Sami tvrdili, že nepoznajú žiaden iný pár vulkanológov na zemi. Ich práca niesla vzácne špecifiká, aké sú blízke iba veľmi malému počtu ľudí a spoločne svoju vášeň zveľaďovali a delili sa o ňu s celým svetom. A vďaka tomu zachránili desiatky tisíc životov.
Katia a Maurice Krafftovci boli dvojicou vulkanológov, ktorí od 60-tych rokov po začiatok 90-tych vyliezli na stovky aktívnych sopiek, aby nasýtili svoju lásku k planéte Zem aj k sebe navzájom.
Len si to predstavte. Na jednej planéte sa stretnú dvaja ľudia s totožnou túžbou po skúmaní sopiek. Títo ľudia sa nekonečne milovali, tak ako milovali prírodu a čo je nemenej dôležité, neboli to iba vedci, ale aj umelci s veľkým filmárskym cítením a zručnosťou. My môžeme byť vďační inej filmárke menom Sara Dosa za to, že bohatý obrazový materiál, ktorý Katia a Maurice Krafftovci zaznamenali, zostrihala do úžasnej dokumentárnej love story.
Domnelá edukačná rovina filmu zaniká v poetike vzťahu medzi mužom a ženou, človekom a prírodou, filmárom a objektom. Materiál nás poučí iba o základoch problematiky okolo sopiek, no rozvinie úžasný a hlboký rozmer surovej, ale nikdy nie zlej prírody, ktorá prináša smrť aj život. Najrozpoznateľnejšou zo všetkých autorkiných snáh však bola tá, ktorá nás mala doviesť k pochopeniu detsky jednoduchej lásky k druhému a v podstate aj ku všetkému naokolo. Tvorcovia študovali Exupéryho tvorbu aj diela budhistického mnícha Thich Nhat Hanha, aby v rozprávaní dosiahli esenciu nesebeckej dobroty a hravosti a priblížili sa tak filozofii a mysleniu Maurica a Katie.
Podmanivé archívne zábery, na ktoré nás autori nechávajú sa nerušene dívať, vyvolávajú túžbu po fyzickom kontakte s videným. Nie som profi fotograf a nenazval by som sa ani skúsenejším amatérom, ale na svojich cestách som našiel jeden typ krajiny, ktorý je pre fotografiu vhodnejšia ako všetky ostatné. Práve sopečné krajiny ponúkajú unikátne prostredie. Kontrast čiernych hornín z útrob zeme a zdravej zelene – smrtiacej magmy a bujného života. To objektívy jednoducho milujú. Dokument poskladaný zo záberov priamo zo sopiek, ktoré by sa málokto odvážil nakrútiť, mi naozaj nesmel uniknúť.
Za ďalší cieľ si autori vzali zaraziť v nás obavu z horiacich vrchov a žiarivej tečúcej lávy. Mäkké bublanie v ušiach a pestrofarebná štylizácia obrazu postupne navodí príjemný observačný pokoj a spolu s protagonistami sa divák bude chcieť dotknúť živej zemskej krvi. Meditatívny komentár Mirandy July síce miestami pôsobí ako útržky z romantickej audioknihy, no zaraz ju ospravedlní nefalšovaná poézia života ústrednej dvojice. Sama režisérka hovorí, že tento životný príbeh vníma ako milostný trojuholník medzi Katiou, Mauricom a prírodou.
Fotografie a filmové záznamy boli zásadné pre prácu týchto vulkanológov, aj pre režisérku dokumentu, ktorá s materiálom bravúrne pracuje. Naladila sa na správnu vlnu týchto vedcov-filmárov a dostala z ich nemých zážitkov všetko, čo považovala za dôležité. Skladbu záberov možno skúmať z vedeckého, pocitového, aj filmárskeho hľadiska. Filmu nechýba citlivý humor ani formálna zručnosť. Hoci si Sara Dosa vybrala na spracovanie veľmi vhodný materiál, nemožno jej uprieť markantnú zásluhu na dokonalo javiacom sa obraze a zvuku. Zábery a fotografie z ruky Katie a Maurica dopĺňajú už len kreatívne animácie a autentické záznamy z televíznych relácií, ktoré dokazujú, že táto dvojica vedcov, bola svojho času skutočne populárna.
Keď si spojíme všetky špecifiká v jeden zväzok, zdá sa byť celý príbeh okolo Katie a Maurica priam neuveriteľný. Cítim vďaku voči autorom, že týchto vulkanológov znova vytiahli na svetlo. Po hlbšom zvážení sa mi však už tento príbeh nezdá taký nepravdepodobný, no stále výnimočný. Stretnutie týchto dvoch ľudí nebolo náhodné. Bolo doslova nevyhnutné. V takom úzkom okruhu špecialistov sa museli nájsť a vďaka ich veľkému zmyslu pre prezentáciu to mala režisérka Dosa oveľa jednoduchšie s prinášaním ich jedinečného života na filmové plátno. A že to bol bohatý život!
V tejto sopečnej symfónii prirovnanej k ľudskej láske to priam srší myšlienkami a osobnou filozofiou, ktorá nie je určená iba tak pre efekt a na dojatie obecenstva.
Ako to už býva, po čase začne život od ľudí žiadať viac. K láske, k tomu nadpozemskému, čo prežívame, sa časom pridružia isté povinnosti, ktoré nás vrátia na zem a my musíme svoju výhodu šťastia použiť v bežnom živote. Film Erupcia lásky s pribúdajúcimi minútami naberá na dospelosti. Z obyčajného pocitu napĺňania vlastnej potreby prerastá do zodpovednej práce o záchranu cudzích ľudských životov. Maurice a Katia začínajú chápať svoje poslanie a uvedomujú si aj odvrátenú stranu toho, čo milujú. Ako keď sa z vášnivého horolezca stane horský záchranár. Tým dostáva aj samotný film pridanú hodnotu, ktorú nepotreboval, pretože aj bez nej ide o silne výrazové dielo, no s ideovou nadstavbou úspešne uvedenou do praxe ide o neoceniteľný kúsok.
„Videl som tak veľa nádherných vecí. S tým všetkým, čo som zažil sa cítim byť aspoň 100 rokov starý. Nikdy nechcem prestať takto žiť,“ povedal Maurice Krafft v jednom z rozhovorov.
Dokument Erupcia lásky (Fire of Love) už v názve nesie podstatu toho, čo Maurice a Katia Krafftovci žili po celé roky. Sara Dosa skvelou prácou s archívnym materiálom aj hudbou na emocionálnej úrovni popisuje ich vzťah a predkladá ho ako exemplár lásky, ktorá rastie. Najprv sa začína pri nevinnej sebeckosti a užíva si samú seba, neskôr nadobudne pocit zodpovednosti a darí sa jej zachraňovať svet. To celé obaľuje fatalita nášho sveta. Trochu smútku, trochu irónie, trochu toho nadpozemského nevysvetliteľného a máme tu dokonalý príbeh a dvoch ľuďoch, ktorý je navyše skutočný.
Matúš Trišč
Zdroj foto: Filmtopia
