Kedy ste sa v pracovnom prostredí cítili naposledy sami sebou? Dá sa nestratiť vlastnú osobnosť a zároveň spĺňať kritériá správania a verejného vystupovania? Nová komédia Hypnóza od debutujúceho švédskeho režiséra Ernsta De Geera sa zaoberá otázkami konformity aj zdravého či prehnaného prekračovania jej hraníc.
Synopsa filmu Hypnóza: André a Vera sa zúčastňujú súťaže startupov, kde sa usilujú získať pre vývoj svojej aplikácie vhodného investora. Dôležité je, aby svoj projekt predstavili tým správnym spôsobom – originálne, neformálne, ale nie zas príliš. Lenže Vera pár dní pred prezentáciou navštívila hypnoterapeutku a niečo v jej vnútri sa vtedy zmenilo. Čo je ešte horšie, Vera sa zmenila aj navonok. Úspech prezentácie je kvôli jej novému “JA” ohrozený.
Poznáte ten pocit, keď sa konferencii či večierku niekto nespráva podľa bontónu? Prebodávajúce pohľady, rozpaky v telách prítomných, neisté úsmevy, za ktorými sa skrýva trápny pocit. Film Hypnóza sa vyžíva v budovaní presne takejto atmosféry. A je to skutočne zábavné.
Aby som nevzbudil nesprávne očakávania – Hypnóza nie je ten typ komédie, pri ktorej by ste sa museli chytiť za brucho a rozdýchať bránicu. Je zábavná trochu iným spôsobom. Pre rozvinutie predošlého odstavca doplním, že sledovanie nového švédskeho filmu bude značne namáhať váš zmysel pre spoločenské správanie. Hypnóza stavia svoj celkový výraz na predpoklade, že každý divák či diváčka dokáže odhadnúť, čo je v slušnej spoločnosti prípustné a čo už nie je. Jednotlivé situácie sa dostávajú za hranicu príjemnosti a dostávajú sa hlboko do priestoru trápnosti.
Budete sa za postavy cítiť trápne, no vďaka originálnemu vývoju jednotlivých scén sa skôr či neskôr začnete naozaj baviť.
Autor významne pracuje s diváckymi domnienkami a očakávaniami. Zámerne robí netradičné obraty vo vývoji situácií, až svoje obecenstvo dostáva do stavu odovzdanosti, kedy sa možno tešiť na ďalší nepredvídateľný zvrat. Konanie postáv vás donúti vyhodnotiť situáciu určitým spôsobom, len aby sa v zapätí ukázalo, že všetko je úplne inak. Keď si na tento princíp naladíte, každý ďalší obraz bude predstavovať novú epizódu zábavnej hry medzi divákom a autorom.
Veľa scén vo filme funguje osve vďaka menším dejovým oblúkom, ktoré uzatvárajú jednotlivé situácie. No funkčné sú samozrejme aj v spojení s ostatnými scénami, inak by sme nedostali konzistentný filmový zážitok.
Pokiaľ ide o postavy, ich činy je niekedy náročné posúdiť. Nevyspytateľné konanie hlavnej dvojice robí z komédie miestami až psychologickú drámu, a tak okrem spomínaného situačného napätia budete musieť pri sledovaní vyhodnocovať aj vnútorný stav hrdinov. Myšlienka filmu sa schováva práve v tejto rovine. Kedy je neformálne správanie príliš neformálne a kedy je ešte v poriadku? Aký vtip zapôsobí a aký pohorší?
Režisér Ernst De Geer odhaľuje ako ľahko akceptujeme, že všetci okolo – v rátane nás samých – nosia masky a hrajú svoje roly. Neočakáva sa pri tom, že by sme z týchto rolí niekedy mali vypadnúť. Ak sa to niekomu aj poradí, okolie si s tým jednoducho nevie poradiť.
Autor filmom simuluje skúšku trpezlivosti u ľudí, ktorí vedia dokonalo plávať prostredím preplneným dôležitými osobnosťami, investormi, výkonnými riaditeľmi a podobne. Ktokoľvek tento priestor naruší, akoby išiel proti prúdu a nikto naňho nevie adekvátne reagovať. Ako keby na diaľnicu vstúpil tvrdohlavý vôl a v plynulej premávke spôsobil chaos.
Ak sa aj správate nevhodne, najprv sa dočkáte kyslých úsmevov, možno sa k vám na chvíľu niekto pridá, aby dal okoliu najavo, že chápe váš netradičný humor. Neskôr však každému pretečie jeho pohár a to je chvíľa, kedy končí pretvárka. V snímke Hypnóza sa deje jedno „faux pas“ za druhým, až sa zdá, že autorovým záberom je nás zoceliť, aby sme všetky budúce trapasy znášali lepšie.
Film má ešte jednu dôležitú dejovú líniu a tú charakterizuje osobný vzťah Andrého a Very, ktorí sú nielen obchodnými partnermi, ale spolu aj žijú. Rozdielne prístupy k skutočnosti ich postupne rozdeľujú a ako diváci a diváčky to chápeme. To, čo stvárajú by len málokto schvaľoval, a tak sa ocitáme v okolnostiach, kedy sú nám hlavné postavy jednoducho nesympatické. Z autorského hľadiska je to možno risk, no ak si máme od hrdinov udržať odstup, aký je pre satiru nevyhnutný, potom možno toto rozhodnutie považovať za správne. Vera ani André si vás veľmi dlho nebudú vedieť získať na svoju stranu. Treba však vydržať. Záver filmu vrhne sa celý vývoj charakterov zaujímavé svetlo, pričom koniec zostáva naoko otvorený, ale v skutočnosti taký byť nemusí.
Formálna stránky snímka dala s prvými zábermi menší prísľub, že pôjde o strihovo a kompozične netypicky koncipovanú záležitosť. Ďalej však režisér spolu s kameramanom Jonathanom Bjerstedtom nepreukázali výraznejšiu snahu o experiment, a tak môžeme vnímať prevažne tradičný festivalový štýl snímania a montáže.
Podobne ako mnohí, ani ja sa neocitám rád v trápnych situáciách. Film Hypnóza ma vystavil nepohodlnému krúteniu sa v kresle. Na druhej strane ma originálne napísaný scenár dokázal neustále znova a znova zaujať. Môj celkový pocit z filmu je teda rozporuplný. Hoci som sa často cítil nepríjemne, súčasne som vnímal autorský um Ernsta De Geera a dokázal som myslieť na to, že presne toto je jeho zámer. Verím, že aj vy dokážete vidieť vlastnosti tejto snímky ako výsady a pri filme sa zabaviť. Jeho zložitejšia psychologická rovina by vás mohla tiež zaujať a ak s ňou udržíte krok, neujde vám ani záver filmu, ktorý sa môže na prvý pohľad zdať absurdný, ale v skutočnosti je plný významov.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Filmtopia
