„Monumentálna kompozícia Carmina Burana Carla Orffa vás akoby jedným dychom dokáže preniesť z pokojnej atmosféry až k živelnosti. Je to hudba dôstojná a mocná zároveň, s lyrickejšími i priam extatickými, energickými pasážami, hudba silnej pohanskej zmyselnosti a priameho fyzického vzrušenia, evokujúca pocit absolútnej krásy aj z tých najjednoduchších fráz. V poslucháčoch vyvoláva nespútanú radosť a jej motívy v nich dokážu rezonovať ešte dlhý čas.“
Strhujúca, veľkolepá kantáta Carmina Burana Carla Orffa (1895 – 1982) zaznie v sobotu 11. januára 2025 o 19.00 h v bratislavskom Stars Auditoriu pod vedením dirigenta Lukáša Kunsta v podaní bratislavských zborových telies – Speváckeho zboru mesta Bratislavy, ktorý Ladislav Holásek viedol nepretržite od roku 1977 ako jeho umelecký vedúci a dirigent, ženského zboru Les Sirènes a najmladšiu generáciu spevákov bude zastupovať detský zbor Sirénčatá.
V dvojici náročných klavírnych partov sa predstavia profesorka Cirkevného konzervatória a korepetítorka Opery SND Andrea Bálešová a jej študent Hubert Závodský, ktorý sa v ostatnom čase stal laureátom viacerých zahraničných súťaží. Magnetom pripravovaného uvedenia je taktiež trojica vynikajúcich mladých sólistov. Sopránového partu sa zhostí mladá slovenská sopranistka Eva Dovcová, ktorá sa ako hosť predstavila v Opere SND aj v Národnom divadle Košice.
V barytónovom parte si budú môcť diváci vypočuť Jiřího Rajniša, pravidelne účinkujúceho na popredných operných scénach – okrem mnohých iných drážďanská Semperoper, Národné divadlo v Prahe a predovšetkým Teatro alla Scala v Miláne, kde ho v sezóne 2025/26 čaká už tretie hosťovanie. Aktuálne má za sebou debut v Teatro Comunale Pavarotti-Freni v Modene.
Rajniš spieval jednu z titulných úloh v opere W. A. Mozarta Cosi fan tutte Guglielma. Diváci na inscenáciu podľa slov speváka reagovali s nadšením. Obsadenie tvorili výrazní mladí umelci súčasnej opery – hostia Covent Garden, Teatro alla Scala, Opernhause v Zürichu, National Theatre v Tokiu, Metropolitnej Opery, Teatro San Carla v Neapole… Dielo znelo pod taktovkou maestra Alda Sisilla, šéfdirigenta operných domov v Bologni, Modene a v Pise.
Tenorový part má zo sólistických partov najmenší rozsah, avšak vďaka technickej náročnosti poznáme všeobecne iba málo spevákov s dispozíciami na jeho interpretáciu. Jedným z nich je mladý tenorista Daniel Matoušek, sólista Národného divadla v Prahe, ktorý pravidelne hosťuje na všetkých českých a slovenských operných scénach, ale aj na a po boku popredných orchestrov aj na hudobných festivaloch ako Festival Český Krumlov, Smetanova Litomyšl, Janáček festival Brno, Špilberk festival, Wiesbaden Opera Europa Festival (DE), Cornuda Belcanto festival (IT) a ď.
Koncert bude zároveň venovaný jednej z legendárnych osobností zbormajstrovského umenia na Slovensku, prof. Ladislavovi Holáskovi, ktorého nedožité 95. jubileum si pripomenieme 23. 12. 2024. Ladislav Holásek stál pri zrode našich popredných zborových telies a mal významný podiel na ich umeleckom napredovaní a formovaní. So zborom Slovenskej filharmónie, zborom Opery SND, komorným vokálnym zborom Slovenskí madrigalisti, ako aj Speváckym zborom mesta Bratislavy uskutočnil množstvo koncertov na Slovensku i v zahraničí, získal významné domáce a medzinárodné ocenenia a spolupracoval s poprednými domácimi i zahraničnými orchestrami. S týmito umeleckými telesami realizoval rad rozhlasových a televíznych nahrávok i viaceré CD. Zároveň sa venoval aj pedagogickej činnosti.
„Monumentálna kompozícia Carmina Burana Carla Orffa vás akoby jedným dychom dokáže preniesť z pokojnej atmosféry až k živelnosti. Je to hudba dôstojná a mocná zároveň, s lyrickejšími i priam extatickými, energickými pasážami, hudba silnej pohanskej zmyselnosti a priameho fyzického vzrušenia, evokujúca pocit absolútnej krásy aj z tých najjednoduchších fráz. V poslucháčoch vyvoláva nespútanú radosť a jej motívy v nich dokážu rezonovať ešte dlhý čas.“
Kantáta Carmina Burana od nemeckého skladateľa Carla Orffa, jedno z najznámejších a podľa istej dobovej kritiky aj z najfascinujúcejších a najúžasnejších zborových diel, aké vzniklo v 20. storočí, demonštruje skladateľovo majstrovstvo práce s rytmom a jeho schopnosti vytvárať podmanivé melodické línie zasadené do neraz archaizujúcich harmónií zachádzajúcich k náznakom stredovekej hudby. Ako však sám Orff tvrdil, pri tvorbe sa neriadil historizujúcimi impulzmi, ale skrátka sa nechal inšpirovať strhujúcim charakterom, rytmickými atribútmi a muzikalitou textovej predlohy, úspornosťou latinčiny, čím značne prispel k zvýšeniu účinku a celkového vyznenia diela, ktoré dodnes patrí k najuvádzanejším vokálno-inštrumentálnym skladbám 20. storočia a teší sa všeobecnej popularite.
Carmina Burana (Piesne z Beuernu) pre soprán, tenor, barytón, zbor a orchester (resp. rôzne verzie inštrumentálneho sprievodu) s podtitulom Cantiones profanae cantoribus et choris cantande comitantibus instrumentis atque imaginibus magicis (Svetské piesne pre spevákov a zbor spievané v sprievode nástrojov a magických obrazov) vychádza zo zbierky básní a piesní z 11. – 13. storočia objavených v starobylom rukopise v bavorskom benediktínskom kláštore Benediktbeuern v roku 1803. Texty, ktoré v roku 1847 zostavil do zbierky nemecký filológ Johann Andreas Schmeller, prinášajú rozmanité pohľady na stredoveký život – obsahujú od náboženských veršov cez spoločenskú satiru až po šteklivé milostné či oplzlé pijanské piesne, písané v latinčine aj v stredovekej nemčine. Podľa legendy boli básne dielom goliardov, skupín zhýralých študentov, ktorí sa pri svojom putovaní z univerzity na univerzitu oddávali sukničkárstvu, pitiu, hazardným hrám a satire. Napriek tomu, že vedci medzičasom spochybnili túto spojitosť, svetské témy viacerých z básní uvedený mýtus skôr potvrdzujú.
Libreto vzniklo v roku 1937 Archaický hudobný zápis, ktorý sa pri niekoľkých textoch zachoval, zostal v značnej miere nerozlúštený, vďaka čomu si Orff mohol ponechať slobodu v hudobnej predstavivosti a impulzívnosť predlohy ho inšpirovala k hudbe vyvolávajúcej v poslucháčoch intenzívne emócie. Skladateľ sám mal síce dušu bohéma, jeho inšpirácia bola vždy najmä umelecká. Jeho rané kompozície odzrkadľujú vplyvy Debussyho a Stravinského, no od roku 1919 ho fascinovala stará hudba z obdobia baroka a renesancie. O svojom záujme o hudbu a texty z minulosti povedal: „Nemám pocit, že sú staré, ale stále platné. Zastarané prvky sa strácajú a duchovná sila zostáva.“
Z celkovo 254 veršov si ako predlohu zvolil 24 skladieb, ktoré skoncipoval do prológu, epilógu a troch rozsahovo vyvážených hudobných blokov. Prvý z ich „Primo vere“ („Jar“) prináša svieže a energické tance; nasledujúca časť „In taberna“ („V krčme“) poslucháča prenesie do zhýralého prostredia rozpustilých pijanských hodov; leitmotívom tretieho bloku „Cour d’amours“ („Dvor lásky“) zostáva romantická láska. Prológom i epilógom zároveň je azda najznámejší nápev „O fortuna“ („Šťastie“) o nevyspytateľnosti moci osudu reprezentujúci akýsi starodávny obraz kolesa šťastia. Pôvodne si Orff predstavoval dielo ako javiskový opus so spevákmi, tanečníkmi, doplnený o pútavú scénu a kostýmy, určitý menej zložitý pendant k Wagnerovmu konceptu Gesamtkustwerku, spájajúceho všetky umenia do jedného, avšak bez siahodlhých drám o bohoch a hrdinoch. Napriek tomu, že sa nakoniec častejšie uvádza v koncertnej podobe, na svojej pôsobivosti nestráca.
Dielo bolo prvýkrát uvedené 8. júna 1937 vo Frankfurte nad Mohanom v Nemecku v réžii Oskara Wälterlina, na scéne Ludwiga Sieverta a pod taktovkou Bertila Wetzelsbergera. K popularite skladby neskôr prispelo i legendárne filmové spracovanie popredného režiséra Jean-Pierre Ponnelle z roku 1976 pri príležitosti skladateľových 80. narodenín, v obsadení ktorého dominovala aj vynikajúca slovenská sopranistka Lucia Popp.
Nenechajte si preto ujsť monumentálne dielo vo vynikajúcom obsadení – jedinečný zážitok, aký v poslucháčovi zostane rezonovať ešte dlhý čas po odznení a zakúpte si vstupenky cez sieť Ticketportal: https://www.ticketportal.sk/event/CARMINA-BURANA.
Zdroj: redakciu informoval Lukáš Kunst, dirigent a zbormajster
Foto: Daša Šimeková
