MFF Cinematik tento rok počas slávnostného otváracieho ceremoniálu v utorok 10. septembra 2024 otvorí novinka režisérky Ivety Grófovej. Ema a smrtihlav, výpravná dráma, je z čias arizácie a prenasledovania menšín počas vojnového slovenského štátu. Svetovú premiéru mal film v júni v hlavnej súťaži MFF Karlove Vary. Slovenským divákom sa na Cinematiku predstaví v exkluzívnej domácej premiére s početnou filmovou delegáciou. „Paralely s dnešným Slovenskom, aj v kontexte postrelenia slovenského premiéra, sú mrazivé,“ hovorí režisérka.
V poradí 19. ročník filmového festivalu Cinematik sa bude v Piešťanoch konať od 10. do 15. septembra 2024. Počas otváracieho večera sa jeho návštevníci stanú svedkami slávnostnej slovenskej premiéry filmu Ema a smrtihlav (2024) režisérky Ivety Grófovej. Autorka filmov Piata loď (2017) a Až do mesta Aš (2012) svoju hranú celovečernú novinku nakrútila na motívy rovnomenného románu Petra Krištúfka, spisovateľa, režiséra a scenáristu, ktorý v roku 2018 zahynul pri tragickej autonehode.
Film, v ktorom si zahrali Alexandra Borbély (držiteľka ocenenia Najlepšia európska herečka za rok 2017 od Európskej filmovej akadémie), Milan Ondrík, Nico Klimek, Éva Bandor, Táňa Pauhofová a ďalší sa odohráva počas 2. svetovej vojny. Je príbehom maďarskej vdovy Mariky, ktorá po strate práce v arizovanom bratislavskom krajčírstve ukrýva židovského chlapca – syna svojej niekdajšej zamestnávateľky. Približuje dramatickú vojnovú éru v prostredí vtedajšieho slovensko-maďarského pohraničia v ovzduší vyhrocujúcej sa nevraživosti voči menšinám. Výpravný film vznikal takmer sedem rokov, aj kvôli núteným pauzám v nakrúcaní počas pandémie, a svetovú premiéru mal v rámci hlavnej súťaže tohtoročného Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary.
Ema a smrtihlav rozpráva o vrtkavých hraniciach medzi ľudskosťou a ochranou vlastného života tam, kde jedno vylučuje to druhé. Ivetu Grófovú na novele Petra Krištúfka podľa jej vlastných slov zaujali najmä príbehy hlavných postáv a atmosféra, zároveň však upriamuje pozornosť aj na jej širší spoločenský presah. Hoci sa dej odohráva v pomerne dávnej minulosti, režisérka pripomína, že je v niektorých ohľadoch celkom aktuálny.
„Paralely s dnešným Slovenskom, aj v kontexte postrelenia slovenského premiéra, sú mrazivé. Ak začnete používať nenávistný jazyk, spustí sa vír, ktorý môže stiahnuť každého. Dokonca aj tých, ktorí tento vír rozkrútili,“ hovorí držiteľka Krištáľového medveďa z Berlinale (kategória Generácia Kplus) či dvoch slovenských národných filmových cien Slnko v sieti. K postavám v príbehu, medzi ktorými sú okrem bežných obyvateľov vtedajšieho slovenského štátu napríklad aj gardisti, však podľa jej slov film nepristupuje čiernobielo. Snažila sa dej postaviť na tom, že aj jeho kontroverznejší hrdinovia čelili svojim dilemám a neraz sa pokúšali robiť len to, čo považovali za najlepšie.
Devätnásty ročník medzinárodného filmového festivalu Cinematiku prinesie okrem premiérového otváracieho filmu aj bezmála stovku ďalších jedinečných cinefilských zážitkov. Skvelé zahraničné aj domáce hrané i dokumentárne filmy čakajú na divákov v dvoch súťažných sekciách a viacerých nesúťažných prehliadkach.
Ochutnávka z kuchyne filmového festivalu Cinematik 2024
Zdroj: Lucia Fajnerová a Peter Konečný
Foto: Cinematik
