Po nedávnom dokumente Spasiteľ na predaj, ktorý skúma pozadie kontroverzného obrazu Salvator Mundi, prichádzajú francúzski vedci s ďalším prelomovým objavom týkajúcim sa Leonarda da Vinciho. Busta s názvom Flóra, ktorá bola po dlhé roky označovaná ako jeho dielo, vznikla až 300 rokov po smrti tohto renesančného majstra.
Busta v zbierke berlínskeho múzea Bode, bola dlho pripisovaná renesančnému umelcovi Leonardovi da Vincimu. Naznačovali to najmä ženské rysy, ktoré nápadne pripomínali práve techniku výnimočného majstra. Neexistoval však žiadny priamy dôkaz, ktorý by Flóru spájal s da Vincim. Vedci ale prednedávnom pomocou chemickej analýzy túto záhadu vyriešili a prišli so záverom, že dielom nemohlo byť v žiadnom prípade vytvorené rukami da Vinciho, pretože vzniklo až 300 rokov po jeho smrti.
Vosková busta o veľkosti približne 70 centimetrov a váhe 28 kilogramov zobrazuje rímsku bohyňu kvetov a jari Flóru. I keď základným stavebným prvkom busty je vosk, autor použil na jej tvorbu aj takzvaný spermacet. Ide o polotekutú, voskovitú substanciu, ktorá sa nachádza v hlave vorvaňa. A práve vďaka spermacetu mohli vedci využiť novú kalibračnú metódu, ktorá dokáže presne datovať z akého obdobia pochádza skúmaný objekt. Záverom je, že busta bola s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorená počas 19. storočia.
Flóru získal v roku 1909 Wilhelm von Bode, zakladajúci riaditeľ Múzea Kaisera Friedricha (dnes Bode Museum). Okamžite po zisku cenného exponátu, Bode vyhlásil, že Nemci „vytrhli britskému umeleckému spoločenstvu priamo spod nosov veľký umelecký poklad.“ Avšak vedecká obec bola iného názoru. Dva roky po predstavení Flóry ako strateného da Vinciho diela, publikovali vedci z celej Európy viac ako 730 článkov, ktoré spochybňovali jej pôvod. V 20. rokoch 20. storočia sa uskutočnila chemická analýza sochy, ktorá síce nedokázala určiť vek, ale zistila stopy spermacetu. Špeciálny voskovitý materiál bol však pre diela z renesančného obdobia skôr raritou. Ďalšie hodnotenie tvrdilo, že metóda odlievania neodráža techniky zaužívané v renesancii.
Veľké odhalenie a viac svetla do prípadu vniesol v roku 1910 Albert Cockle Lucas, syn anglického sochára Richarda Cockla Lucasa. Albert potvrdil pod prísahou, že Flóra bola dielom jeho otca, ktorý ju vytvoril na základe maľby. Okrem iného aj podrobne opísal metódu, pomocou ktorej busta vznikla, a taktiež aj to, ako otec použil na výplň busty rôzne zvyšky novín. Celú Albertovu výpoveď dosvedčili pracovníci múzea, ktorí po odstránení podstavca busty našli kusy novín, presne tak ako ich vo svojej výpovedi opísal.
Napriek všetkým dôkazom, Bode naďalej tvrdil, že dielo skutočne patrí da Vincimu a publikované články sú len akýmsi bludom a majú za cieľ pošpiniť jeho úspech. Aby toto tvrdenie ešte viac podporil, vystavil Flóru medzi iné, menšie Lucasove diela. Výstava však bola obrovským fiaskom, pretože všetkým ukázala, že Lucas pravidelne vytváral sochy inšpirované velikánmi výtvarného umenia minulých období.
Definitívnu bodku za celým prípadom priniesli vedci, ktorí v apríli 2021 publikovali odborný článok v časopise Scientific Reports, kde sa okrem iného píše: „Všetky skúmané časti Flóry sú datované po roku 1700. Výsledné dátumy materiálov z 18. až 19. storočia dokazujú, že busta nebola vyrobená počas renesancie, preto ju nemožno pripisovať Leonardovi da Vincimu.“
Spracovala: redakcia mojakultura.sk
Zdroj foto: Wikipedia, Scientific reports
