Vo Francúzskom inštitúte otvorili dvojitú výstavu, ktorou si organizátori pripomínajú 100. výročie úmrtia veľkého slovensko-francúzskeho hrdinu M. R. Štefánika a vzdávajú mu tak hold. Obe výstavy venované „Najväčšiemu Slovákovi“ potrvajú do 27. mája 2019.
V prvej časti galérie sa nachádza výstava „Milan Rastislav Štefánik: Veľký slovenský a európsky diplomat“, ktorej autorom je pán Miroslav Musil a niekoľko Štefánikových portrétov od umelkyne Martiny Kvašňovskej, zatiaľ čo v druhej časti galérie sa nachádza výstava „Bonjour Monsieur Stefanik„, ktorej autorkou je Noémi Kolčáková-Szakállová a predstavuje fiktívne stretnutie medzi francúzskym maliarom Paulom Gauguinom a Štefánikom.
Počas vernisáže sme oslovili autorku kolekcie obrazov, ktoré sú inšpirované Štefánikovým pobytom na Tahiti. Zaujímalo nás, či vníma intenzívne problém „zabúdania“ na významnú osobnosť Štefánika na Slovensku oproti Francúzom, ktorí si ho nesmierne vážia a pri akomkoľvek výročí si na tohto diplomata, cestovateľa a nesmierne sčítaného človeka, objaviteľa, spomenú: „Na to, či sa zabúda na významnú osobnú osobnosť Milana Rastislava Štefanánika, neviem dať fundovanú odpoveď, pretože ja osobne sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa ním zaoberajú Štefánikom a jeho životom. Sú to všetko ľudia, ktorí sú na 150 percent presvedčení o jeho významne pre históriu. Som však presvedčená, že Štefánik by si našu pozornosť zaslúžil, som preto vďačná, že ma pán Procházka oslovil a dnes tu táto výstava je. Okrem tejto výstavy na pôde Francúzskeho inštitútu chystám ešte ďalšiu výstavu s Jiřinkou Diváckou, ktorá bude na Bratislavskom hrade. Ďalšiu aktuálnu výstavu mám na letisku a som veľmi rada, že priamo letisko mňa oslovilo, aby som vystavila mnou rozpracovanú tému Milana Rastislava Štefánika,“ povedala pre náš portál Noémi Kolčáková-Szakállová, ktorá doma vlastní celé police literatúry o Štefánikovi. „Mňa jeho osobnosť fascinuje najmä v súvislosti s pobytom na Tahiti a tiež ako astronóma, ktorý pozoroval Halleyho kométu a zatmenie slnka. Z výtvarného sveta je mojou obľúbenou osobnosťou Gauguin, takže to spoločné stretnutie v mojom ateliéri nie je vôbec náhodné.“
Na autorku obrazov smerovala naša ďalšia otázka, či sa inšpiruje pri tvorbe aj divadlom a či mala možnosť pozrieť si multimediálne divadlo Ondreja Šotha o Štefánikovi: „Viem o tomto modernom divadle, ale zatiaľ som nemala príležitosť pozrieť si toto predstavenie. Ale videla som divadelné predstavenie, kde hral Štefánika môjho dobrého kamaráta syn a bolo to veľmi inšpirujúce. Hneď ako budem mať príležitosť, si inscenáciu pána Šotha určite pozriem,“ s nadšením sa vyjadrila Noémi Kolčáková-Szakállová.
Nedalo nám nespýtať sa, či výtvarníčka vie o Štefánikových plánoch presťahovať Slovákov na Tahiti: „Áno a hoci je to reálna predstava, určite by sa mu tam nepodarilo presťahovať všetkých. Jedno však viem, mal v pláne sa tam vrátiť. Prvýkrát tam bol 10 mesiacov, druhýkrát kratšie obdobie, ale každopádne, bol veľký cestovateľ. Uvedomme si, ako náročne a za akých okolností cestoval. Dnes je to 30 hodín a vtedy to bolo 30 dní, čo v jeho zdravotnom stave nebolo práve ideálne. Každopádne, myslím si, že keby žil v čase, kedy Gauguin, ktorý zomrel v roku 1903, určite by si si obaja mali spolu o čom pokecať,“ uzavrela s úsmevom umelkyňa, ktorá plánuje v lete na Bratislavskom hrade ďalšiu veľkú výstavu a jej hosťom bude aj mladý Picasso.
Kurátor výstavy PhDr. Miro Procházka sa vyjadril, že zámerom výstavy bolo pripomenúť Štefánikov styk s výtvarným umením a zásluhu na objavení a tým aj zachránení výtvarných diel Paula Gauguina, ktoré boli hlavne z dreva. Jeho uvedenie vernisáže bolo vskutku netradičné, keď sa zameral na „tabu“ tému Štefánik a ženy na Tahiti. Prečítal totiž pútavo napísanú esej v českom jazyku, ako Milan Rastislav Štefánik neodolal ani šarmu žien na Tahiti, kým mu nenašli tú pravú: bezzubú, čiernu starenku, ktorá by sa príkladne starala o jeho domácnosť a dala by jeho vzácnemu mužstvu pokoj. Aké však bolo prekvapenie Štefánika, keď ju večer našiel vo svojej posteli…
V dobrej nálade sa všetci presunuli do miestnosti, kde vernisáž pokračovala fundovanou prednáškou Miroslava Musila, ktorý každé jedno svoje tvrdenie doložil aj originálnou dokumentáciou. Vďaka precíznosti a pútavej rétorike sa mu podarilo znegovať všetky nezmyselné klamstvá a mýty o Štefánikovi, ktoré boli publikované na Slovensku. Z vyše hodinovej prednášky sme odchádzali s pocitom, že konečne „prednášajúci vyčerpal tému, nie poslucháča.“
Z pohľadu bežného obyvateľa našej krajiny patrí veľká vďaka Francúzskemu inštitútu na Slovensku, že si pri príležitosti stého výročia tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika, takouto dôstojnou a originálnou akciou, na túto našu významnú osobnosť histórie, spomenul. Zdá sa, že aj povedomie Slovákov o Štefánikovi rastie. V stredu 1. mája RTVS v priamom prenose odvysielala galavečer, v ktorom oznámila na záver výsledky ankety Najväčší Slovák – licencovaný formát BBC. Na prvom mieste sa umiestnil práve Milan Rastislav Štefánik.
Zuzana Vachová
Zdroj foto: Francúzsky inštitút na Slovensku, autorka
