V týchto dňoch sa v Bratislave koná 11. ročník Medzinárodnej klavírnej súťaže Johanna Nepomuka Hummela. Zhovárali sme sa s manažérkou tejto klavírnej súťaže, Kristínou Gotthardtovou zo Slovenskej filharmónie. „Nálada je priateľská, diskutujú medzi sebou súťažiaci i porota,“ hovorí.
Koľko účastníkov sa do súťaže prihlásilo? Z akých krajín?
Do súťaže sa prihlásilo 32 súťažiacich z rôznych 18 krajín sveta. Väčšie zastúpenie má Japonsko (4) a Južná Kórea (3), no nezaostávajú ani Slováci, prihlásili sa nám štyria mladí klaviristi. Teší ma, že zastúpenie malo aj Poľsko a Maďarsko, z Rakúska prišlo viacero študentov z Mozarteum Salzburgs, no nemajú rakúsku národnosť. Doleteli však aj ľudia z USA, Hong Kongu, Arménska, Rumunska, Švédska či Veľkej Británie. Osobne ma milo prekvapila aj Ukrajinka, ktorá pricestovala vlakom z Kyjeva.
Kto je v porote súťaže?
Porota je zložená zo slovenských i zahraničných osobností, predsedom je Pavol Gililov. Ďalšími cudzincami sú Yaara Tal z Izraela, Jingge Yan z Číny, Leonel Morales zo Španielska a Martin Kasík zo susedného Česka. Peter Pažický a Marian Lapšanský zastupujú domácu krajinu, podobne ako pán Kasík a Gililov, nie sú jej členmi po prvýkrát.
Je pre klaviristu prestíž, keď túto súťaž vyhrá? Zlepší sa niečo v jeho aktivitách a možnostiach koncertovať?
Víťaz, respektíve možno všetci traja finalisti, sa zviditeľnia minimálne v rámci slovenskej a asi aj českej verejnosti. Víťaz bude hrať s našou filharmóniou dva koncerty v rámci abonentného cyklu a tiež sólový recitál v cykle Klavír a klaviristi. Či mu pribudnú ďalšie koncerty sa uvidí podľa jeho výkonu a keďže sa koncerty Slovenskej filharmónie dajú pozerať na streame, možno osloví aj iné kultúrne inštitúcie. Každopádne, jeden z klaviristov si splní svoj sen a cieľ, a určite mu to pridá na odvahe.
Mám pocit, že vo verejnosti, ale i interpretoch samotných, je názor na súťaže rozdielny. Niektorí sú nadšencami súťaží, ďalší ich skôr berú ako „povinnú jazdu“, kde sa nedá odhaliť skutočný talent. Aká nálada medzi interpretmi a v porote panuje na Hummelovej súťaži?
Predpokladám, že každý, kto sa na súťaž prihlásil, je vo väčšej miere stotožnený s formou a ideou súťaže. Tlak profesora na prihlásenie sa tu nie je, nakoľko väčšina súťažiacich musí pricestovať a teda podstúpiť niečo naviac. Vybavovať víza a letieť z Ameriky, Ruska či Británie, to nie sú veci, ktoré by ste chceli absolvovať, lebo ste si povedali, že kamsi sa prihlásiť musíte „…musím si povinne odkrútiť aspoň jednu súťaž…“ Myslím, že súťaž vie odhaliť technickú pripravenosť a zároveň aj vyzretosť súťažiacich. Ak by sme sa teraz spýtali poroty, kto zo zúčastnených bude raz patriť medzi elitu, tak by rovno povedali meno, možno dve a možno aj nikoho. Interpretácia je živý organizmus a naši súťažiaci majú 20 – 30 rokov, ich vývoj ešte môže byť enormný. Online video ich výkonu im vie spätne ukázať, ako im to naozaj šlo, predpokladám, že sebareflexia hrá v ich vývoji veľkú rolu. Samozrejme, počas súťaže je každý o čosi viac nervózny ako pri bežnom koncerte, snažia sa nezlyhať a ukázať všetko, čo sa naučili. Nálada je priateľská, diskutujú medzi sebou súťažiaci i porota. A samozrejme, u súťažiacich je citeľná vysoká koncentrovanosť.
Cítiť medzi interpretmi aj konkurenciu?
Niektorí sa boli pozrieť na výkony ostatných, niektorí sa koncentrovali iba na svoj výkon. Viacerí medzi sebou diskutovali, ale keďže sa navzájom skôr nepoznajú a nepočuli všetky výkony, zatiaľ nevedia, kto je ich konkurencia. Myslím, že by sa to mohli dozvedieť len v prípade, že si pozrú záznam celej súťaže. Netreba však zabúdať na to, že nahraný zvuk na mikrofóny sa nezhoduje na 100% z atmosférou a zvykom v sále.
Aký mali povinný repertoár v súťaži?
Každé z troch kôl má svoje špecifiká. V prvom si museli povinne vybrať Mozartovu sonátu a etudu od Chopina a Hummela. Štvrté dielo muselo byť z tvorby Liszta, Skriabina, Rachmaninova alebo Debussyho.
Špecifikom druhého kola bola povinnosť odohrať 50 minútový recitál, v ktorom museli hrať diela aspoň z dvoch štýlových období. Tretie kolo pozostáva z prvej časti, kde je povinne stanovené Hummelove Kvinteto pre klavír Es mol, op. 87. Možno práve tu sa ukážu rozdiely v hre medzi finalistami najmarkantnejšie.
Mladí klaviristi hrajú aj Hummelove diela. Má aj z toho pohľadu význam súťaž? Prichádza k propagácii tohto skladateľa?
Sú prípady z predchádzajúcich ročníkov, kedy sa klaviristi začali výraznejšie venovať Hummelovej tvorbe. Dôležitým bodom je možno i precitnutie a prepojenie kontextu medzi umeleckým životom Viedne a Bratislavy počas 18. storočia a tiež medzi prelínaním sa životov a aktivít Mozarta a Hummela.
Súťaž založil prof. Marian Lapšanský, ktorý je aj v porote. Má viac času venovať sa dnes tejto súťaži a koncertným aktivitám, keď už nie je generálnym riaditeľom SF? Viem, že keď odchádzal, dával svojmu nástupcovi najavo, že mu na súťaži veľmi záleží a chcel, aby sa ďalej zachovávala…
Profesorovi Lapšanskému na súťaži záleží stále viac a viac. Veľmi dbá na jej priebeh i výber poroty. Každopádne, netuším, či má času viac, keďže stále aktívne koncertuje a vyučuje. Pri jeho umeleckom nasadení sa mierne obávam, že voľnejší čas nahradil práve koncertovaním.
Poznáme už semifinalistov súťaže. Kto teda postúpil z tridsiatky vybraných?
Z tridsiatky sa dostavilo len 22 účastníkov, z toho traja Slováci. V utorok sa výber zúžil po prvom kole na dvanásť semifinalistov. Slovensko medzi nimi malo už len jedného zástupcu – Pavla Bohdana Zápotočného. Do finálovej trojky, o ktorej sa rozhodlo vo štvrtok popoludní sa však nedostal. Finalistami sú klaviristi Yuki Amako (Japonsko), Harrison Herman (Austrália/Španielsko) a Anastasiia Kliuchereva (Rusko/Rakúsko).
V piatok sa uskutočnia koncerty a trojica finalistov sa predstaví verejnosti v nedeľu. Začnime teda piatkovým koncertom. Aké diela predstavia klaviristi?
Trikrát zaznie Hummelove Kvinteto pre klavír Es mol, op. 87. Klaviristov budú sprevádzať traja členovia Mucha Quartet a kontrabasista Filip Jaro.
Víťaza súťaže sa dozvieme v nedeľu – v Redute zahrá trojica mladých interpretov a vyberú víťaza. Aké predpoklady podľa Vás musí víťaz spĺňať? Ide dnes o virtuozitu alebo rozhoduje aj subjektívny prejav?
Toto je skôr otázka na členov poroty, ale mám pocit, že sa hľadá už komplexná, vyzretá osobnosť, ktorá zahrá vyvážene všetky tri kolá. Technicky sú na tom dobre mnohí klaviristi, ale trend hrania nôt je na ústupe.
Pre tých, ktorí sa nemôžu v tieto dni vybrať do Reduty, ste pripravili online verziu?
Od pondelka až do nedele môžu súťaž sledovať ľudia aj cez livestream. Súťažiaci rozposlali info o svojom účinkovaní širokej verejnosti, štatistiky nám ukazovali sledovateľov z celého sveta. Pre viacerých z nich bola podpora blízkych dôležitá, pomocou online vysielania sme im to aspoň do určitej miery umožnili. Zároveň sme sa pripojili k ostatným súťažiam, ktoré takéto vysielanie tiež poskytujú, snažíme sa nezaostávať. Výkony si však bude môcť ktokoľvek pozrieť aj spätne, videá ostávajú na našej stránke bezplatne prístupné pre všetkých.
Zhovárala sa Zuzana Vachová
Foto: Alexander Trizuljak