvrtého ročníka taký zmysel pre vnútorný rytmus a dokonca dynamické nuansovanie, nie je obvyklé – jeho muzikalita je nepochybne dobre rozvíjaná. Na pódiu sa postupne striedali sólové interpretačné výkony a komorné súbory.
ZUŠ SNV má veľkú silu a potenciál šikovných žiakov, keď dokáže na jednom koncerte zostaviť hneď niekoľko telies. Komorný flautový súbor, ktorý vedie Mgr. Denisa Kotradyová, DiS. art. interpretoval koledy – Dobrý pastier, Veselé vánoční hody, Štedrý večer nastal. Celkovo jedenásť flautistiek (z nich jeden chlapec) hralo koledy s precíznymi rytmickými nástupmi a mimoriadne pekne tvarovanou melodikou. Žiaci preukázali zmysel pre spevnosť a dôslednú legatovú hru.
Na žiadnom koncerte ZUŠ nesmie chýbať obľúbený romantický repertoár. V podaní Michaely Hrubjakovej znela Chopinova Polonéza As dur, pod pedagogickým vedením Mgr. art. Miriam Bednárovej, DiS. art.
Plastická melódia, vyhraté ozdoby, zreteľne členená forma skladby v prednese a práca s agogikou boli pre túto interpretáciu charakteristické, ešte doladiť zníženie dynamickej hladiny v sprievode a bude to Chopin ako si ho predstavujem.
Za jedno z najinovatívnejších čísel podujatia a zároveň najlepšiu prípravu považujem interpretáciu diela Ludovica Einaudiho Divenire v podaní klaviristky Lýdie Pekárovej (pripravila PhDr. Alexandra Schmidtová, PhD.) a flautistu Martina Novotného (pedagogické vedenie Mgr. Denisa Kotradyová, DiS. art.).
Einaudi je špecifický autor – jeho hudobná reč sa môže na prvé počutie javiť ako jednoduchá, no vo vnútri štruktúry jeho kompozícií nájdeme zložitosť, sofistikovanosť prvkov, jemné, nenápadné rozvíjanie jednotlivých zložiek skladby. Tieto zmeny sú na interpretáciu nesmierne náročné – nielen výrazovo, ale i na pamäť. Skladby tohto žánru nezvládne každý žiak, musí mať dostatočné predispozície a zároveň príprava musí byť dôkladná. V meditatívnom úvode vynikli minimalistické tóny flauty s pekným tónom žiaka, klaviristka Pekárová hrala rozložené akordy v precíznej rytmike, v súlade s nástupmi flauty. Melodické motívy vo vrchnom registri klavíra boli nádherne spevné, no pritom nezabúdala sledovať aj tematicko-motivický vývoj flauty. Presne odlíšila v klavíri, kedy má motív znieť, kedy má v dynamike ubrať, aby dala priestor sólovému nástroju.
V rozsiahlej skladbe sa obaja žiaci výborne orientovali – v jej zložitosti štruktúry, logickosti formy, no nebola to len technicky dokonalá príprava. Dbali aj o výraz – keď sa ozvala opakovaná, plynulá melódia vo flaute, bolo to ako balzam. V príprave obe pedagogičky dbali nielen o precíznu súhru oboch nástrojov, ale aj o výraz, ťah a napätie. Dielo znelo v podobe zvukových a motivických katedrál, postupne rastúce, slabnúce, meniace jednotlivé hlasy. Neustále napätie s citlivým spomalením pred záverečným vrcholom, dalo Einaudiho kompozícii punc jednej z najlepších interpretácií tohto večera.
Spevácky zbor ZUŠ, ktorý pripravila Mgr. Michaela Formelová (korepetícia Mgr. Alena Mašutová, DiS. art.) uviedol pieseň Márie Čírovej Vianoce krásne sú. Krátky motív na zobcovej flaute v podaní jednej zo speváčok zboru (objavil sa opätovne aj v refréne), následne spoločný spev so sólom učí vnímať deti hudbu vo viachlase. Ich intonácia bola čistá, frázovanie kultivované.
Vivaldiho husľový koncert g mol RV 317, jeho 1. časť interpretovala huslistka Katarína Hvizdošová pod vedením riaditeľky ZUŠ Mgr. Mariany Kacvinskej, DiS. art. (korepetícia Mgr. art. Miriam Bednárová, DiS. art.). Bola v ňom citeľná snaha interpretky o dosiahnutie terasovitej dynamiky, zrejme by však tejto skladbe pristalo viac kontrastov a spevnejšie budovanie melodiky. It´s Beginning To Look a Lot Like Christmas od Michaela Bublého je za mňa osobne jednou z najkrajších piesní vianočného obdobia. Má v sebe istý pátos, no swingová rytmika tejto skladby je neodolateľná.
Od žiačky Bohdany Lohinovej (príprava Mgr. Michaela Formelová) sme ju počuli na half-playback. Stvárnenie malo až polo-scénický charakter, okrem vizuálnej a hereckej stránky je však potrebné vyzdvihnúť spev. Ľahkosť fráz, výborná, plynulá angličtina, čisté výšky spievané prirodzene, bez forsírovaného tónu, dali tejto skladbe potrebnú autentickosť. Lohinová má navyše krásnu farbu – za mňa je to veľký talent nielen z pohľadu spevu, ale i vystupovania na javisku.
Debussyho Arabeska č. 1, ktorú hrala Natália Čurillová, pod vedením pedagogičky Mgr. Lucia Štapinskej, DiS. art., bola technicky i výrazovo vyzretá. Ako sa vraví, táto slečna má emócií na rozdávanie. Jej práca s dynamikou a agogikou boli vnútorné, bez pocitu, že vás k nim pedagóg núti, len správne vedie. Technicky náročný kus zvládla obdivuhodne. Program pokračoval vystúpením pedagogičky Mgr. art. Michaely Regecovej, ktorá pripravila dvoch žiakov – Tobiasa Zeleňáka a Daniela Demočka. V triu uviedli skladbu 40 Fingers Bolero.
Mentorom Regecovej bol počas štúdií na VŠMU profesor Jozef Zsapka, ktorý patrí medzi legendy slovenského gitarového umenia, je zakladateľom gitarovej školy na Slovensku. Prof. Zsapka deklaroval, že Regecová patrí medzi najnadanejších študentov, aké kedy vôbec viedol. Dnes má svoj vlastný štýl, vyhľadáva moderné smery a patrí medzi jedny z mála interpretiek, ktoré publiku predstavujú súčasné techniky hry na gitaru, známe zo zahraničia, u nás už menej – fingerstyle, ku ktorým sa pridružujú ďalšie (slapping, tapping, popping…). Taliansku kapelu 40 Fingers, po repertoári ktorej siahla, tvoria štyria špičkoví gitaristi – Matteo Brenci, Emanuele Grafitti, Enrico Maria Milanesi a Andrea Vittori (pôvodne s nimi hral aj legendárny Marco Steffè). Bolero zahrali temperamentne – rytmus, tempo a drive udala pedagogička Mgr. art. Regecová, jeden zo žiakov farebne a rytmicky doplnil skladbu akordickými prvkami na gitare, ďalší hral na basgitare v obdivuhodne pohyblivej línii, rytmicky vycizelovanom parte. Vidieť takéto výnimočné vystúpenie, s prirodzeným rytmickým a výrazovým cítením skladby, ktorá je temperamentom vzdialená nášmu, bolo nesmierne povzbudivé.
Práve takýmto repertoárom, iným, než klasickým, sa formuje rozhľad a záber študenta. Vzájomným počúvaním dosiahnu v hudbe podstatne viac, ako sólovým hraním, novými rytmickými a technickými prvkami sa rozvíja ich muzikalita. Melodickú líniu, jej frázovanie a práce s tempami viedla Regecová, jej dvaja žiaci, ktorí si hovoria Čipsy Kings, ju dokázali počúvať a uspôsobiť rytmiku. Učí ich aj nové, moderné techniky hry na gitaru – využitie tela gitary na získanie novej zvukovosti. Vidieť niečo takéto na ZUŠ, poviete si, že presne takto má odovzdávanie hudby zo strany pedagóga vyzerať. Učiť ich už od toho najmenšieho veku, po zvládnutí základnej techniky, hudbu vnímať – jej tónové nuansy, rytmus, voľnosť, a nekonečné spektrum možností.
Aj Tanečný odbor ZUŠ predviedol svoje umenie v choreografii Dance of Life – pod pedagogickým vedením Mgr. Gabriely Váradi, DiS. art. Kombinácia techník, pohybová istota, citlivé vnímanie hudby, svedčili o kvalitnej príprave.
Obľúbenosť piesní rock pop jazzu je novým fenoménom súčasných umeleckých škôl. Deti v spolupráci s pedagógmi si vyberajú piesne, ktoré im konvenujú melodikou, rytmom, výrazovosťou. Ukazuje sa, že pragmatická, výlučná viazanosť na klasický repertoár nie je vždy vhodným motivačným prvkom pre žiakov, naopak, sú to práve popové songy, ktoré ich dokážu dostatočne motivovať.
Pieseň Mariah Carey Without You sme počuli od saxofonistu Rolanda Veselého (korepetícia a pedagogické vedenie Mgr. Slavomír Rakyta, DiS. art.). Pekný tón a dynamické nuansovanie melodickej línie, ozdoby tónov a ich charakteristické nasadenie, typické pre popový žáner, čisté vysoké tóny saxofónu, voľnosť melodickej štruktúry v druhej slohe, improvizačné vsuvky (s ktorými koreloval aj klavír), spravili z tejto skladby unikátny zážitok. Saxofón striedal Gitarový súbor ZUŠ – dovedna dvanásť gitár (skladby aranžovala a súbor pripravila Mgr. Alena Mašutová, DiS. art.) vytvorilo bohatý zvuk v kompozíciách francúzskeho autora Adolphe Charlesa Adama.
Pätica akordeonistov sa predstavila v Akordeónovom súbore ZUŠ (korepetícia, príprava a úpravy ľudových piesní – Marián Kamenický, DiS. art.). Rusínsku Vianočnú pieseň priniesla v jedinečnej interpretácii pred dvoma rokmi speváčka Janais. Popri všetkých koledách, ktoré dôverne poznáme, sa zrazu objavil závan niečoho nového a originálneho. Rusínska ľudová pieseň je hlboká, vnútorne bohatá, melodicky a výrazovo úplne odlišná od piesní, ktoré spravidla pred Vianočnými sviatkami znejú. Jej clivotu podčiarkol sólový spev, technikou sledujúc vokálny prejav ľudových piesní, tercovanie druhého jej dodalo novú farebnosť. Ďalšia ľudovka – Keby ja mal, bola charakterom kontrastná, v rýchlom tempe, veselá.
Na program nadviazali Rusínske koledy v podaní starších žiakov súboru Spišanček a DSS Pantľička (pripravili Mgr. Martin Richnavský, Štefan Vansač, DiS. art.). Scénicky i kostýmovo výborne prepracované čísla s autentickým zvukom ľudovkárov – je len dobre, ak si svoje tradície ctíme a pestujeme aj pre ďalšie generácie.
Spevácke zbory pokračovali ďalším číslom – Mirom Jarošom a jeho pesničkou Ako na Vianoce (pripravili Mgr. Lea Demeková, Mgr. art. Filip Demek). Vynímal sa sólový spev, k speváčke sa pridala ďalšia, aby napokon zaznel spoločne v refréne celý zbor. Súhra spevákov mladších i starších ročníkov bola precízne koordinovaná zbormajsterkou, v speve dosiahli jednotnosť. Pod taktovkou riaditeľky ZUŠ v Spišskej Novej Vsi Mgr. Mariany Kacvinskej, DiS. art., znela v podaní Sláčikového komorného orchestra téma zo skladby Formula 1 Briana Tylera. Je to energická téma v rýchlom tempe, s niekoľkými zvukovými vrstvami a ťažkou metrorytmicku štruktúrou. Je až neuveriteľné, ako ju deti zvládli. Rytmická zložka – dynamický a presný klavír a bicie nástroje (mladá dáma za bicími nástrojmi – nezvyklý úkaz), fungovali skvele, melodické motívy hrali dve trúbky, pozauna, priečna flauta a sláčiky dopĺňali ďalšie línie diela neustálym pohybom – prvé husle mali melodickú líniu, druhé protihlasy v šestnástinách. Orientovať sa v takejto ťažkej kompozícii vyžaduje nielen vzájomné počúvanie sa, ale i uvedomenie si jej štruktúry a formy.
Rolničky v podaní žiakov ZUŠ priniesli toľko úprimnej radosti, že v takejto verzii som ich hádam ešte ani nepočula. Presne o tom majú byť najkrajšie kresťanské sviatky – o láske a radosti. Z pódia sa pod taktovkou riaditeľky školy priam šírilo do hľadiska šťastie a radosť v podobe umenia, ktoré sa nás dokáže tak vrúcne dotknúť.
Originálny program, ktorý so svojimi žiakmi pripravili pedagógovia ZUŠ v Spišskej Novej Vsi, svedčí nielen o vysokej kvalite a úrovni výučby na tejto umeleckej škole, ale tiež o tom, že v našej spoločnosti je ešte stále šanca pre sféru, ktorá je často odkladaná na vedľajšiu koľaj.
Zuzana Vachová
Foto: ZUŠ SNV, videá: PhDr. Alexandra Schmidtová, PhD.
