„Marekova hudba je aj pre nás hudobníkov veľkou inšpiráciou a výzvou objavovať stále niečo nové,“ hovorí Ivana Pristašová, ktorá s tragicky zosnulým Marekom Brezovským a Oskarom Rózsom študovala klasickú hudbu v jednom ročníku.
Festival Vietor v týchto dňoch prináša na pódiá hudobnú tvorbu Mareka Brezovského. Za projektom „Venované nešťastiu“ stojí Oskar Rózsa, ktorý jeho odkaz už roky pripomína prostredníctvom Projektu Hrana. Tentoraz sa však Rózsa rozhodol predstaviť obecenstvu komornú tvorbu Mareka Brezovského a pre túto príležitosť zostavil s huslistkou a violistkou Ivanou Pristašovou špeciálny 21-členný medzinárodný orchester.
Po prvom koncerte v Košiciach, kde zožali hudobníci pod taktovkou Oskara Rózsu, obrovský aplauz, sme sa zhovárali s koncertnou majsterkou Ivanou Pristašovou.
Hudobná tvorba Mareka Brezovského, ktorý tragicky zomrel príliš mladý, je nesmierne bohatá – aj zo žánrového hľadiska. Komorná tvorba je však pre publikum prekvapením. Aké skladby interpretujete na koncertoch?
Pre nás, ktorí sme s Marekom študovali, nie je komorná hudba, ktorú písal, prekvapením. My sme všetci študovali klasickú hudbu na Konzervatóriu a Marek klasickú kompozíciu, takže sme jeho skladby poznali už počas štúdií a tie orchestrálne skladby sme dokonca spolu hrali nami založeným ansámblom „Súbor súčasnej hudby“. Vtedy sme mali 15rokov. Na terajších koncertoch hráme v podstate jeho kompletnú komornú tvorbu, ktorú napísal od svojho štúdia na Konzervatóriu.
Za týmto účelom ste práve Vy dali dokopy 21-členný medzinárodný orchester. Sú tam aj také hviezdy ako švajčiarsky klavirista Christian Zaugg, saxofonista Alvaro Callao Leon z Čile, no samozrejme, aj slovenskí hudobníci. Bolo náročné dať dokopy takýto kvalitný orchester? Akí interpreti v ňom ešte hrajú?
Oskar ma požiadal, aby som oslovila kolegov, ktorí už aj majú skúsenosť s repertoárom a s ktorými sme v minulosti hrávali. Tento krát sa stretli dokonca štyria zakladajúci členovia vtedajšieho obsadenia Zuzana Kováčová, Viliam Trgo, Oskar a ja. Aj tentoraz podarilo dať dokopy úžasné obsadenie z výborných, na Slovensku pôsobiacich hudobníkov a sólistov zo zahraničia.
Len málokto asi vedel, že Brezovský komponoval aj komornú tvorbu. Publiku skôr bol známy projekt HRANA…
Je pochopiteľné, že HRANA oslovila široké publikum, ale pre nás a Marekovi blízkym ľuďom jeho komorná tvorba nie je prekvapením. Nás sprevádza jeho tvorba už od momentu, kedy sme sa stretli.
Z mála ukážok, ktoré som mala možnosť počuť, je zjavné, že ide o moderný kompozičný jazyk, jeho melódie, no najmä využitie farebnosti hudobných nástrojov aj v netradičných polohách a ich kombinácia je unikátna. Rovnako aj hudobná forma, Brezovský sa neokliešťuje klasickými, prísnymi kompozičnými pravidlami. Ako by ste charakterizovali jeho komornú tvorbu Vy?
Nie je ľahké slovami a odbornými výrazmi popísať Marekovu tvorbu. Nie je to zaraditeľný štýl, preto je taký výnimočný. Môj hlavný dojem je neustále hľadanie intenzívneho, zvnútra prežitého výrazu veľmi mladého, ale mimoriadne zrelého komponistu, ktorý kombinuje nielen rôzne kompozičné postupy, ale aj hudobné žánre.
Mali ste pomerne málo času na odskúšanie tohto nového repertoáru, napriek tomu bola interpretácia veľmi presvedčivá a dobre zvládnutá. Ako sa Vám to v takom krátkom čase podarilo?
Mnohých z nás spája mnohoročné kolegiálne, ale aj osobné priateľstvo. Výborné obsadenie a Oskar ako najkompetentnejší dirigent a znalec Marekovej hudby boli zárukou veľmi úspešného zrealizovania tohto pre všetkých mimoriadneho projektu. Marekova hudba je aj pre nás hudobníkov veľkou inšpiráciou a výzvou objavovať stále niečo nové a pochopiť jeho tvorbu s dnešnou zrelosťou.
Ako sa členom orchestra spolupracovalo s dirigentom Oskarom Rózsom?
Pre nás je to ako stretávka zo školy. Prežili sme mnohí z nás spolu veľa rokov v tej istej škole, niektorí mladší potom po nás a sme ako jedna veľká muzikantská rodina. Oskara pozná každý a už s ním všetci spolupracovali. Naši zahraniční kolegovia sú veľkým obohatením celého obsadenia a je obdivuhodné, ako sa práve oni Marekovej hudbe dokázali otvoriť a vcítiť do nej. To sa mimoriadne a fascinujúco intenzívne podarilo práve klaviristovi Christianovi Zauggovi v klavírnych dielach. Všestrannosť saxofonistu Alvara Callaa Leona, ktorý vynikajúco interpretuje Minikoncertík pre Saxofón, hrá klarinet a dokonca bicie nástroje v iných skladbách, je veľkým prínosom.
Mimochodom, Oskar Rózsa je práve ten muzikant a skladateľ, ktorý na Brezovského výnimočnú tvorbu nezabúda a ešte aj 25 rokov od smrti tohto talentovaného muzikanta a skladateľa, jeho tvorbu „oživuje“ a prináša publiku. Ako tento jeho krok hodnotíte?
Oskar je jedinečný a najvšestrannejší slovenský hudobník, akého poznám. Marek mal šťastie, že mal takého priateľa a kolegu. Nebyť Oskara, veľa ľudí by už asi na neho zabudlo. Pre nás je Marek cez tieto koncerty stále medzi nami a ja som veľmi rada, že som mala to šťastie byť s nimi dvoma v jednej triede. Tak som sa aj dostala k interpretácii novej hudby, čomu sa stále venujem.
Vo štvrtok budete tento repertoár prezentovať aj v Slovenskom rozhlase, pričom premiéra bola v Košiciach. Ako reagovalo publikum na východe?
Nie často som zažila, že po dohraní posledných tónov sa v momente publikum postavilo a veľmi vďačne tlieskalo.
O tvorbu Mareka Brezovského je stále veľký záujem. Verejnosť vníma jeho skladby v kontexte toho, že odišiel príliš mladý, no zároveň aj z kompozičného a hudobného hľadiska – napokon, bol to nesmierne nadaný skladateľ. Ako si to vysvetľujete, že aj po toľkých rokoch od jeho smrti je jeho hudobný odkaz ešte stále aktuálny?
Počas koncertu som cítila stále jeden veľmi dôležitý Marekov odkaz: ÚPRIMNOSŤ. A to vo všetkých skladbách. Žiadna nota nie je napísaná len tak bez hlbokého prežitia. Jeho silná výpoveď osloví absolútne každého poslucháča. Mne osobne je to také blízke, poznám to už toľké roky a vždy sa ma to veľmi silne dotkne. To je dôkazom toho, že Marek bol jeden a stále je jeden z najtalentovanejších hudobníkov našej generácie.
Zhovárala sa: Zuzana Vachová
Zdroj foto: https://www.ivanapristasova.ch/, úvodná foto: organizátor festivalu, foto Oskar Rózsa: Peter Jurík
