Prvú časť dokumentárnej série ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ odvysielala RTVS na Jednotke 7. septembra. Diváci mohli počas štyroch týždňov sledovať filmy popisujúce provokačné akcie v podobe falošných hraníc, politické procesy, prenasledovanie cirkvi, či výpoveď Alojza Lorenca.
Séria pokračuje 5. októbra filmom ŠTB NA ĽADE, režiséra Tomáša Dušičku, v ktorom popisuje fenomén emigrácie športovcov a pozadie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji v roku 1969, kedy československí hokejisti po víťazstve nad ZSSR, na protest proti okupácii Československa, nepodali porazeným hráčom ruky. Gesto videl celý svet. Vo filme účinkujú Luděk Bukač, Jozef Golonka, Miroslav Ihnačák, Milan Kužela, Vincent Lukáč, Dárius Rusnák.
Pri vývoji každého štátu zohráva šport významnú úlohu. Aj preto sa stal v socialistickom Československu nástrojom štátnej moci a bol využívaný na propagandistické účely. Športovci a športoví úradníci mohli cestovať do zahraničia a pre Štátnu bezpečnosť sa tak stali zdrojom cenných spravodajských informácií. Medzi československými športovcami mali najvýraznejšie postavenie československí hokejisti. Majstri sveta z rokov 1947 a 1949 a miláčikovia národa patrili medzi absolútnu svetovú športovú špičku. O tom, že bola ŠtB priamo prepojená so športovcami, hovorí aj skutočnosť, že mnohí z nich vnímali ŠtB ako nutnú súčasť svojej práce. Spolupráca a podávanie hlásení boli povinnou jazdou, ktorej sa vyhol máloktorý vrcholový športovec. K ŠtB mali blízko obzvlášť športoví funkcionári, či už chceli alebo nie. Agentmi ŠtB boli viacerí československí športoví komentátori. Napriek obrovskej snahe ŠtB sa medzi rokmi 1948 a 1989 podarilo emigrovať 271 československým športovcom. Medzi nimi bolo 47 hokejistov a mnohí z nich mali aj po úteku veľmi úspešnú kariéru.
„To, ako dokážeme pochopiť a spracovať svoju minulosť výrazne ovplyvňuje aj našu budúcnosť. Platí to pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť. Slovensko sa pritom so svojou minulosťou často vysporiada tým, že pred ňou jednoducho zatvorí oči. ŠtB je pritom jedna z tém, ktorej by sa naša spoločnosť mala čo najskôr postaviť tvárou. Aj keď sa totiž môže zdať, že ide o minulosť – v skutočnosti výrazne zasahuje do našich životov dodnes. Seriál ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ preto vnímam ako jeden z prvých krokov na ceste k pochopeniu a prijatiu našej minulosti. Verím, že aj vďaka tomu bude naša budúcnosť o čosi lepšia,“ režisér Tomáš Dušička.
12. októbra uvidia diváci film VEĽKÝ BRAT ŤA VIDÍ, v réžii Mareka Kuboša, o sledovaní intelektuálov, disidentov, duchovných ale aj bežných ľudí, ktorí sa politike vyhýbali. Film popisuje spôsoby a techniky sledovania a odpočúvania občanov štátu. Umiestňovanie a odstraňovanie odpočúvacích zariadení v bytoch a domoch sledovaných osôb, fotografovanie prostredníctvom skrytých zariadení. Súkromie občana nebolo súkromné, bolo spoločným socialistickým vlastníctvom.
„Mám elektrotechnickú učňovku, a pri sledovaní špionážnych filmov v tom období som sa občas prichytil pri vnútornej fascinácii, ktorá mi šepkala, že by ma bavilo byť pracovníkom tajných služieb. Či už ako vývojár sledovacích zariadení, alebo priamo ich využívateľ v teréne. Preto som si vybral túto tému. Mašinéria ŠtB mala na to názov – Operatívna technika. Spadalo sem sledovanie, odpočúvanie, prehliadky bytov a korešpondencie. Počas písania scenára som nahliadol do praktík ŠtB, potom o tom spravil 26-minútový film… A teraz viem, že moja fascinácia špehovaním je utlmená … nechcel by som byť v koži ani jednej zo zainteresovaných strán. Hanbil by som sa ako ŠtB-ák a cítil sa ľudsky ponížený keby mi svojimi praktikami zasahovali do súkromného života,“ režisér Marek Kuboš.
19. októbra film o zmene, ktorá prišla koncom roku 1949, kedy bolo zahraničné spravodajstvo povýšené na úroveň vnútorného spravodajstvaa začalo sa sledovanie aj mimo územia Československa, NÁSTUP ROZVIEDKY, v réžii Pavla Pekarčíka.
„Práca na tomto filme mi pomohla pochopiť súvislosti toho čo sa teraz deje – napríklad u nás doma či na Ukrajine. Vplyv Sovietskeho zväzu na bežný občiansky život a konštrukciu inštitúcií v socialistickom Československu je cítiť dodnes. A neodsúdením a nepotrestaním zodpovedných osôb a režimu sa nám na Slovensku nikdy nepodarilo dokončiť proces tranzície spoločnosti z totalitnej na demokratickú. Myslím si že tento seriál je malým krokom aspoň pomenovania toho, čo nás ešte aj dnes obklopuje,“ režisér Pavol Pekarčík.
26. októbra ŠTB NA LINKE VIEDEŇ – BRATISLAVA, v réžii Michala Baláža. Film popisuje činnosť rozviedky a kontrarozviedky vo Viedni a únosy, ktoré ŠtB vykonávala na území Rakúska.
„Hlavným príbehom, na ktorom ukazujeme praktiky ŠtB, je životný príbeh Imricha Suckého, ktorý bol vedúcim detektívnej skupiny ÚŠB /Ústredňa štátnej bezpečnosti/ počas vojnového Slovenského štátu. Pred trestom utiekol do Viedne krátko po komunistickom puči, odkiaľ sa ho ŠtB pokúšala pre jeho cenné informácie uniesť späť – čo sa im napokon podarilo. Okrem tohto príbehu sa diel venuje témam špionáže, kontrašpionáže a rôznym nečistým praktikám s odkazom aj na ponovembrové dejiny,“ režisér Michal Baláž.
Dvadsať-dielna televízna séria ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ skúma mechanizmy fungovania ŠtB a ich premeny v čase. Odhaľuje pozadie tajných operácií, ich páchateľov a príbehy ich obetí, mapuje dejiny ŠtB od jej vzniku po zánik. Vznikla v produkčnej spoločnosti B PRODUCTION, v koprodukcii s RTVS a Českou televíziou, s podporou Audiovizuálneho fondu. Realizácia a rekonštrukcie prípadov sa opierajú o fakty expertnej, česko-slovenskej skupiny historikov, koordinovanej filozofom Fedorom Blaščákom. Autormi námetu série sú Tibor Búza a Fedor Blaščák, kreatívnou producentkou Alexandra Guniš Ševčíková.
ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ vysiela RTVS na Jednotke každú stredu o 22.05.
Na Rádiu Slovensko môžu poslucháči každú druhú nedeľu večer počúvať špeciálne rozhlasové relácie s rovnomenným názvom ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ. Na tému Štátnej bezpečnosti sa v nich so svojimi hosťami rozprávajú Soňa Gyarfašová a Zuzana Botíková.
Redakciu informovala Dana Freyerová.
Zdroj foto: B Production
