Zomrel hudobný skladateľ a dirigent Štefan Ladižinský, ktorý bol zakladateľom bratislavského Štúdia S. O smutnej správe informoval jeho syn Ivo Ladižinský. Oslovili sme dirigenta Adriana Kokoša, ktorý s ním roky spolupracoval: „Rád spomínam na koncerty, ktoré sme spolu so Štefanom pripravovali. Sťopa, ako sme ho volali, držal nado mnou svoju ochrannú ruku a stále mi veľmi fandil,“ povedal pre náš portál Adrian Kokoš.
Patril medzi významné postavy bratislavského kultúrneho diania. Štefan Ladižinský sa narodil 7. marca 1925 v obci Matysová v okrese Stará Ľubovňa. Bol členom hudobných a speváckych združení, v ktorých pôsobil aj ako dirigent. Do povedomia verejnosti a kultúrneho života sa dostal ako zakladateľ a prvý riaditeľ Štúdia S, v ktorom vystupovali Milan Lasica a Július Satinský.
„Slnko už zapadlo a pre môjho otca dneska definitívne poslednýkrát. O pár mesiacov by mal otec 100 rokov. Ale myslím si, že tú cieľovú rovinku už naťahoval dlho a dneska si povedal, že už stačí,“ informoval o úmrtí skladateľa Ivo Ladižinský, jeho syn, vo videu. Známym, blízkym a priateľom odkázal, že bude rád, ak si na jeho milovaného otca spomenú a venujú mu pár myšlienok. Ladižinský v spomienkovom videu hovorí o svojom otcovi ako o veľkom vtipkárovi, ktorý vtipy nielen šíril, ale ich aj zbieral. Bol preňho súkromným hrdinom: „Bol to môj vlastný superman. No ale taký je život,“ dodal jeho syn Ivo.
V rokoch 1965 – 1969 bol šéfdramaturgom SĽUK-u v Rusovciach a ďalších jedenásť rokov pôsobil ako šéfdramaturg Vojenského umeleckého súboru v Bratislave a zbormajstrom hudobno-dramatického krúžku Tarasa Hryhorovyča Ševčenka v Bratislave, pre ktorý aj upravoval a komponoval viaceré skladby.
Ladižinský bude chýbať aj dirigentovi Adrianovi Kokošovi, ktorého sme oslovili. Kokoš začal v roku 2000 spolupracovať so speváckym zborom KYRILLOMETHODEON a práve tam sa stretol prvýkrát so Štefanom Ladižinským. Je to zbor, ktorého repertoár je zostavený z diel klasikov v cirkevnoslovanskom jazyku (Čajkovského, Bortňanského, Dubenského, Sapošnikova, Korzakova, Tovačovského, Petrašoviča, Ladižinského, Semana a i. ) „Ani neviem, ako som sa medzi nimi ocitol, to si už naozaj nepamätám. Bol som vtedy ešte študentom na Cirkevnom konzervatóriu, kde som študoval cirkevnú hudbu. Zbor viedol Štefan Ladižinský, ktorý bol aj dvorným skladateľom tohto zboru. Zbor doteraz pôsobí pri Gréckokatolíckej eparchii v Bratislave a vedie ho môj dobrý kamarát Ladislav Sabolčák,“ povedal pre náš portál Adrian Kokoš.
Toto teleso aj so Štefanom Ladižinským preňho veľmi veľa znamená, pretože to boli jeho dirigentské začiatky. Vtedy ešte vôbec netušil, akou cestou sa uberie. Sledoval ako Ladižinský diriguje liturgiu (bol aj autorom jednej kompletnej liturgie): „Vôbec to nie je jednoduché, keďže všetko sa spieva a cappella – zbor reaguje na kňaza. Dalo mi to veľa, keď som ho mohol sledovať pri dirigovaní! Rád spomínam na koncerty, ktoré sme spolu so Štefanom pripravovali. Už keď som bol poslucháčom VŠMU, som k zboru pozýval svojich spolužiakov aby si s nami zaspievali,“ spomína. Dnes sú to už veľké mená vo svete opery – Eva Hornyáková, Eva Šušková, Tomáš Juhás, Ondrej Mráz, Jozef Benci, ale napríklad aj katolícky kňaz a operný spevák Martin Šafárik.
Štefan Ladižinský pre zbor skomponoval mnoho skladieb: jeho Molitva utreňaja, ktorú spieval v sólovom parte Peter Dvorský, neskôr Tomáš Juhás sa Kokošovi podľa jeho slov priam “vryla do žíl” a žije v ňom stále. S Detským speváckym zborom Slovenského rozhlasu som nahral Ladižinkého Jasličkárske koledy, ktoré im venoval: „Spravilo mu to veľkú radosť,“ hovorí.
Rád spomína aj na spoločné marcové oslavy narodenín: „Za 11 rokov čo som v zbore pôsobil (2000-2011) som prežil veľa krásna, boli sme všetci ako jedna rodina a Sťopa, ako sme ho volali, držal nado mnou svoju ochrannú ruku a stále mi veľmi fandil. Ďakujem ti za všetko Sťopa, odpočívaj v pokoji,“ povedal pre náš portál Adrian Kokoš.
Zdroj: spracovala redakcia mojakultura.sk
Foto: archív Adriana Kokoša
