Do kín prichádza historická dráma zobrazujúca situáciu okolo Akcie K v apríli roku 1950. Kryštof je novicom v malom kláštore v pohraničí, ktorý tajne prevádza ľudí na západ.
Tešil som sa, že niekto ďalší odhodlane načrie do témy, ktorej sa českí s slovenskí filmári dlho báli a prenesie ju na plátno spôsobom, akým si to osobnosti našej cirkevnej histórie prenasledované režimom zaslúžia. Výsledok nie je jednoznačným uspokojením, ale ani sklamaním.
V noci z 13. na 14. apríla v roku 1950 prebehla v Československu Akcia K, ktorej cieľom bolo zlikvidovať mužské rehole na celom území štátu. Príbehy z týchto kláštorov sú nám sčasti známe, napríklad aj vďaka blahoslavenému Titusovi Zemanovi, ktorý v tom čase prevádzal mladých slovenských bohoslovcov cez hranice do Talianska, aby tam mohli študovať teológiu. Filmármi boli osudy týchto ľudí doposiaľ nepovšimnuté. Vzdáva film Kryštof mužom zasvätených Bohu a nenávidených režimom patričný hold? Bohužiaľ nie.
K dlho nabok odsúvanej kontroverzii reholí a kňazských seminárov fungujúcich za čias totality zaujal svoje stanovisko cennou snímkou Služobníci slovenský režisér Ivan Ostrochovský ešte v roku 2020. Film vynikal svojim obrazovým spracovaním a výtvarnosťou, k čomu však dodnes panujú výhrady je scenár filmu, jeho povrchnosť a skratkovitosť. Pred zrakom bežných Slovákov uzavretý priestor rehoľníkov, ponúka atraktívnu prechádzku diametrálne odlišným životom, než na aký sme zvyknutí. Kryštof píše príbeh rovnako smutný ako Služobníci, pretože nedokázal vyčerpať tento potenciál.
Ak by sme nový snímok zaradili medzi výpovede o totalitnom režime len ako ďalšiu časť mapujúcu našu neľahkú minulosť, mohol by obstáť. Samotní tvorcovia nám však sľubovali vyššie ambície. Z názvu filmu a propagačného materiálu vystupuje Kryštof a jeho duchovný svet ako základný kameň celého príbehu. Lenže opak je pravdou. Ponor do mníšskeho mikrosveta, ktorý by vniesol svetlo do života tajuplných komunít sa nekoná. Roztrieštený úvod filmu deklaruje, že v najbližšej hodine a pol budeme sledovať niekoľko dejových liniek, čo samo o sebe pôsobí zaujímavo a navodí to potrebné očakávania niečoho veľkého. S čím som sa už nedokázal stotožniť je useknutie týchto línií práve vo chvíli, keď ma začali zaujímať. Kryštof mal byť film o Kryštofovi, ktorý ušiel pred pomýleným svetom do rehole, aby tam našiel pokoj a zmysel života. Lenže medzi múrmi kláštora kamera naozaj dlho nevydrží. Čo je veľká škoda. Herecké obsadenie v prvých minútach ma prinútilo krochkať nad výkonmi, ktoré ešte len nastanú, ale nenastali. Silu, akú autori získali vďaka ansámblu, využili iba na pár romantických fráz a hneď potom ju zahodili. Zvyšku filmu už citeľne chýbala.
V priebehu filmu tvorcovia osedlali niekoľko tém a prostredí, no zo žiadnej nezískali dostatok šťavnatej dužiny, ktorá by nakŕmila divákov. Máme možnosť sledovať Kryštofa na jeho nebezpečnej ceste pomedzi svetelné kužele strážcov režimu. Napätie a dejovosť filmu naozaj nechýbajú. Z tej druhej zložky by neuškodilo aj ubrať. Za stominútovú stopáž sa toho udeje naozaj veľa, no našu pozornosť zakaždým láka iná postava. Kryštof v príbehu dostane hneď niekoľko úloh a musí dosiahnuť viacero cieľov. Čo značne uberá priestor na zoznámenie sa s postavou ako takou. Mladý novic mnohé udalosti sprevádza akosi z diaľky a neraz budete mať pocit, že je v situácii len do počtu, až to nastolí otázku, či on je tou hlavnou postavou. Treba dodať, že film má svoju funkčnú logiku, ktorá odhaľuje mechanizmus prevádzania ľudí za hranice. To je koniec-koncov aj ústredným motívom.
Navzdory všetkému je na film veľmi príjemný pohľad. Temná atmosféra s výraznou kamerou, ktorá na seba však zbytočne neupozorňuje spôsobuje príjemne podmanivý pocit, že chcete vidieť viac, chcete to vidieť celé až do konca. Tým, že sa dej nedrží jednej línie, si dopomohol k zamedzeniu vzniku nudných momentov. Kvalitnej výprave a slušne spracovanému vizuálu škodia iba miestami nezrozumiteľné dialógy.
Mal som tú možnosť žiť niekoľko rokov medzi kňazmi v jednom pomerne uzavretom priestore. Dúfal som, že mi tvorcovia Kryštofa pripomenú jedinečnú atmosféru špecifickej komunity, že nám ukážu niečo viac, než to, čo čakáme, že uvidíme, že sa nás nebudú snažiť presviedčať o nezáživnej rutine zasvätených ľudí, ale že sa konečne niekto odhodlá odhaliť vo filme komplexnosť významu viery u človeka. Ak to nebolo ich zámerom, nemali nás na to pripraviť. Našťastie som postupne dokázal pristúpiť na hru, na roztrieštenú, ale svižnú stavbu príbehu.
Hoci ma nikdy neprestalo zaujímať, čo sa stalo s Kryštofovými spolubratmi, užíval som si každú minútu slušnej historickej drámy, ktorá sa bála ísť trochu viac do hĺbky. Stále tak čakáme na drámu, ktorá zodpovedne spracuje významnú kresťanskú tradíciu najmä na Slovensku a odkryje jej dramatický potenciál, pričom zabudne na mnohokrát opakované elementárne pravdy a predpripravené formy, ktorým chýba poriadna znalosť témy.
Autor: Matúš Trišč
Zdroj foto: Bontonfilm SK
