Obchodná ulica je jedna z tých, ktorej sa vedome vyhýbam, lebo mi z estetického a energetického hľadiska nerobí dobre. Vždy, keď som ňou nútená prejsť, mam nejako disharmonizované čakry. V ostatnom čase však vznikol pomerne motivačný dôvod, prečo do nej opakovane vstúpiť. Už niekoľko rokov je na jej začiatku situovaný „podnik“, ktorý je skrytý v útrobách jedného z dvorov a ktorý ponúka ľahko pikantný repertoár – Red Cat Cabaret.
„Mamou“ tohto kabaretu je herečka a speváčka Lucia Siposova a „otcom“ herec, spevák, tanečník a režisér Vašo Púčik. O Red Cat Cabarete zrejme bratislavský divák nepočuje prvýkrát, divadlo sa stalo v sezóne 2016/2017 2. najobľúbenejším divadlom diváckeho hlasovania v rámci udeľovania cien v ankete Dosky. To potvrdzuje fakt, že slovenský divák sa celkom rád baví a že je ochotný v rámci svojich možností prekročiť vlastnú komfortnú zónu a zapojiť sa do interaktívnych momentov, ktorým je v divadle dobrovoľne vystavený.
Nonšalanciu kabaretu zaručuje aj individuálny prístup k divákom, intímne komorné prostredie a dress code, ktorý sa hýbe od elegancie až po bizarné a originálne outfity návštevníkov. Stať sa na chvíľu súčasťou hry, aj ľahko zvrhlej, frivolnej a odvážne prekračujúcej konvenciu je zjavne atraktívnou formou zábavy. Napokon, ako avizujú umelci hneď na začiatku: „čo sa stane v kabarete, ostane v kabarete“. Pochopiteľne, že účasť na jednom z pätnástich predstavení, ktoré Red Cat Cabaret ponúka, predpokladá slobodnejšie zmýšľanie divákov, ochotu spolupracovať a skrátka byť vnútorne otvorený, aby cez pauzu neodchádzali urazené manželky alebo žiarliví manželia domov, keď sa ich partneri pod vplyvom šteklivej nálady „utrhnú z reťaze“. Red Cat Cabaret ale nie je len divadlo v tehlovom klenbovom podzemí, kde sa dejú odvážne veci. Svoj priestor ponúka aj na iné typy podujatí, firemné akcie, narodeninové parties, alebo vernisáže výstav. Vzhľadom na priestor sa nebavíme o korektnej galérii a vzhľadom na divadlo nie je ani možné situovať výtvarné diela na dlhšie obdobie, čo vo finále znamená, že každá výstava trvá len niekoľko hodín – má len vernisážové trvanie. Práve v tejto efemérnosti je jej zvláštne kúzlo. Je iba tu a teraz, ak nestihnete vernisáž, nuž tým pádom ste ju definitívne minuli.
Divadlo však využíva skvelú možnosť počas nej odprezentovať aj svojich umelcov – spevákov, tanečníkov, vyspovedať krátko na javisku autora výstavy, čím sa stáva z vernisáže akási malá divadelná forma. Tí, ktorí chodia na vernisáže do Divadla Malá scéna STU vedia, o čom hovorím. Tam sme tento typ javiskovej vernisáže zaviedli už pred niekoľkými rokmi, iba na nich nemôžeme (z logických dôvodov) prezentovať burlesque tanečnicu Lady Vivian.
V stredu 29. mája sa jedna z takýchto akcií konala práve v Red Cat, ktorý poskytol svoj vlastný priestor svojmu vlastnému majstrovi zvuku Jánovi Machútovi. Ján Machút je profesionálny zvukový inžinier, venuje sa profesionálne audiomixáži, masteringu i samotnému nahrávaniu hudby a hovoreného slova a je dvorným zvukárom Red Cat Cabaret. Okrem toho, že ho baví zvuk, baví ho aj obraz. Na výstave Obraz a zvuk „spája svoju profesiu zvukového inžiniera s vizuálnym stvárnením svojich vnemov a pocitov v podobe obrazov na skle s použitím počítačovej techniky“ ako informuje jeho web. V kabarete vystavil štrnásť svojich diel z celkového približného počtu osemdesiat, ktoré sú z technického hľadiska zadefinované v technológii CyberArt. Výstavu otvoril Vlado Zelenák, ktorý pár slovami priateľsky predstavil umelca a vyjadril podobný vzťah k Obchodnej ulici, aký cítim ja, hoci si fragmentárne zaspomínal na miesta, v ktorých sa v minulosti ocitol.
Ján Machút sa hýbe v rámci svojej výtvarnej tvorby v digitálnom priestore, využíva organické, ale aj neorganické materiály a svetelné zdroje. V obrazoch dominuje sklo, kov, drevo, kameň a to vo forme textúr, alebo v projekcii cez textúrované sklenené objekty. Dielo vzniká v počítači, tam ho kreuje, posúva do fantazijných rovín , aby ho neskôr premietol do matérie skla, do plochy efektného krehkého lesku, ktorým priznáva artefaktu istú dávku luxusu, okázalosti, možno i ducha dizajnu a extravagancie. Tá je profilovaná v jeho dominantnej téme zobrazovania ženy – väčšinou obnaženej, nahej v kráse kriviek jej tela, v objemovej až fotografickej hutnosti, inokedy je to figúra (i figúra ako z výkladu), ktorá sa rozkladá v grafických štruktúrach, vyjadrená len vo fragmentoch a torzách. Ako autor sám tvrdí „nemá rád hlavy“ , často ich na obraze „odreže“ a občas dámam nedopraje ani končatiny. Machútové obrazy teda doslova „nemajú hlavu ani pätu“, nie však v pejoratívnom význame tohto (skôr vtipného) tvrdenia.
Hoci počítač umelcovi ponúka geometriu, čiary, abstraktné štruktúry, siete, šrafovania, linka sa často v ploche aj opticky „hýbe“, vlní, má svoju dynamiku aj tempo, svoj vzorec , aj harmóniu, pravidelnú štruktúru i chaos. Kdesi z podvedomia autora sa mimovoľne (a možno občas aj cielene) vizuálne prediera zvuk. Akoby ho „kreslil“ do obrazu, akoby tón a jeho mixáž „konzervoval“ do skla. Objaví sa aj strom v takmer ornamentálnom znení kdesi na pozadí, v ploche, v priemete i v mysli. Žena je takmer všadeprítomná s atribútmi ženstva, aj prírody a vesmíru, točia sa okolo nej planéty, imaginárni muži aj celý svet. Je prítomná vo svojej kybernetickej neprítomnosti – svojho diváka nevníma, akoby mala svoje naprogramované myslenie s kompjuterovými limitmi. Zväčša je zobrazená z profilu, odzadu, často nemá tvár, alebo má „stratenú“ hlavu. Vie byť konkrétna aj univerzálna zároveň a táto je „odťažitosť“ profiluje v obraze isté napätie, odcudzenie, odstup, vedomú „sterilitu“ aj des.
Výrazným charakteristickým znakom v tvorbe Jána Machúta je farba, tá sa od žiarivých tónov posúva k striedmym monochrómom, ktoré však majú svoje metalické odlesky, čím dosahuje okázalú výpravnosť výjavu. Jeho kybernetické dámy žijú vo virtuálnom svete, majú svoju dekoratívnosť, ale nemajú dušu. Sú „zakliate/zaliate“ do skla, ako v modernej rozprávke. Paradoxne v obrazoch Jána Machúta jeho vlastná duša jednoznačne zakódovaná je. Dokázal ju aj veľkorysým gestom, keď svojim kolegom z Red Cat Cabaret daroval obraz s dvojportrétom Lucie a Vaša. Sériu obrazov vystavených na vernisáži už večerný divák kabaretu síce neuvidí, ale tento dar v priestoroch Red Cat vystavený bude, podobne, ako je tam každý večer počas predstavení „vystavený“ Ján Machút. Pretože bez neho by v Red Cat Cabaret nebol ani obraz ani zvuk. Diela Jána Machúta sú predajné a informácie a kontakt na neho nájdete na webe, alebo priamo v Red Cat Cabaret. Duplovaný dôvod, prečo opäť zájsť na Obchodnú. Takže dámy a páni, šooooooouuuu tááááájm….
Barbara Brathová
