„Má silný príbeh, ktorý by sa dal porovnať s hociktorým príbehom gréckej tragédie, skvele napísané postavy, je surová a nežná zároveň, vtipná aj strašná, diváci ju majú aj po rokoch v živej pamäti,“ hovorí o divadelnej hre Howie a Rookie herec Peter Čižmár.
Howie a Rookie je už treťou divadelnou hrou, ktorú ste sa rozhodli priniesť divákom online počas korona krízy. Už teda môžete bilancovať. Ako prijali diváci prvé dve predstavenia online?
Peter Čižmár: Myslím si, že ich prijali skvele a ocenili našu snahu robiť v tomto čase niečo nové. Samozrejme, že sme dali na internet aj naše staršie kusy- nahrávky a tiež jeden výnimočný projekt, ktorý sme v Kontre v novembri 2019 realizovali – scénické čítanie jednej z najdôležitejších hier 20. storočia: Anjeli v Amerike I. časť a II. časť. (réžia: Klaudyna Rozhin). Ale najviac sme sa sústredili na naše online prenosy: Nenávidím a Rum a vodka. Najviac divákov videlo „Nenávidím“, možno aj preto, že to bolo prvé, online prenosy neboli ešte bežné, v tom čase sme boli prví, bola Veľká noc, zákaz vychádzania, atmosféra ponurá… Rum a vodka už mala o niečo menej sledovateľov, ale stále to boli super čísla a sme šťastní, že sme to realizovali s úspechom. Chcem sa poďakovať kolegovi hercovi Petrovi Olejárovi z agentúry Divadelný Svet, ktorý hrá v našom divadle v predstaveniach „Poručík z Inishmore“ a „Howie a Rookie“, že online prenosy zmanažoval a staral sa o ich propagáciu. Mali sme od divákov zatiaľ len vynikajúce ohlasy, tak dúfam, že to tretím online prenosom nepokazíme (úsmev).
Peter Olejár: Takisto ďakujem Peťovi za super spoluprácu. Aj keď sme už v minulosti dlhodobo spolupracovali, no teraz mali sme vyše roka tvorivú pauzu, keďže Divadlo Kontra robilo veľké projekty, ktoré si vyžadovali veľa času a prípravy a na druhej strane Divadelný Svet prežíval rozlet v našich umeleckých produkciách či ako spoluorganizátor či organizátor podujatí, časovo sa to nedalo skĺbiť, čo mi bolo veľmi ľúto. Myslím, že opätovná spolupráca prišla v pravý čas, a keďže sa jedná o špeciálnu celosvetovú situáciu, aj naša spolupráca ukázala, že je dostatočne silná, zomknutá a v neposlednom rade úspešná. Ďakujem aj za príležitosť zahrať si v tomto onlinovom prostredí, pred kamerami a hlavne divákmi za obrazovkami. Veľmi sa nato teším, príprava bola tvrdá tak už sa tešíme na samotnú premiéru. Zväzuje ma zodpovednosť vydať zo seba maximum, keďže sa jedná o kultové predstavenie ovenčené cenou DOSKY.
V prípade tejto hry ide o „revival“, teda predstavenie, ktoré ste opätovne museli nacvičiť, lebo už nebolo v repertoári Divadla Kontra. Aká bola Vaša príprava?
Peter Čižmár: Príprava bola náročná, lebo tá hra sú 2 monológy, z ktorých každý má cca 40 minút, monológy idú po sebe. V jednom – 1. časť- rozpovie svoj príbeh Howie a v druhom monológu- 2. časť, rozpovie svoj príbeh Rookie. Ten istý príbeh, ale zo svojho uhla pohľadu a vyrozpráva ho už do konca. Na scéne nie je nič. Ani scénografia, ani rekvizity, len herec, všetko je na ňom. To on musí sám celý príbeh odohrať. Je to náročné predstavenie, po textovej aj fyzickej stránke – napríklad moja postava Howie je pouličný bitkár, v hre sú použité prvky bojových umení, pripravoval ma profesionálny kickboxer, vicemajster sveta a majster Európy Marek Vojčík zo Spišskej Novej Vsi a keďže ja som bojové umenie nikdy nerobil, muselo to vyzerať profesionálne. Po každom predstavení mám svalovku, akoby som odbehol niekoľko kilometrov. A do toho ešte texty, takže naozaj je čo robiť. Pri tomto predstavení treba byť vo forme. Počas skúšok sme to často nemohli ani predýchať, a to sme boli ešte len v polovičke deja.
Peter Olejár: Ja už som, samozrejme, mal tú česť v predstavení účinkovať pri jeho opätovnom vrátení do repertoáru Divadla Kontra, pri výročí 10- tich rokov od uvedenia premiéry Howie a Rookie. Tešil som sa, keďže doteraz to bola táto postava Rookieho môj najvyšší herecký strop, v akom som hral. Naposledy som hral Rookieho pred dvomi rokmi. No trúfal som si, keďže som sa cítil skúsenejší po hereckej či osobnostnej stránke. Horšie to bolo s tou fyzickou, keďže na jeden dych tam je viacej pasáží, časté sú zmeny postáv, ktoré herec hrá a tým vlastne ani neprestane textovať. Častokrát sa Rookie akčne hýbe a začína svoju pasáž tancom. Keďže som od posledného predstavenia, vďaka manažérskemu typu stravovania, čo to pribral, v úvodných skúškach som najprv predychával ten tanec (smiech).
Tentoraz teda nepôjde o monodrámu? V tomto prípade teda pôjde aj o náročnejšiu produkciu?
Peter Olejár: Stále sa jedná o monodrámu, herec je na pódiu sám a prestriedame sa na ňom. Ale určite je to náročnejšie ako naše predošlé online vystúpenia, keďže sme to museli nanovo naskúšať a Divadlo Kontra si ho vracia do repertoáru, z čoho mám veľkú radosť. Fanúšikovia silných príbehov a humoru sa majú načo tešiť.
Peter Čižmár: Určite náročnejšiu fyzicky, ako som už spomínal, sú to 2 monológy, takže my sa na javisku nestretneme, ale Rookie má tiež náročný part – jeho postava je miestny lúzer, taký diskotékový typ, ktorý sa páči ženám. V hre má vypäté scény, psychicky náročné, fyzicky tiež – ako postava je stále na úteku a k tomu je na ňom „klada“, že musí vyrozprávať nielen svoj príbeh, ale dopovedať ho celý za oboch hrdinov. Ale – aby si diváci nemysleli, že je to ťažké, nezrozumiteľné predstavenie- práve naopak. Je to síce náročné predstavenie, ale plné humoru, vtipu, super sa zabavia a zároveň dostanú poriadnu dávku adrenalínu a napätia.
Hru Howie a Rookie Divadlo Kontra uviedlo pred 13 rokmi a má na konte prestížne ceny – má titul Prekvapenie Novej Drámy a Dosky 2007 ako Objav sezóny. Ako dlho ju malo divadlo v repertoári a čím si získala divákov?
Peter Čižmár: Hra bola v repertoári dosť dlho- v pôvodnej verzii som hral ja a kolega Miki Macala. Bola to naša prvá hra a zároveň veľmi úspešná, o.i. sme s ňou boli ako jediní zo Slovenska po dlhom čase pozvaní nadáciou DeMarco na najprestížnejší svetový divadelný festival do Edinburghu- Edinburgh Fringe. Po nej však prišli ďalšie hry, takže náš repertoár sa rozrastal a tiež sme divadlom, ktoré za každú hru platí autorské práva na presne určený vymedzený čas. A čím si získala divákov? Už keď som si tú hru prečítal, mal som pocit, že s ničím lepším som sa doteraz nestretol. Má silný príbeh, ktorý by sa dal porovnať s hociktorým príbehom gréckej tragédie, skvele napísané postavy, je surová a nežná zároveň, vtipná aj strašná, diváci aj po rokoch ju majú v živej pamäti a pamätám si, že keď sme to v tých časoch hrali, bol to kultúrny aj divácky šok, po 70 minútach diváci zažili pravú katarziu. Bolo dosť ťažké ďalšími hrami udržať latku.
Réžie sa ujala Klaudyna Rozhin a dá sa povedať že je to Vaša dvorná režisérka, pretože režírovala doposiaľ všetky Vaše predstavenia. Na tej spolupráci už musí byť niečo „magické“ prečo to tak dobre funguje celých 13 rokov…
Peter Čižmár: Klaudyna je režisér a umelecký šéf nášho divadla. To ona prináša do nášho divadla skvelé tituly, v minulosti o.i. spolupracovala s Národným divadlom v Londýne a Royal Shakespeare Company vo Veľkej Británii, kde žije. Pochádza z Poľska a okrem réžie patrí k najvýraznejším prekladateľom súčasnej anglo- jazyčnej dramatiky v Poľsku. Práca s ňou je vynikajúca, je náročná na seba aj na hercov, je pre nás nielen režisérom, ale aj pedagógom. Vďaka nej naše divadlo mohlo prežiť aj ťažké chvíle, chvíle prelomové, keď sa vyskytli v našom divadle problémy, vždy nasmerovala naše- svoje divadlo tak, že sme z toho vyšli so vztýčenou hlavou. Jej práca je pre divadlo Kontra nesmierna a nenahraditeľná, pretože bola nielen pri založení divadla, ale hlavne bola a je pri utváraní jeho tvaru, obsahu, obrazu.
Peter Olejár: Rád by som dodal, že Klaudyna, je nielen skvelá režisérka, ktorá pôsobí v mekke svetového divadla v Londýne, ale je to aj veľký človek. Častokrát pomohla nie len vo vzťahu režisér- herec ale aj ako človek. Ja jej aj touto cestou ďakujem.
V rozhovore, ktorý sme pred časom robili, pre náš portál herec Peter Čižmár prezradil, že práve hra Howie a Rookie je špecifická tým, že nielen herci musia opustiť svoju komfortnú zónu, ale aj diváci. Čím je teda táto hra taká osobitá?
Peter Čižmár: Myslím si, že nesie v sebe istú silu. Príbehu, postáv, priamo Vás zasiahne. Ak sa necháte osloviť a napojíte sa, tá hra sa Vám odmení. Je o krutosti života, o jeho surovosti, nie je žiadnym klišé, neklame. Je tiež o sile priateľstva, o odvahe, o tom, že tí, čo sú slabí, sú silní, o obetovaní sa. O tom, ako z banálnej zápletky vznikne priam antická dráma. To všetko v spojení s humorom. A iste, dej sa odohráva v dublinských nočných uliciach, kde ožívajú bizarné postavy príbehu – Babochlap, Avalanche, takže aj ich slovník je ostrý ako britva. Ale ako som spomínal, to všetko je popretkávané až básnickým vyjadrením príbehu, táto dramatika je dobrá literatúra, divák dostane obraz reality života vo všetkých jeho podobách.
Peter Olejár: Pri tejto hre ako herec, ale aj ako divák zo zákulisia, keď Peťo hrá svoju pasáž, rád sledujem reakcie divákov. Častokrát smiech strieda zdesenie, či radosť- smútok. A o tomto by práve malo divadlo byť, nech divák odchádza z divadelného predstavenia so silnými pocitmi.
Z anotácie tejto hry mňa osobne (okrem iného) zaujalo nasledovné: Tarantino v zrážke s Homérom. Badať z toho novodobý jazyk, no zároveň aj myšlienky, ktoré sú vyňaté z histórie, no vždy aktuálne, čiže moderne spracované. Samozrejme, nechceme, aby ste prezradili divákom ešte pred oživenou premiérou s novým obsadením celý dej, možno len tú líniu a „chuť“ divadla, aká ich čaká…
Peter Čižmár: Ten Tarantino v zrážke s Homérom je myslené, ako som už v predošlej odpovedi naznačil, že to bude jazyk ulice zmiešaný s antickou drámou- hrdinovia nášho príbehu sú fakt ako z gréckej tragédie, ale so súčasnými problémami v súčasných reáliách. Chcel by som divákov upozorniť, aby sa nebáli. Ja viem, že je to taký lacný slogan, že uvidia niečo, čo ešte nevideli- ale do istej miery to platí: tá hra sa nepodobá na nič, s čím doteraz prišli v divadle do styku. Ide až pod kožu a nenechá vás chladnými. Je to hra, ktorá svojho času získala prestížne ocenenia, Mark O’Rowe je mimoriadne úspešným írskym dramatikom. Označujú ho za pokračovateľa Becketta. Takže garantujeme prinajmenšom kvalitu predlohy a musím povedať, že sme do tejto realizácie vložili celé srdce a veľmi veľa energie.
Už teraz viete zhodnotiť ten pocit, aké to je, nemať pri stvárnené postavy divákov, ale kamery, napriek tomu, že divadlo si vyžaduje kontakt s obecenstvom. Určite, v čase korona krízy nebolo iné východisko, predsa len mi nedá nespýtať sa – máte za sebou dve skúsenosti, čaká Vás tretia ako ste to zvládli bez divákov? Chýbali Vám?
Peter Čižmár: Diváci chýbajú vždy. Nechceme s nimi stratiť kontakt a preto realizujeme naše online prenosy. Diváci tiež tvoria každé predstavenie, aj keď o tom nevedia. Ale my, čo hráme, to vieme. Medzi obecenstvom a javiskom vzniká istá chémia, napojenie, ktoré je vždy. Či už také, alebo onaké, aj keď nie je, tak aj vtedy je, lebo je nijaké (smiech). A to napojenie robí tú špecifickú mágiu divadla. Je to akýsi akt, dohoda, že priamo pred vašimi očami, práve teraz niečo vzniká, odohráva sa a vy ste toho očitým svedkom. Bez divákov sa divadlo robiť nedá, živé divadlo tu bude vždy a týmto online hraním len preklenieme ten čas, ktorý sa určite raz skončí. Našou výhodou je to, že sme adaptabilní za každých podmienok. Nie sme naviazaní na inštitúciu. My rozhodujeme, prispôsobujeme sa, chceme aktuálne reagovať na zmeny a témy. Vždy sme sa s naším divadlom dostali aj na miesta, kde divadlo bežne nezavítalo a vždy to bolo pre nás prínosom. V tejto polohe chceme teda ostať, lebo nás to udržiava byť aktívnymi, nie pohodlnými konformistami. Ale podotýkam, nastavenie nášho divadla je špecifické, možno my sme v inej polohe a situácii.
Peter Olejár: Ja len ako perličku, Peťo mi to uzná za pravdu, spomeniem, že aj online vystúpenia majú svoje čaro spojenia s divákmi. Diváci častokrát píšu pred prenosom, tešia sa, že už majú lístky, že večer idú do „divadla“. Po prenose, zase píšu svoje dojmy, či s kým a kde pozerali. Vysvetľujeme im často cez rôzne videá, ako si prenos čo najlepšie vychutnať, prepojením na TV. A na záver, pre divákov stále chystáme v spojení s prenosom, rôzne súťaže. Tuším, že doteraz ich bolo 5 a ešte viac ocenených. Takže vo virtuálnom spojení s divákmi sme teraz viac ako predtým. Posilňujú väzby divák-umelec, či dokonca sme oslovili nových divákov a preto, už teraz vieme, že to celé malo veľký zmysel. Každý deň ďakujem, za tento nápad. Keďže za dva mesiace sme urobili dva online prenosy, každý mal aj svoju reprízu takže dokopy 4 vystúpenia a teraz chystáme tretie a to dokonca ešte nanovo naskúšané a k nemu ďalšie dve reprízy. To sú dva mesiace intenzívnej, tvorivej práce, ak do toho ešte započítame, propagáciu, točenie videopozvánok, trailerov, rozhovory do médií. Nikdy v živote som tak neďakoval za kopu práce ako teraz. Pomohlo nám to zostať tvorivo činný aj v čase pandémie, a urobili niečo pre seba a divákov.
Divadlo Kontra bolo jediným divadlom, čo skúsilo túto riskantnú cestu online predstavení a žiadne z ostatných scén sa nepridalo. Očakávali ste iný vývoj?
Peter Čižmár: Sme radi, že sme s Divadelným Svetom do toho šli. Je to pre nás nová a dobrá skúsenosť. Myslím si, že teraz divadelná online scéna na Slovensku výrazne zvýšila svoju aktivitu. Divadlá uvádzajú svoje staršie, ale aj novšie predstavenia-záznamy- má to tiež súvis s autorskými právami… Monodráma má u nás na Slovensku také zvláštne konotácie. Keď som chodil so svojimi predstaveniami po Slovensku, často sa ma pýtali- a to budete hrať sám? Po predstavení boli takmer vždy očarení, že divadlo dokáže urobiť aj jeden herec. Na hercov, ktorí hrajú monodrámy- dúfam, že to môžem povedať- napríklad aj Milka Zimková- sa trochu u nás na Slovensku pozerá cez prsty. Neprávom. A pritom sa jedná o umelcov či divadlá, ktorí zbierajú za to v zahraničí ocenenia. Nás vo veľkej miere neocenili domáci kritici, ale práve tí zahraniční. My sme často konfrontovaní s medzinárodnou zahraničnou scénou. A pritom monodráma je jeden z najťažších žánrov- ak nie najťažší. Veď si len zoberte, koľko hercov sa tomu u nás venuje. Nie je to ľahká cesta, ani hranie nie je, že „ľavou zadnou“. V našom prípade sa to teraz ukázalo výhodou a malo nás možnosť vidieť viac divákov, ako doteraz. V číslach sledovateľnosti živého online plateného divadla sme mali zo všetkých divadiel na Slovensku počas korona vírusu najlepšie výsledky sledovateľnosti. A to je pre nás veľká radosť a tiež záväzok do budúcnosti.
Peter Olejár: Po prvom online predstavení, som sa tešil na ďalšie a rátali sme ešte s možno vyšším záujmom. No zrazu sme nekonkurovali, napríklad kolegom z Bratislavy, ktorí uvádzali staršie záznamy, či rôznym iným divadlám, ktoré streamovali za dobrovoľný príspevok. Ale mali sme konkurenciu v podobe silných korporátov, ktoré urobili aj robia naďalej rôzne aj celodňové online prenosy zadarmo, tých top komerčných umelcov na Slovensku, len ako nástroj svojej reklamy. Napríklad veľký obchodný reťazec či známa alkoholová značka. Toto už nie je rovný boj. A preto si ešte oveľa viac vážime každého jedného diváka, ktorý nás pozve k sebe do obývačky a my vždy urobíme maximum pre jeho čo najjedinečnejší zážitok.
Zuzana Vachová
Foto: Divadlo Kontra, Radim Kopec
