Slovenské národné divadlo chystá premiéru opery Čert a Káča. Dielo Antonína Dvořáka sa do SND vráti po vyše 40 rokoch.
V premiérach ho diváci budú môcť vidieť dnes – 26. februára a v nedeľu 27. februára.
„Mám radosť, že sa nám po dvoch rokoch príprav toto Dvořákovo dielo podarí uviesť,“ vyjadril sa na tlačovej konferencii umelecký šéf opery Lubor Cukr. „Hoci situácia sa mení každú minútu, všetci veríme tomu, že sa operu podarí uviesť. Mám radosť, že sa podarilo dať dohromady taký skvelý tím a pripraviť skvelú inscenáciu, ktorá vôbec nie je jednoduchá. Opera by mala fungovať ako rodinné predstavenie,“ doplnil. Pozitívne vníma myšlienku zaradenia do repertoáru aj dramaturg Jozef Červenka. Podotkol, že je to titul, ktorý zdedili od bývalého vedenia, no privítali ho radi, aj preto, že ním môžu osloviť mladé publikum: „Som veľmi rád, že toto dielo môžeme zaradiť do nášho repertoáru, obzvlášť v takejto mladistvej, dynamickej inscenácii.“
Optimisticky ladená opera je náročná po hudobnej stránke. Dvořák v jednom zo svojich najlepších operných diel využíva nové kompozičné postupy, pracuje s príznačnými motívmi, ktoré sa významnou mierou podieľajú na štruktúre jednoliateho hudobného toku takmer bez samostatných čísiel. Typickým znakom Čerta a Káče sú bravúrne inštrumentované tanečné štylizácie, ktoré sa vinú celou operou: valčík, polonéza, polka alebo slávny Pekelný tanec.
Dvořák tiež využíva pochodové, gajdošské, groteskné, či mysteriózne žánrové štylizácie. Hudba diela je plná vzruchu, farebnosti a jej strhujúci vzlet stupňujú jedinečné dynamické efekty. S mimoriadnym divadelným citom sú kontrastne charakterizované ľudové, pekelné i vznešené scény.
Hudobne operu naštudoval Martin Leginus, ktorý však pre zdravotnú indispozíciu nebude môcť dirigovať premiéry novej opernej inscenácie. Debutovo sa tak predstaví ako dirigent Branko Ladič, ktorý o Dvořákovom titule povedal: „Dielo je nádherné, má švih a Dvořák sa skutočne našiel v zhudobnení rozprávok. Tie ostali stále živé z celého jeho operného diela a nečudo, lebo je to krásne naplnenie toho sveta vynikajúcou hudbou. Jeho skvele napísaná partitúra priam provokuje k šťavnatému hraniu. Bol majstrom inštrumentácie a jeho dielo je veľmi invenčné. Je to nenáročná rozprávka na rozptýlenie.“ Partitúra je podľa jeho slov veľmi koncentrovaná a využíva princíp príznačných motívov, no nie v zmysle wagnerovských. Wagnerom sa podľa Ladiča len inšpiruje.
Mladá režisérka opernej inscenácie Čert a Káča, Zuzana Fischer, (scénu a kostýmy navrhol David Janošek), však chcela divákom priniesť viac, ako „len“ rozprávku. „Je to moja tretia réžia, ale prvá na takomto veľkom javisku,“ zverila sa novinárom mladá režisérka, ktorá pochádza z divadelníckej rodiny. Jej mamou je známa operná speváčka Jitka Sapara Fischer a otcom bol legendárny operný režisér Miroslav Fischer. „Je to rozprávka, ale v každej rozprávke sa dá nájsť viac línií, ktoré sa dajú viac rozpracovávať. Rozhodli sme sa viac rozpracovať postavu Kňažnej, kde sa nám otvára sociálna otázka, teda vzťah šľachty voči pracujúcej skupine, alebo jednotlivec voči mase. Okrem toho je tu ústredná téma Čerta a Káči, teda sú to dve témy, ktoré rozpracovávame.“
S výtvarníkom a scénografom Davidom Janošekom sa mladá režisérka pozná už od čias štúdií. Vizuálna zložka je pre ňu veľmi dôležitá, rovnako ako aj svetelný dizajn. O pohybovú zložku sa starali až dve choreografky. „Bolo pre mňa výzvou pracovať s takýmto veľkým priestorom, SND má obrovské javisko. Má k dispozícii javiskovú techniku, ktorá bola pre mňa odmalička magickým prvkom divadla,“ hovorí Fischer. Opera má tri dejstvá, každé sa odohráva v inom prostredí – v hostinci, v pekle a na zámku. „Potrebovali sme dejstvá prepojiť tak, aby každé malo svojráz, ale zároveň, aby sme držali stále celok od začiatku do konca. Preto sme sa postupne rozhodli otvárať ten priestor. V prvom dejstve je to terasa zámku, z ktorej Kňažná pozoruje svoj ľud. Ďalej je to peklo, ktoré vnímam nielen ako miesto, ale ako stav mysle,“ vysvetľuje režisérka. To sa zosobňuje práve v postave Kňažnej, ktorá predstavuje všetky zlé ľudské vlastnosti, no jej charakter sa, na rozdiel od Kňažnej v Rusalke, mení. V jej premene na lepšieho človeka spočíva podľa Zuzany Fischer aj posolstvo celého príbehu.
V koncepcii Zuzany Fischer si teda môžete od dnešného dňa pozrieť veľkovýpravnú opernú inscenáciu, ktorá je nielen vizuálne zaujímavo stvárnená, no je aj plná pohybu, akrobacie, dokonca parkúru. Zámerom inscenačného tímu je totiž vytvoriť moderný titul, ktorý aj pomocou týchto prvkov pritiahne do divadla mladého publikum. V opere Čert a Káča budete môcť vidieť vzdušné akrobatky, tanečníkov rôznych štýlov či parkúristov. Inscenácia je plná pohybu aj fyzického herectva, čo bola výzva aj pre operných spevákov. Dominantou tanečnej zložky je podľa choreografky Pekelný tanec.
V postave energickej jazyčnice Káče sa predstavia v alternácii Katarína Flórová a Monika Fabianová. Sopranistka Katarína Flórová, ktorá stvárňuje postavu Káče a bude spievať prvú premiéru, pre náš portál povedala: „Je to mezzosopránový part, no tesitúra je písaná vyššie. Nazývam to, že je to štekoidné spievanie,“ prezradila so smiechom. „Dávam si záležať na tom, aby mi bolo rozumieť. Part je náročný v tom, že sú to spodné polohy, no pre mňa je to pohodlné spievanie. Herecky túto postavu priam milujem. Káča je hubatá, energická, nevie sa začleniť do spoločnosti, je nesmierne rozžiarená a všetko chce skúsiť. Dokonca, aj keď vstúpi do pekla, nebojí sa ani čertov. Pre mňa je to úžasné, lebo pekla sa každý bojí. Pre ňu nie, lebo ona chce skúsiť všetko. Dôležitý je v inscenácii aj tanec, ku ktorému som sa vrátila, pretože som kedysi aktívne tancovala, no potom som sa zamerala skôr na spev. Teraz som si povedala, že sa k tancu určite vrátim, lebo práve táto operná inscenácia ma k nemu nabudila. Milujem energiu tanečníkov, ktorú majú v sebe. Zistila som, že práve tanec mi chýba v živote a veľmi sa teším, že som dostala túto príležitosť,“ hovorí Flórová.
Tým, že réžia Zuzany Fischer nie je prvoplánovo rozprávková, môže si podľa nej detský divák bez problémov zobrať z opery to svoje a dospelý bez problémov dokáže z inscenácie vyrozumieť myšlienkové línie, ktoré režisérka chcela tlmočiť. Mnohé podľa nej prezrádza aj hudba samotná. „Hudba predznačuje každú postavu.“ Flórová účinkovala aj v Rusalke a ak by mala porovnať tieto dve diela, zhodnotila, že predsa len, Rusalka pritiahne poslucháča okamžite, na prvé počutie, Čert a Káča je hudobne zložitejšia opera. „Až na druhýkrát som začala hľadať motívy k postavám, no čím viac som operu Čert a Káča počúvala, tým viac som ju milovala. Má inú energiu ako Rusalka, ktorá osloví hudobne človeka na prvú dobu.“ Pre dospelého diváka je to podľa nej oddychovka plná tanečných scén a pre detského predstavuje skutočnosť, že opera neznamená strašiak. Detský divák bude mať vždy čo sledovať, je to podľa nej veľmi osviežujúce dielo, v ktorom sa vždy dá nájsť niečo nové.
Čerta Marbuela spievajú Michal Onufer (prvá premiéra) a Daniel Čapkovič, Ovčák Jirka je Ondrej Šaling a Peter Račko. Ako Lucifer sa predstaví Jozef Benci a Peter Mikuláš.
Kňažnú spieva Jolana Fogašová a Eva Hornyáková. Naša operná diva Jolana Fogašová spievala Kňažnú v Rusalke po celom svete, s postavou Kňažnej v opere Čert a Káča sa stretáva práve na našej prvej scéne po prvý krát: „Oproti Kňažnej z Rusalky, ktorá nemá vlastnú áriu, no má nesmierne náročný part, si to Dvořák v tejto postave Kňažnej kompenzoval a nadelil jej osem stranovú áriu v treťom dejstve,“ uviedla s úsmevom Jolana Fogašová. Kňažná v opere Čert a Káča je podľa nej nositeľom sociálneho kontextu vnímania celej spoločnosti. „Na začiatku je to šľachtičná, ktorá je veľmi prísna, nespráva sa príliš dobre k svojmu ľudu, no práve táto Kňažná má svoj prerod. Vidíme v nej isté mravné ponaučenie, keď si uvedomí, pod tlakom, že nekoná správne a polepší sa. Do deja prináša určitú autoritu a eleganciu, aj keď sa mení.“ Režisérka zmenila postavu Kňažnej, ktorá sa má objaviť až v treťom dejstve: „V tejto inscenácii už nastupujem v prvom dejstve. Ako Kňažnú ma naaranžovala Zuzka Fischer herecky. Myslím si, že je to veľmi zaujímavé v tom, že viac priblíži postavu Kňažnej ľuďom a priblíži, čo sa deje v okolí zámku.“
Postava je podľa našej opernej divy aktuálna nielen v dnešnej, ale v každej dobe najmä tým, ako sa pod tlakom okolností dokáže meniť charakterovo. „Režisér s tou postavou môže pracovať a práve tohto silného momentu sa chytila od začiatku aj režisérka. Nielen ako aktualizačný moment, ale ako postavu, ktorú ako jedinú možno meniť, takže tým sa mení aj dej. Ešte je tam aj jedna perlička, čo sa vzťahov týka. Za bežných okolností podľa libreta opera končí tým, že Káča si vyberá svojho ženícha Jirku, no nám táto opera končí celkom inak, no neprezradím ako. To je tajomstvo,“ s úsmevom hovorí pre náš portál Jolana Fogašová.
Čo sa týka speváckeho partu, Jolana Fogašová sa vyjadrila, že Kňažná má v sebe aj prvky mezzosopránu: „Mám pocit, že Dvořák akoby sa nevedel rozhodnúť, pre aký hlas túto roku napíše pretože má aj prvky sopránu aj mezzosopránu. Tým, že som si prešla svojho času mezzosopránom, táto postava sa mi spieva veľmi dobre a veľmi sa na ňu teším. No nie je to príliš jednoznačné a už vôbec nie jednoduché spievanie,“ vyjadrila sa na tlačovej besede. Je to náročné, no krásne spievanie a podľa Jolany Fogašovej Kňažná prináša do opery kantilénu. „Opera je hudobne rozpohybovaná, je rýchla, veselá, každé dejstvo je iné, no tretie zrazu prináša niečo odlišné. Určitú eleganciu, ponor do seba samej a hudba je nádherná, krásna. Kňažná tvorí celkovo opozitum – zaspieva nádhernú kantilénovú áriu v pomalšom tempe, hoci sú v nej dramatické miesta. No v zásade v hudbe dochádza k skľudneniu.“
Speváčka verí, že detský divák si z opery vezme rozprávkový príbeh, charakteristické postavy ihneď pochopí, pretože je sú veľmi čitateľné. Režisérka Zuzana Fischer podľa nej išla v podtextoch ďalej pre dospelého diváka, využila mnoho prvkov a efektov, no napriek tomu dokázala ustrážiť mieru celku, takže vždy dokážeme ako diváci vnímať čisto jednotlivé postavy a tiež hudbu.
SND ponúka pre divákov počas prázdninového týždňa na operu Čert a Káča 50-percentnú zľavu pre deti a študentov a verí, že na predstavenie sa dostanú najmä detskí diváci.
Spracovala Zuzana Vachová
Zdroj foto:Marek Olbrzymek
Inscenačný tím
Hudobné naštudovanie Martin Leginus
Dirigent Branko Ladič
Réžia Zuzana Fischer
Scéna a kostýmy David Janošek
Svetelný dizajn Jan Tranta Daniel Tesař
Choreografia Zuzana Lisoňová Tereza Kmotorková
Zbormajster Zuzana Kadlčíková
Dramaturgia Jozef Červenka
Obsadenie
Káča Monika Fabianová
Jej mama Denisa Šlepkovská
Čert Marbuel Michal Onufer
Ovčák Jirka Peter Račko
Kňažná Eva Hornyáková
Lucifer Peter Mikuláš
Komorná Adriana Banásová
Čert Vrátný Martin Morháč
Čert Strážný Vladimir Streltsov
Maršálek Martin Ešek
Muzikant Jiří Zouhar Attila Kovács
Správca Emil Leeger
Akrobacia Helena Škovierová Klaudia Danišová Barbora Obložinská Júlia Grejtáková Andrea Veizerová
Parkúr Dominik Souhrada Ján Minárik
Tanec Michaela Šáleková Jana Ryšlavá Dominika Malenovská Zuzana Lisoňová Matej Huťka Ján Jamrich Michaela Šeligová Jozef Kondek
