Napriek tomu si vždy našiel cestu k rozprávaniu príbehov. Kníhkupectvo Artforum chystá dotlač jeho najznámejších diel.
Dominik Tatarka sa narodil 14. marca 1913. Študoval francúzštinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a v Paríži. Neskôr sa stal stredoškolským profesorom v Žiline a Martine. Na Slovensku ide o jedného z politicky najvýraznejšie angažovaných autorov. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania, po oslobodení pracoval ako redaktor Národnej obrody, Pravdy, ale aj ako vedúci výtvarnej redakcie v známom vydavateľstve Tatran či scenárista.
Čestné miesto ho čakalo aj vo Zväze československých spisovateľov. Od roku 1964 je Dominik Tatarka známy ako profesionálny spisovateľ. K okupácii Československa roku 1968 zaujal nekompromisné stanovisko. Následne bol prenasledovaný komunistickým režimom a 20 rokov nesmel publikovať žiadne zo svojich textov. Začal pracovať v lesnom závode, kde bol pomocným robotníkom. Potom žil ako invalidný dôchodca. Podpísal Chartu 77. Zomrel 10. mája 1989 v Bratislave.
Vo svojej tvorbe sa často obracal k paranoidným sklonom vytvorené okolím, prítomné sú aj snové či absurdné momenty. Jeho najznámejším dielom je Panna zázračnica, ktorú v roku 1966 natočil slovenský režisér Štefan Uher. Tatarka sa na filme podieľal aj ako scenárista. Pracoval na filme Priehrada spolu s režisérom Paľom Bielikom. Tatarkova ďalšia kniha Rozhovory bez konca zachytáva jeho vlastné skúsenosti z Slovenského národného povstania. Téma politiky je prítomná aj v satirách knihy Démon súhlasu. V Sám proti noci autobiograficky spomína na matku, ženy, lásku, priateľov a v neposlednom rade uvažuje nad samotnou spoločnosťou. Za zbierkou Písačky sa stal prvým nositeľom Ceny Jaroslava Seiferta, zriadenej Nadáciou Charty 77 pre najlepšie diela českej a slovenskej literatúry, ktoré nesmeli vyjsť doma.
Kníhkupectvo Artforum si pripomína tohto jedinečného autora dotlačou titulov: Panna zázračnica, Démon súhlasu a Prútené kreslá.
Dominik Tatarka, milovník slobody – dotlač jeho diel a ich ukážky v Artfore
Spracovala redakcia Moja Kultúra.sk
Foto: Slovenské literárne centrum