O silnom priateľskom pute Mikuláša Reimanna a legendárneho sólistu Baletu SND Jána Haľamu.
V posledných týždňoch stretávame na chodbe do jedálne tandem dvoch mužov: jeden z nich je na vozíčku, druhý mu s presunom pomáha. Neviem, ktorého z nich mám viac obdivovať. Či toho večne usmiateho postihnutého pána, ktorý prišiel o schopnosť sám chodiť, alebo ochotného mlčanlivého sprievodcu, oddane tlačiaceho vozík. Veď sa navzájom musia zosúladiť časovo aj rytmicky.
TAJOMNÍK SLÁVNEHO TENORISTU
A viete, kto je vlastne plavovlasý muž s úsmevom na tvári, radostne ďakujúc, že mu okoloidúci klienti umožnili prejsť popri nich? Pána MIKULÁŠA REIMANNa si pamätám ako oddaného dlhoročného spolupracovníka slávneho operného tenoristu Petra Dvorského. Bol jeho priateľom, tajomníkom, a keďže ovládal cudzie jazyky, vybavoval všetku jeho korešpondenciu. Ale ako sa k tejto atraktívnej funkcii dostal?
Pán Mikuláš Reimann sa narodil v roku 1947 v Bratislave. Po štúdiu na uznávanom gymnáziu na Vazovovej ulici sa prihlásil na Filozofickú fakultu. Vyštudoval aprobáciu anglický a nemecký jazyk. Po absolutóriu učil päť rokov na Inštitúte zahraničného obchodu. Vždy mal blízko k umeniu a tak využil možnosť stať sa referentom zahraničného oddelenia jedinečnej sprostredkovateľskej inštitúcie pre umelcov – Slovkoncertu. Jedného dňa ho oslovil Peter Dvorský, ktorého kariéra tenoristu svetového mena sa iba rozbiehala, či by nechcel s ním spolupracovať. Dobre si rozumeli, cestovali spolu po svete, žiaľ, po troch rokoch ich dobrej spolupráce, v roku 1989, postihla pána Reimanna mozgová príhoda. Možno z prílišného preťaženia, no určite významnú úlohu zohrala aj genetická predispozícia. Nešťastná príhoda zastavila celú jeho dovtedajšiu činnosť. Trvalo dlho, pokým si našiel zamestnanie, vlastne nadviazal na svoju predchádzajúcu činnosť keď robil súdneho prekladateľa pre potreby krajského súdu, istý čas pracoval ako tajomník v Komornej opere. Pokým vládal chodiť pomocou barlí, pracoval. No zdravotný stav sa zhoršoval. Kým žila jeho mama, pomáhala mu ako vládala. Po jej odchode sa ho našťastie ujal dlhoročný priateľ, obetavý pán Haľama. Pán Reimann však usúdil, že potrebuje zvýšenú opateru, nechcel byť záťažou pre svoju rodinu a tak sa napokon rozhodol pre pobyt v našom RDS, kde je nadmieru spokojný.
SÓLISTA BALETU SND
Jeho spoločníkom a spolubývajúcim na dvojgarsónke na 11.poschodí je baletný majster, dlhoročný sólista Baletu SND v Bratislave JÁN HAĽAMA. Narodil sa v roku 1940 v Nesluši pri Kysuckom Novom Meste. Otec bol železničiar, takže rodina sa po čase presťahovala kvôli otcovej práci do Komárna. Tam aj mladý Ján chodil do základnej školy. Vždy mal rád tanec, bol priveľmi pohyblivý a ohybný. Nabral odvahu a prihlásil sa na Tanečné konzervatórium do Bratislavy. Po štvorročnom absolutóriu ho prijali do baletného súboru našej prvej scény – Slovenského národného divadla. Samozrejme, tí talentovanejší študenti konzervatória už od prvého ročníka účinkovali v menších úlohách, a tak sa jednak osmeľovali, no zvykali si aj na pokyny choreografov a režisérov, pravdaže aj na publikum. Pán Haľama nastúpil do divadla za čias slávneho choreografa Jozefa Zajka. Už v roku 1958 tancoval sólo v baletnom predstavení Červený mak, nasledovali veľké sólové party v klasických baletoch: Don Quijotte, Svätenie jari, Labutie jazero, Spiaca krásavica, Z rozprávky do rozprávky, no aj v modernom balete Deviata vlna. Dokonca v balete Márna opatrnosť v roku 1977 stvárnil ženskú postavu – matku. Môže sa popýšiť, že jeho partnerkami na javisku – primabalerínami boli také tanečnice ako Augusta Herényiová-Starostová, Florentina Lojeková, Trúda Boudová, či Gabriela Zahradníková. Dvadsaťdva rokov reprezentoval Slovenské národné divadlo, absolvoval množstvo zájazdov s týmto súborom po celom svete a všade zožínali úspechy. Len on vie – koľko driny a potu ho stála táto nádherná láska. Aj svojich žiakov, ktorých po odchode z divadla učil 27 rokov na Konzervatóriu, viedol k láske k baletu. Za významné tanečné a herecky mimoriadne výrazné baletné kreácie dostal od prezidenta republiky vzácne vyznamenanie.
A čo by ste isto o tomto majstrovi tanca asi nepovedali – mal ohromnú a jedinečnú záľubu: vo svojej záhrade v Šamoríne choval okrasné chocholaté holuby. Istý čas ich mal dokonca až sto kusov. Čas je však neúprosný, odratúva sa aj takým nezlomným štíhlym tanečníkom ako je on. Usúdil, že už nemá síl na zvládnutie kosenia a úpravy záhrady, ba ani svojich miláčikov, do krmiva ktorých musel veľa investovať. A tak sa spolu s pánom Reimannom dohodli na spoločnom bývaní v našom sociálnom zariadení.
Mgr.Anna Sláviková, klientka sociálneho zariadenia
Foto: archív Anny Slávikovej
