Nádejný skladateľ Josef Mysliveček, v Prahe vyučený mlynár, sa prediera Benátkami, v snahe nájsť ochotné uši, čo by počúvali s čím Il Boemo (doslova Čech) prichádza do veľkého sveta nekonečných možností a ľudí žičiacim vôli osudu.
Český Amadeus, tak sa mu dnes hovorí. Historická hudobná dráma režiséra Petra Václava miestami skutočne preniká do Formanovho sveta bielych parochní a čiernych mušiek. Prekvapivo priamo sa autori k Amadeovi hlásia aj konkrétnym obrazom, v ktorom malý Mozart svojim talentom uhranie a prevýši uznávanú autoritu Josefa Myslivečka. Povedomá to situácia a dalo by sa pokračovať, no väčšmi než na Amadea sa Il Boemo ponáša na iný historický epos, a to nie len kostýmovo či zobrazením dobovej morálky, ale najmä povahou ústredného hrdinu.
Menej známy Barry Lyndon režiséra Stanleyho Kubricka sa ako postava filmu narodil s danosťami vlastnými aj filmovému Myslivečkovi. Duch sa trasie ctižiadostivosťou, ambíciami a silnou vôľou, ale vonkajšie okolnosti mu nie sú nijak zvlášť prajné. Podobne ako Barry Lyndon aj Josef Mysliveček sa necháva viesť aj pochybnými príležitosťami a šplhá sa posteľami mecenášok k lepšej budúcnosti. Účel tu teda naplno svätí prostriedky. Bol by mával pevnejší charakter, asi by sme sa dnes nemohli tešiť z množstva Myslivečkových opier a árií. Hrdina – ak ho tak možno nazvať – je obklopený ženami každého postavenia a môže si vyberať tie, ktoré najlepšie poslúžia jeho zámerom. Získava si priazeň bohatých mileniek, no viac než o ženách pritom sníva o hudbe. Tej podriadil svoju česť aj život. Neváha využiť akýkoľvek prostriedok k tomu, aby mohol tvoriť a jeho hudba mohla zaznieť vo veľkých sieňach. Ústrednému hrdinovi zjavne chýba chrbtová kosť a autori filmu ani neformulujú ráznejšiu obhajobu. Z toho plynie iba jediný fakt, a síce, že divák musí pozorne medzi motívmi hľadať jemnú súvislosť, aby pochopil, čo skladateľ v skutočnosti so svojim životom zamýšľal urobiť a čomu ho musel podriadiť. Rovnako však môžete za hrdinovým konaním vidieť aj oveľa menej ušľachtilé zámery. Predsa len nie je ťažké si predstaviť, že skladateľa viedla k neresti iba sláva a luxus.
Raz za čas niekto oživí polemiku izolácie diela od jeho autora a núti nás klásť si otázku, či je dielo sirotou, svojbytným úkazom, samostatnou existenciou prinášajúcou vždy platné povznesenie alebo dieťaťom či otrokom svojho pána – autora a malo by zostať naveky poškvrnené v prípade, že to autorova povesť môže zapríčiniť. Genialite máme vo zvyku pripisovať slávne mená, o kontroverziách zasa radi mlčíme. S dielom ich spájať nechceme. Peter Václav v Il Boemo popisuje záletníctvo nie ako neresť jedinca, ale ako dobovú konvenciu – všeobecný spoločenský úlet. Navyše s veľkou pravdepodobnosťou stojí tento aspekt doby na historických základoch. Podobne to bolo aj so samotným skladateľom, ktorý sa dobe musel poddať. Preto by film v budúcnosti nemusel byť bičovaný za príliš trúfalé umelecké licencie a úmyselné nepravdy (tak, ako spomínaný Amadeus). Slobodne sa teda môžeme pýtať či má umelec právo využiť všetky dostupné prostriedky, aby dovolil umeleckému dielu jeho vznik? Je autor iba nástrojom diela? Môžeme umelca súdiť za jeho činy a zvyky, keď umelecké dielo nedbá o povesť toho, kým sa necháva tvoriť?
K podobným otázkam zvádza téma, ale aj pomalé plynutie príbehu, ktoré miestami prechádza až do nedejovosti. Neraz sa čas zastaví, aby sa publikum mohlo v plnej miere nabažiť toho, za čím do kina prišlo, a tým je hudba. K opere sa prostredníctvom filmu divácke oči dostanú nezvyčajne blízko, čo v niektorých momentoch môže vyvolať až rozpaky – predsa len je to umenie stavané pre pódiá a nie film. Znamenité, no pre dej takmer nepodstatné hudobné sekvencie občas vystriedajú naopak explicitné či ako struna napäté situácie. No pri 140 minútach ide skôr o ojedinelé oživenia. Práve k dĺžke filmu a jeho zádumčivému tempu panujú v recenziách najväčšie výhrady. Azda je to len mojím osobným nastavením, že mi vyše dvojhodinový náhľad do taliansko- českej histórie neprekážal a v každom obraze som si vedel nájsť objekt záujmu, ktorý odo mňa odháňal nudu. Do života Il Boema sa dá bez problémov ponoriť a skúmať hranice dobovej morálky či vášni k tvorbe zahalenej oportunizmom.
Zhodne s inými však treba poukázať na nevyváženú hereckú prácu, najmä čo sa týka predstaviteliek. Chválu možno vysloviť herečke Barbare Ronchi v roli sopranistky Cateriny Gabrielli. Jej postave aj autori zrejme venovali najviac úsilia a vybudovali jej osobnosť v potrebnej hĺbke. O ďalších postavách sa to tvrdiť nedá. Hoci daň za veľké množstvo vedľajších postáv zvykne byť vysoká, v prípade Il Boema vniesla každá z hrdiniek do príbehu vlastné ozvláštnenie, ktorému na energii uberala iba spomínaná chvíľková slabá presvedčivosť, no v zásade nejde o nič, čo by malo divákov nahnevať.
Už v úvode filmu môže prekvapiť na ľútosť vystavená chorobná tvár a náhly skon hrdinu. Tento obraz však len predbieha všetky udalosti vedúce k smrti. Podobne ako mnohí velikáni aj Josef Mysliveček padá z vrcholu a siaha si na dno. Za benátskou maskou, ktorá by v ideálnom prípade mala rozprúdiť neviazanosť večierkov, sa teraz schovávajú vrásky, hniloba, kusy odpadávajúceho mäsa a chrupaviek. Symboly neviazaného a radostného života schovávajú jeho fatálne následky. Myseľ však zostáva čistá, aby ďalej plodila krásu v podobe hudby. Umenie strávilo svojho hostiteľa, viedlo ho náročnými cestami cez bodliaky a tŕne, ale dosiahlo svoj cieľ.
Josef Mysliveček žil v dobe predstieranej strojenosti, za ktorou aj kráľ iba letmo schovával svoju skazenú povahu. No vcelku je to doba dostatočne obrazovo aj obsahovo zaujímavá, a tak uživí aj film s náročnejším scenárom, kde vyznenie obrazov nemusí byť bezprostredne a ľahko čitateľné. Postavy doň prichádzajú a zasa miznú, možno sa znova objavia a možno nie. Autori sa nezaťažovali klasickou dramaturgiou, smerodajnejšou pre nich zjavne bola chronológia skladateľovho života, ktorý poskytuje veľa možností, ako interpretovať dobu, človeka aj jeho prácu. Môžete ho odsúdiť, môžete sa ho snažiť pochopiť a zároveň sa sami seba pýtať, či by okrem umenia malo ešte niečo pretrvať.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Pilot Film
