Billie Eilish sa stala najväčšou senzáciou popovej hudby so svojim šeptavým zastretým hlasom a éterickými vokálmi. Na scéne sa zjavila ako komerčne zameraná na rôzne štýly popu, bola veľkým prekvapením pre mnohých v hudobnej brandži, začala vyhrávať ceny Grammy a obsadzovať popredné miesta v hudobných rebríčkoch. Stala sa z nej najvýraznejšia teenegerka, so svojským správaním, ohromujúcim talentom a v neposlednom rade s poriadne uleteným štýlom.
Po debutovom albume When We All Fall Asleep, s ktorým dosiahla miliardu streamov v aplikácii Spotify, prichádza do sveta hudby jej album Happier Than Ever. Album opisuje speváčka ako hrdinský, pretože v ňom vyjadruje temnotu, bolesť a spovedá sa z vecí, ktoré zažila. Rozhodla sa, že nebude hrať úlohu milovanej americkej dievčiny, len aby vyhovela trendom, ale ostane sama sebou. Eilishino telo, jej romantické vzťahy a celkové vyjadrovanie s vystupovaním sa stali terčom skúmania zároveň s tým, ako rástla jej sláva.
Album nám ukazuje, že okolo všetkých týchto „bojových“ zón si speváčka stavia ostnaté ploty. Taktiež sa púšťa do nových štýlov ako je bossa nova alebo jazz. Stále sa však drží toho, čo vie najlepšie – pokojným, tichým hlasom, ktorý môže na mnohých pôsobiť nudne, vnáša predsa len nepokojné myšlienky a pre mnohých divné zvuky. Kolekcia šestnástich skladieb bola vytvorená za pomoci Eilishinho brata, producenta a spoluautora Finneasa O´Connella.
Getting Older je skladba, ktorá predstavuje 19-ročnú Billie so šeptavým hlasom, a udáva tým tón celého albumu – zmes optimizmu ohľadom budúcnosti so smútkom za minulosťou. Vyjadruje, akým spôsobom jej sláva, ktorú prežíva pokazila život a to nemá ešte ani 20 rokov, a na druhej strane sa snaží zanechať za sebou svoje nevyriešené veci, ktoré ju trápia. Celá skladba sa nesie v jednom rytme, pôsobí pohodovo a prekvapením je, že text skladby je zrozumiteľný aj napriek tichému vyjadrovaniu, na aký sme u Billie zvyknutý.
Protikladom ku Getting Older je My Future, v ktorej sa spovedá: ,,I´m in love with my future, can´t wait to meet her.“ Pieseň nie je tak optimisticky ladená ako by sme čakali, avšak teší sa na život, ktorý jej budúcnosť prinesie. Opäť potvrdzuje sentiment, ktorý sa nesie novým albumom. Vyjadrovaním a otázkami, ktoré si Billie kladie môžu vyznieť ako listy, ktoré píše svojmu budúcemu ja, na ktoré čaká, že raz príde a zatiaľ dokumentuje svoje pochybnosti, obavy a zmätky. Celú melanchóliu albumu podčiarkuje videoklip, v ktorom vystupuje samotná speváčka ako animovaná postavička, ktorá sa prechádza v daždi. Zaujímavosťou je, že pieseň bola zaradená na album aj napriek tomu, že bola vydaná ako samostatná skladba pred rokom.
V piesni I Didn’t Change My Number sa po celý čas vyskytuje neidentifikovateľný zvuk, ktorý by sme mohli pripísať vzdychaniu či vrčaniu. Ku koncu skladby sa objavuje dunivý syntetizátor, ktorý ukončuje skladbu spolu s bicími nástrojmi. Neidentifikovateľné zvuky by sme mohli pripísať postave, ktoré vystupuje vo videoklipe a snaží sa tak zastrašiť svoju korisť. Samotná skladba je krátka, no efektne vystavaná na beatoch.
Billie Bossa Nova ponúka niečo nové, prináša zaujímavé brazílske rytmy samby a vokálny štýl sa približuje jazzu, ktorý je ideálnym spôsobom pre vyjadrenie ,,zvodných“ textov, po ktorých speváčka siaha. Pieseň plynie v pravidelných rytmoch perkusií a necháva vyniknúť speváčkinu obľúbenú hlasovú polohu, ktorá nie je vyjadrená šepkaním. Spievao svojej novej rutine po sláve ,,it’s hard to stop it once it starts.“ Celkovým feelingom piesne ulahodila poslucháčom a za pieseň si vyslúžila pochvalu. Ukázala, že sa nebojí kombinovať aj štýly, na ktoré u nej nie sme zvyknutí. Pieseň končí zašepkaním ,,I´m not sentimental,“ akoby zaklínadlom, ktoré nechá človeka sa zamyslieť nad atmosférou piesne. Tieto slová opakuje niekoľkokrát v sprievode klavíra.
Oxytocin je inteligentne prepracovaná skladba, v ktorej pozýva svoje nočné mory do tanca, držia s ňou krok, beaty sa postupne stupňujú a jej šepkanie je stále intenzívnejšie. Druhá sloha skladby je spievaná z perspektívy speváčkinho zneužívateľa, čo umocňuje erotický nádych tracku. Vo videoklipe môžeme vidieť vystupovanie muža, ktorý znázorňuje tancom text piesne. Neskôr sa snímky videoklipu striedajú s ohňom, rôznymi iným situáciami, až vyústi do čierneho obrazu. Frázovanie speváčky je na mieste, pretože celá skladba má tendenciu niesť sa v štýle rapperstva. Hlasom miestami vystupuje do neprirodzených polôh, ktoré znejú ako kvílenie. Skladba je jednou z najrýchlejší na albume, avšak nevypovedá o niečom tak veľkom ako napríklad nasledujúca Your Power.
Najviac znepokojujúca, čo sa týka textu je pieseň Your Power. Pieseň o zneužívaní a vykorisťovaní starším mužom, ktorému dôverovala, avšak jej adresoval posmešky ,,she was sleeping in your clothes. But now she´s gotta get to class.“ Aj napriek nie lichotivému textovému obsahu vsadila speváčka na gitarové intro, ktoré poslucháča nasmeruje do pohodovej a pokojnej atmosféry. Práve preto pôsobí Billie vyrovnane a zmierene s tým, čo sa stalo v jej minulosti.
Étericky znejúci Goldwing sa otvára zborovým úvodom, ktorý pripomína liturgický spev, a bol inšpirovaný hinduistickou básňou od skladateľa Gustava Holsta. Metaforicky znázorňuje mladú ženu so zlatými krídlami, pod ktorou si predstavuje mladú ženu, ktorá nemá vo svojom živote žiadne traumy. V polovici tracku sa skladba prenáša do beatov, ktoré sa stupňujú a Billie prechádza do jej prirodzeného a dobre známeho pološeptavého hlasu.
Not My Responsibility rozoberá oblečenie a štýl mladej speváčky. Ako vystupuje na verejnosti a rozdeľuje ľudí na dva tábory. Jej názor je evidentne vyjadrený slovami ,,The body I was born with – is it not what you wanted?“ Jasne dáva najavo, že sa odmieta prispôsobovať, a to ako sa oblieka, ako sa správa, vyjadruje ju, ako osobnosť. Objektivizácia ženského tela sa neobmedzuje iba na slávnych ľudí, je to boj, ktorý nespočetné množstvo ľudí chápe a prežíva, a hlavne ktorý Eilish v extrémnom prípade prežíva. V celej piesni nezaznie ani jeden úsek spevu, Billie rozpráva celý príbeh, ktorý chce vypovedať ostatným.
OverHeated je zvláštnou piesňou, v ktorej prevláda rafinovanosť. Pieseň však trvá dlho, len úvodné inštrumentálne intro má 40 sekúnd a pieseň je zbytočne predlžovaná niekoľkokrát opakujúcim sa refrénom. Na druhej strane negativitu, ktorá z piesne ide prevalcujú slová, ktorými dokazuje svoju miernu drzosť a vedomie, že je dobrá v tom, čo robí – ,,I’m overheated, can’t be defeated. Can’t be deleted, can’t un-relieve it. I’m overheated, can’t be defeated. Can’t be deleted, can’t be repeated.“
Čo sa týka skladby Halley´s Comet mohla by byť pokojne vianočným hitom. S bratom, s ktorým spolupracovala na skladbe sa vybrali správnym smerom, avšak chýba kúsok k tomu, aby skladbu dotiahli do úspešného konca vianočného hitu. Klavír, ktorý tvorí intro a ďalej doprevádza speváčku nie je tým, čo si skladba žiada. Stačilo pridať rolničky, detský zbor a nabrala by celá Halley´s Comet iný feeling. Pieseň je o láske a eufórii, ktorá Vás vynáša do nebies, slová sú sladké a celkovo pôsobí pieseň veľmi romanticky. Čo sa u Billie často nevidí.
Najzaujímavejší moment je počas predposlednej piesne, ktorá je rovnomenná ako album – Happier Than Ever. V strede piesne exploduje do mohutnej balady. Práve v tomto momente sa hlas Billie stáva najhlasnejším akým kedy bol, znie až príliš expresívne, stúpa v ústrety dráme a rozpúta prúd sťažností spolu s balením. Na krátky okamih prezrádza všetky svoje tajomstvá a znie slobodne. ,,When I´m away from you, I´m hapier than ever!“ Túto skladbou použila aj vo svojom dokumente The World´s A Littl Blurry. Text je smerovaný na Brandona Adamsa, jej bývalého priateľa.
Poslednou skladbou je Male Fantasy, ktorá je fascinujúco pekná akustická balada, nadväzujúca na vyznanie, ktoré bolo sľúbené na začiatku albumu. Je reakciou na sociálnu kritiku. Reaguje na to ako sa v médiách zobrazujú vzťahy a ženy, ako sa pozornosť rozptyľuje pornografiou a stiera sa virtuálny svet s tým reálnym. Skladba má veľmi tvrdú reč a práve takýmito okamihmi je jasné ako veľmi Billie dospela. Šokuje nie kvôli príležitostným zmienkam o pornografii a problémoch žien, ale kvôli tomu že necháva padnúť svoje všadeprítomné emócie, ktoré dáva do každej skladby v albume.
Album nie je ničím prevratným, veľká časť je podobná tomu, čo už Billie vydala. To však neznamená, že nie je niečím výnimočný. Lyrika akou Billie píše, sa zdá byť vyspelejšia a je cítiť, že ešte viac verí vo svoj talent. Nebojí sa vyjadriť svoj názor na situácie a otvára v textoch svoju minulosť a problémy. Album sa zdá byť oveľa politickejší a kultúrne relevantnejší ako jej predchádzajúca tvorba, niečo, čo potenciálne prichádza so zrelosťou. Posúva svoje hranice trapových zvukov, ktoré dominovali v jej minulej tvorbe, čo má za následok zvukovo rozmanitejší materiál, ktorý umožňuje speváčke používať textúrovanejšie a melodickejšie aspekty jej hlasu.
Alexandra Prohásková
Zdroj foto: Universal Music
