Zhovárali sme sa s víťazkou súťaže Maľba 2023, Dominikou Kováčikovou, ktorej tvorba tento rok najviac zaujala medzinárodnú porotu súťaže. 
Dominika Kováčiková študovala v rokoch 2017 – 2021 na Akadémii umení v Banskej Bystrici, odbor grafika, v Ateliéri grafiky a voľnej tvorby P. Ševčíka. Od roku 2021 pokračovala v štúdiu na Katedre maľby v Ateliéri STARTUP pod vedením doc. Triašku.
Dominika Kováčiková je dvojnásobnou finalistkou súťaže Maľba (2022 a 2023). Vo svojej tvorbe sa venuje témam násilia páchaného na ženách, vnútornej nespokojnosti so vzhľadom, ktorá je často príčinou porúch príjmu potravy. Maľuje prednostne mladé ženské hrdinky, ktoré potrebujú zažiť pochopenie a prijatie a chcú niekam patriť alebo zapadnúť.
Predstavili by ste mi na začiatok svoje dielo?
Názov je Inštinkt prežitia, patrí do série, ktorú som nazvala Holky rohypnolky. Ide o súčasť mojej diplomovej práce a odzrkadľuje silu už nie dievčaťa, ale dospelej ženy, ktorá za pomoci svojich spoluhrdiniek, priateliek a rodiny prekonáva zažité traumy a je pripravená na útok. Takisto je pripravená zdieľať svoju bojovú povahu aj so svojím blízkym okolím.
Minulý rok bola v rovnakej súťaži zaradená iná vaša maľba. Pamätám si ju, váš štýl je veľmi rozpoznateľný. Ako sa odvtedy vyvinula vaša práca?
Obraz z minulého roka bol iný. Súvisí to s tým, že ja osobne som si prešla určitým prerodom. V mojich prvých maľbách – keďže nemaľujem dlho – som sa zaoberala obeťami násilných činov a tráum alebo porúch príjmu potravy, z pohľadu dospievajúceho dievčaťa. Ten rok som sa sama prerodila do ženy, ktorá má v sebe bojovnosť, je už so všetkým vyrovnaná a žije ako najlepšie vie.
Je to maľba s jedným dominantným motívom, alebo je v nej celý príbeh?
V rámci práce na každej maľbe zbieram fotky, alebo fotografujem mne blízke ženy. Následne ich namaľujem podľa svojich aktuálnych predstáv a pocitov. Svojim spôsobom sa v tej maľbe ocitám. V maľbe Inštinkt prežitia možno vidieť dve mne blízke osoby, ktoré som však stretla iba nedávno.
Ak by ste mali opísať tento tvorivý proces, je podľa vás viac intuitívny alebo uvedomelý? Sústredíte sa viac na vkladanie presných významov do maľby, alebo je to viac emotívny proces?
Ja som veľmi intuitívna a emocionálna osoba, no zároveň viem byť aj sústredená, čo sa odráža aj v mojej tvorbe. Rada vkladám do maľby drobné detaily, nad ktorými sa možno divák nepozastaví, no pre mňa majú veľký význam. Zároveň však tvorím aj tak, že úplne vypnem myseľ a idem “freestyle” (úsmev). Takže z každého rožku trošku.
Pocity, ktoré pri tvorbe máte, majú byť totožné s tými, ktoré chcete vyvolať u recipienta?
Samozrejme, že by sa mi páčilo, keby tomu ľudia rozumeli tak, ako tomu rozumiem ja sama. Lenže všetci sme rozdielni. Každý si prežil to svoje, preto každý vníma veci inak. Páči sa mi, ak všetci vnímame to isté, ale predsa inak. Niekto vidí v mojich maľbách jemné náznaky, pre iného sú zas príliš drastické. Ja som niekde medzi tým.
Prešli ste aj po dokončení tohto diela určitým prerodom? Nastala zmena, ktorú možno uvidíme vo vašej ďalšej tvorbe?
Stále chcem zostať pri týchto témach, lebo mám pocit, že sa o nich napriek všetkému ešte nehovorí dostatočne veľa a nahlas.
Nezažívate pri tom niekedy tvorivú krízu?
O tomto by som vám vedela povedať veľa (smiech). Po tom, ako som skončila školu, som si všetko predstavovala úplne inak, než aká je skutočnosť. Uvedomila som si, že sa musím pripraviť na veľa vecí vrátane krízy, ale to je v poriadku, kríza nikdy netrvá večne.
Ako vyzerá váš pracovný život po ukončení štúdia?
V lete som mala tri výstavy, z toho dve boli samostatné. Bolo toho na mňa veľa a s tým súvisí aj tá nedávna kríza. Momentálne zažívam “pauzu”, ale postupne chcem nabehnúť na svoj normálny režim, ktorý vyzerá asi takto: maľovanie, spánok, jedlo a zase maľovanie…
Okrem toho pripravujem sólo výstavu v Madride.
Je pre vás maľovanie ešte prekvapivé, alebo vždy presne viete čo idete namaľovať a nestáva sa vám pri tom nič nečakané?
Ja nikdy neviem čo idem maľovať (smiech). Nie som veľmi plánovací typ, som netrpezlivá a práve preto ma niečo prekvapí takmer vždy. Rada by som povedala, že viem presne, čo chcem maľovať a som nekončiaca studňa inšpirácie, no nie je to tak. Som človek a niekedy to jednoducho nejde, niekedy sa mi nechce a niekedy si proste zabudnem umyť štetce a všetky mi stvrdnú. Myslím si, že nebrať sa tak vážne a užívať si tú tvorbu je v živote umelca (ak sa tak môžem nazvať) veľmi dôležité. Dôležitá je však aj tvrdá práca, ktorej plody sú vždy najsladšie.
Zhováral sa Matúš Trišč
Zdroj foto: Nadácia VÚB
