Kiná sú dnes plné remakeov, sequelov, spin-offov a všelijakých iných možných aj nemožných pokračovaní slávnych, kultových diel. Päťdesiattriročný Austrálčan Craig Gillespie, režisér skvelej životopisnej drámy Ja, Tonya (2017), sa rozhodol spolu so scenáristickou dvojicou, Danou Fox a Tonym McNamarom, prispieť do tejto kategórie svojou novinkou, v ktorej sa snaží oživiť príbeh o kontroverznej módnej návrhárke Cruelle de Vil vytvorenej perom Dodie Smithovej. Tí znalejší vedia, že túto postavu už stvárnila v minulosti Glenn Close vo filmových adaptáciách 101 a 102 dalmatíncov (1996/2000). Gillespieho Cruella zasadená do Londýna počas 70. rokov, robená, ako inak, pod záštitou štúdia Disney, však nie je pokračovaním, ale naopak prequelom a rebootom zároveň.
A ide o nový začiatok skutočne vo veľkom štýle. Parádny soundtrack plný dobových hitov, úchvatná kamera Nicolasa Karakatsanisa, zábavné postavy, výborné obsadenie, funkčné a šokujúce dejové zvraty… Cruella je rozhodne jedným z najpríjemnejších prekvapení tohto roku. Má vlastne všetko, čo milovník kina potrebuje. A to, čo túto sviežu a šťavnatú delikatesu najviac poháňa, je absolútne skvelé tempo a ukážkový rytmus pri montáži. Vďaka formálnej zložke je divák od prvých sekúnd unesený do čarovného sveta kinematografie a úplne zabudne na svet vonkajší, plný problémov a stále pretrvávajúcej pandémie. A tak to má byť. O to horšie sa však potom vracia do reality.
Príbeh sa nám snaží priblížiť Estellu/Cruellu už od jej detských čias, kedy sa vďaka svojmu špecifickému imageu dostávala neustále do konfliktov a po smrti matky bola odkázaná sama na seba. Spoločnosť jej robil len malý psík a dvaja samotári s podobným osudom – Jasper a Horace. Napriek tomu, že sa preto začala živiť ako vreckárka v uliciach Londýna, teda mala len toľko, koľko si ukradla, stále snívala o tom, že raz bude svetoznámou módnou návrhárkou. Ani netušila, že jej sen nie je až tak nereálny. Keď náhodou neskôr náhodou dostane príležitosť pracovať pre prestížnu návrhárku, barónku von Hellman, odštartuje sa kolotoč šialených udalostí, pri ktorých sa žiaden divák zaručene nebude nudiť.
Cruellu tentokrát stvárnila a vskutku do nej vdýchla život šarmantná Emma Stone, držiteľka Oscara, Zlatého Glóbusu, ceny BAFTA či ceny Coppa Volpi z Benátok, za nádherný La La Land, známa aj zo snímok Birdman (2015) alebo Favoritka (2019). Jej diabolský úsmev je viac než uveriteľný a svoju dvojrolu (milá a skromná Estella vs arogantná, cynická, pomstychtivá a bezcitná Cruella) zvládla bravúrne. Bezchybný výkon podala v úlohe jej úhlavnej nepriateľky skúsená Emma Thompson, dvojnásobná držiteľka Oscara za diela Rodinné sídlo (1993) a Rozum a cit (1996). Skvele však silným, hlavným hrdinkám sekunduje Mark Strong a Joel Fry spolu s Paulom Walterom Hauserom sa rozhodne tiež nenechali zahanbiť.
Vizuál je preplnený farbami, fantastickými kamerovými jazdami, CGI nevadí, skôr naopak fascinuje a cítiť snahu o štýlovosť. Všetko vyzerá „cool“, čo maximálne drží pozornosť a lahodí oku. Sympatická je aj žánrová rozmanitosť. Cítiť aj scenáristickú nápaditosť. Vtesnať do dobre známeho príbehu niečo nové, svojské a funkčné zároveň sa nemusí vždy vydariť. Tu je to našťastie opačne. Gradácia funguje tiež, avšak jediné, čo Cruelle chýba, je trocha precíznejší záver. Posledná polhodina je zbytočne zoseknutá aj napriek dĺžke 134 minút a tvorcovia sa snažia až príliš veľa motívov uzatvoriť, všetko vysvetliť a vtesnať do veľmi malého priestoru, akoby sa pozabudli, pričom je aj tak všetkým jasné, že Cruellu nevidíme v podaní Emmy Stone posledný krát. Mohli si teda niečo odložiť pokojne aj nabudúce.
Každopádne však ide o takmer dokonalý blockbuster, ktorý po dlhočiznej „kino pauze“ pôsobí ako blesk z jasného neba a nielenže môže hravo konkurovať komerčným stávkam na istotu, akými sú momentálne určite Rýchlo a zbesilo 9 či Špirála: Saw pokračuje, rovno ich kvalitatívne valcuje. Preto ak ste ešte náhodou od opätovného otvorenia kín po lockdowne nenavštívili multiplexy či kluby, Cruella je absolútne ideálna voľba na rozbeh. A vzhľadom na rozprávkový charakter filmu, sa rozhodne zabavia aj deti, takže sa nemusíte báť vziať ich so sebou.
Martin Adam Pavlík
Zdroj: CinemArt SK
