Miroslav Sandanus: Maľujem dovtedy, kým to nie je tak, ako to vidím v hlave

Víťazom 19. ročníka súťaže Maľba 2024 je podľa hodnotenia medzinárodnej poroty Miroslav Sandanus. Získal za svoje dielo SAFE prestížny titul, hodnotnú referenciu od renomovaných osobností a najvyššiu finančnú odmenu. Víťazné dielo zaujalo nielen svojou silnou atmosférou, ale aj rovnováhou medzi kvalitou maľby a naznačenými obsahmi a témami. „Keď som sa prvýkrát dostal do finálovej dvadsiatky, tak som bol študent a cena mi vtedy pomohla sa trochu zviditeľniť a motivovalo ma to ďalej tvoriť,“ hovorí mladý umelec pre náš portál.

Do súťaže Maľba ste sa zapojili už viackrát, je tak? Motív a štýl vašich malieb som rozoznal a pamätám si ich aj z minulých ročníkov.

Áno, na súťaži som už piaty raz.

Získali ste už v minulosti podobné uznanie za svoju tvorbu?

V roku 2020 som sa v súťaži Maľba umiestnil na treťom mieste. Vtedy som tu bol po prvýkrát.

Pomohlo vám vtedy umiestnenie v súťaži Maľba? Mali ste vlastnú výstavu?

Tretie miesto v súťaži bolo len začiatkom. Odvtedy som mal aj kolektívne aj samostatné výstavy.

Po minulé roky ma na vašich maľbách vždy šokoval fotorealizmus. Pri prvom pohľade na dielo som mal dojem, že ide o fotografiu. Až keď sa recipient k maľbe dostane bližšie, vidí ako to je v skutočnosti. Vychádzate pri tvorbe z predobrazu?

Pri práci na diele rozmýšľam, čo by som chcel maľovať, skicujem si. A potom vychádzam z predlohy, ktorú si ako koláž pripravím dopredu v počítači. Plán obrazu, aké asi použijem farby a pod. Väčšinou používam fotky, ktoré si fotím počas prechádzok, dovoleniek, cesty vlakom… Sú to tisícky snímkov, ktoré mám.
 Avšak už pri samotnom maľovaní sa ten obraz vyvíja podľa toho ako to cítim, ako som s ním spokojný. A maľujem dovtedy, kým to nie je tak, ako to vidím v hlave.

Spomínam si aj na vaše dielo Tiché pozorovanie, ktoré bolo v súťaži pred dvoma rokmi. Vtedy to ešte nebol pršiplášť. Maľba bola o čosi farebnejšia a výrazne ste pracovali so svetlom a tieňom. Možno aj to ma na nej zmiatlo, keď som ju videl prvý raz. Zdalo sa mi, akoby to bola fotografia vyhotovená na analógovom fotoaparáte s bleskom. Patrila táto maľba do iného cyklu? Alebo ju možno prepojiť aj s vašou aktuálnou tvorbou?

Tiché pozorovanie patrí do série APATIA, ktorú som začínal počas štúdia na Akadémií umení. Odkazuje na hyperkonzum a jeho dopad na človeka a prírodu. V určitom momente sa k jednotlivým témam vraciam, pozerám sa na ne z iného uhla, za inej spoločenskej situácie, aj iného môjho osobného prežívania. Preto moja aktuálna tvorba z tejto vychádza. Čo sa týka toho pocitu, že je to ako analógová fotografia, tak to nebol zámer. Ten obraz vychádza z konkrétneho miesta, ktoré je reálne a mal som dlhší čas predstavu, že by som ho chcel zachytiť v takejto atmosfére.

Podpora mladého umenia pokračuje – sú známi víťazi súťaže Maľba 2024

Reprezentuje víťazná maľba “Safe” maľba váš štýl, alebo ste v istom smere aj experimentovali?

Venujem sa najmä realistickej maľbe a maľujem sériovo. Nápad alebo ideu realizujem väčšinou v cykle malieb, kde sa zaoberám nuansami a analýzou tém. Egelit je jednou z tém.

Rád by som sa spýtal priamo na motív pršiplášťa či igelitu.

Ide o pršiplášť, do ktorého sú zabalené postavy na maľbe z minulého roka a tiež postava na aktuálnej maľbe. Minule bolo tých postáv viac a aj formát maľby bol väčší. Tento rok som sa zameral na jednu postavu. Igelit v tomto prípade nesie znaky izolácie. Nie je to izolácia úplná. Tým, že je pršiplášť priesvitný, je to akási ochrana, ale len na oko.

Zachytil som, že ide o vyjadrenie individualizmu.

Áno, je to narážka na izoláciu a sociálne siete. Odráža to dobu, v ktorej žijeme.

Vnímate izoláciu ako negatívny jav alebo v nej vidíte aj potrebu človeka cítiť sa bezpečne?

Ten pršiplášť chráni človeka pred vonkajším svetom, drží ho v bezpečí, chráni.  Aj keď je zobrazený ako veľmi krehký, jemný a priesvitný. Napriek tomu človek oblečený v pršiplášti je ukrytý/uväznený v akejsi bubline a stráca kontakt s okolitým svetom.

Hovoríte, že vaše maľby reagujú na súčasnú dobu, sociálne siete a pocit izolácie. Akú rolu v tom hrá príroda či rastlinstvo a nočný čas? Tieto motívy sa vo vašich maľbách taktiež vyskytujú pravidelne.

S týmito motívmi pracujem už niekoľko rokov a treba v nich hľadať symboliku. Používam ich ako umocnenie myšlienky alebo dopovedanie myšlienky k postavám, ktoré sú tam zobrazené. Pri týchto maľbách to bol vedľajší motív, ktorý dramatizuje atmosféru k objektu.

Ako by ste charakterizovali cestu, ktorú ste ako autor výtvarných diel prešli, odkedy ste sa prvý raz prihlásili do súťaže Maľba?

Keď som sa prvýkrát dostal do finálovej dvadsiatky, tak som bol študent a tá cena (3. miesto) mi vtedy pomohla sa trochu zviditeľniť a motivovalo ma to ďalej tvoriť. Začínal som mať samostatné a kolektívne výstavy a s každou ďalšou som získaval skúsenosti. Samozrejme boli aj obdobia, kedy to nešlo úplne podľa predstáv, ale stále som veľa maľoval a hľadal vo svojej tvorbe tie správne odpovede a viedlo to až k tohtoročnému oceneniu, za ktoré som mimoriadne vďačný.

Zhováral sa: Matúš Trišč

Foto: Nadácia VÚB