Šperk je svojbytný druh umenia. Vyžaduje si precízne remeslo, kreativitu a schopnosť prekračovať technické aj vizuálne limity v zmysle jeho úžitkovosti. Šperk je dôstojná záležitosť – vyjadruje náš vkus, štýl, sociálne postavenie, finančnú úroveň, stav, ale aj mieru odvahy, extravagancie, serióznosti, či zvrátenosti. Môže byť drahý, aj lacný (v zmysle finančného chápania), ale mal by vyjadrovať našu osobnosť. Predstavy o tom, ako sa zdobiť , ako raz demonštrovať moc , solventnosť, inokedy charakter a emócie, možno i životnú filozofiu pomáhajú napĺňať tí, ktorí šperk spravidla nenosia, ale ho vytvárajú.


CESTA K ŠPERKU


Ľubomír Déči sa narodil 6.12.1966 v Bratislave, vyštudoval SOU Bratislava odbor Zlatník – klenotník, pracoval v Zlatokove Bratislava a neskôr absolvoval súkromné štúdium rytectva u medailéra Miloslava Blaha, ktorý mu bol najväčšou inšpiráciou, akýmsi tútorom, ktorý ho pritiahol k umeniu. V roku 1990 spolu založili zlatnícke štúdio ELÍGIUS, bol spoluzakladateľom Súkromnej školy umeleckých remesiel so zameraním na kov a šperk, v ktorej bol pedagogicky činný do roku 2001. V súčasnosti vedie workshopy pre študentov ateliéru S+M+L-XL Kov a Šperk na VŠVU. V roku 2000-2003 pôsobil ako spoločník v ateliéri Daniel ART. Od roku 2003 je s Mgr. Art. Martinom Potašom spoluvlastníkom ateliéru TRIGOLD s r.o., kde mu vypomáha už aj jeho dvadsaťsedemročný syn Ronald. Absolvoval stáž v spoločnosti Casa Gi Antwerpy a v roku 2010 sa zúčastnil študijnej cesty v Paríži. Od roku 1995 je členom Cechu zlatníkov a klenotníkov Slovenska, od roku 2004 cechmajstrom tohto Cechu a od roku 2009 členom Spolku výtvarníkov Slovenska, pôsobí v nich do súčasnosti. Autor vystavuje svoje šperky od roku 1991 na Slovensku aj v zahraničí. Spomeňme Auktionhaus im hotel Bayerischerhof v Mníchove, Auktionhaus Juergen von Quernheim v Oberstaufene, Perles de Tahiti v Žiline a Vicenze, Hodiny a Klenoty Bratislava, Chris & Co Antwerpen, členské výstavy Spolku výtvarníkov Slovenska Stretnutie v Galérii SVÚ, v rámci nich aj Pocta Vladimírovi Kompánkovi, Etiópsky opál v River gallery , Bienále Forma – súťažná prehliadka úžitkového umenia a dizajnu v Galérii Umelka a iné.


CENY ZA CENNOSTI


Za svoju tvorbu získal Ľubomír Déči niekoľko ocenení : 1. miesto v kategórii Náhrdelník „Sen Štipca“ na II. ročníku národnej klenotníckej súťaže Perles de Tahiti v rokoch 2003/2004, 1. miesto v kategórii Komerčný šperk za „Čierne slzy“ v roku 2005 na Slovenskom šperku, medailu Puncového úradu SR v roku 2009, 1. miesto v kategórii Doplnok za „Svetlo pre Etiópiu“ na Etiópkom opále v roku 2012 a napokon cenu SVÚ za „Oblasť 51 – už viem, čo tam je…“ na 6. Bienále Forma 2017.

TRIDSAŤ ROKOV V ZLATE

V galérii UMELKA bola odprezentovaná v decembri 2017 retrospektívna expozícia tridsaťročnej tvorby po roku autorovho životného jubilea nazvaná 50+1, UŽ VIEM, ČO TAM JE…, ktorá sa snažila obsiahnuť vzorku toho najexkluzívnejšieho, čo sa v genéze jeho remeselnej činnosti a umeleckej tvorby udialo. Kolekciu môžeme rámcovo zadefinovať v jednotlivých okruhoch, ktoré reprezentujú na jednej strane bravúru klasických klenotníckych počinov vyhotovených na zákazku, ale koncentrácia výberu je na autorskom umeleckom šperku, ktorý má svoje špecifiká , vlastné príbehové odkazy a kategorizovaný dizajn. Na jednej strane je to duch dekonštruktivizmu, v ktorom autor aplikuje akúsi drobnú architektúru šperku, typom osadenia situuje kameň do kovu zväčša asymetricky, šperky sú masívnejšie a nesú v drobnokresbe jeho rukopis. Táto kolekcia je okázalejšia, výpravnejšia a v kontexte zdobenia nositeľa vynikne najpôsobivejšie ako solitér ( prsteň Guľa, náramok Ochranca, , prsteň Ufo, prstene Dekon I –V ,súprava Dekon III.) Tu používa autor hrubšie drahšie materiály, teda klasické klenotnícke techniky (zlato, centrálne farebné drahokamy doplnené drobnými briliantmi) a aplikuje špeciálne brusy tzv. fantasy.

Charakteristické sú pre Ľuba Déčiho tzv. Pomarančové rezy, kde perforovaný tvar kruhu zjemňuje a dodáva mu krehkosť, eleganciu a esenciu ženskosti. Zachováva kruh rezu pomaranča, občas však použije iba jeho výsek, ktorý kombinuje s kameňmi a tvarovo variuje ( súprava Pomarančový rez I – III, brošne Long drink, náušnice Pomarančový rez V.) Osobité miesto v jeho kreatívnych presahoch majú aj kinetické šperky, so zoomorfnými prvkami, ktoré jemnou manipuláciou menia tvar a výraz (brošňa Piraňa, náušnice Medúzy, manžetové gombíky Kajmani ), alebo miniatúrne “funkčné“ lietadielka ,autíčka . V rámci elegantnej klasiky s jemným obzretím sa za tvarovou históriou disponujúcou lineárnymi tvarmi, ornamentálnym znením a čiastočnou evokáciou minulých storočí je súprava Súmrak, príves a náušnice, za ktoré tiež získal 1. miesto Komerčného šperku, alebo súprava Opálová noc, či prsteň a náušnice Antigona.

DÉČIHO 3 eF – FILM, FESTIVAL , FIRMA

Súčasťou jeho tvorby je aj šperk – medailón z vystreľovacími motýlími krídlami pre filmovú spoločnosť Hallmark v seriáli Frankenstein v slovenskej koprodukcii v roku 2004, alebo ceny pre Medzinárodnú súťaž dirigentov v Sofii Blue Danube International Opera v roku 2013 (galvanicky upravená mosadz, žula, výška 22 cm). Z materiálov najčastejšie používa zlato, občasne striebro, mosadz, bronz, z drahokamov preferuje briliant, rubín, smaragd, zafír, ale objaví sa aj opál , či ametyst, citrín a perly. Používa iba špičkové kamene, pri ktorých dáva dôraz na brus, pričom smaragd vzhľadom na svoju vlastnosť vysokej štiepateľnosti je jeden z najnáročnejších na spracovanie. Déči je špecialista na osádzanie a je jeden z prvých na Slovensku, ktorý si založil súkromnú dielňu príznačne nazvanú Elígius, po patrónovi zlatníkov sv. Elígia, obraz ktorého mu visí nad pracovným stolom.

VŠETKO, ČO MÁ RÁD

Výstava bola odkazom nielen na jeho retrospektívnu tvorbu, nebola len výrazom počtu prezentovaných diel, ale viazala sa aj na ostatné ocenené dielo Oblasť 51 – už viem, čo tam je… Déčiho v rámci autorskej tvorby zaujímajú záhady, mystické motívy, nevysvetliteľné vesmírne úkazy, UFO, kruhy v obilí, pohľady z vtáčej (až inodimenziálnej) perspektívy, akési neprebádané Akty X. V týchto dielach vychádza tvarovo z geometrie, aplikuje ostré línie, narába s ušľachtilými materiálmi. Sú to štvorce, do plochy ktorých „premieta“ povrchový raster zeme s vodnou plochou, planétu, ktorej súčasťou je v ploche osadený (a zároveň aj odnímateľný) nositeľný šperk evokujúci pohľad na letiskovú dráhu zo satelitu – akési Déčiho modifikované „Google maps“. Jeho prioritou je prezentovať koncept šperku integrovaného v bronzovej plastike, je silne ovplyvnený „sci fi“ (Pyramídy v Gíze prsten,príves,náušnice Nazca prsteň, Kruhy v obilí II. Príves/brošna, Kruhy v obilí III. príves).

VYŠPERKOVANÁ EROTIKA

Ďalšou , nepochybne provokatívne inšpiratívnou témou je erotika, ktorú pretavuje do špecifických, dekoratívne pôsobiacich, ale aj úžitkových erotických pomôcok povýšených na drahý šperk. Rôzne markírované piercingy v tvare srdca, nákrčníky, venušine gulôčky, pomôcky a doplnky , ktoré vo finálnom znení pôsobia ako exkluzívne luxusné drobné sochy a erotické hračky zároveň. Déči do tvaru a spracovania zlata , okrem briliantov „osádza“ do diela aj príslušný symbol, ktorý tvarovo elegantne (a filigránsky zároveň) naznačuje účel artefaktu. Takýmto hajlajtom jeho tvorby aj expozície bol dominantný zlatnícky a artový počin „Budoárky“ robený na konkrétnu objednávku klienta v zmysle fetišistického skvostu. Tvar a „nedokončenosť“ črievičky na diskutabilnej hranici praktickej použiteľnosti vychádza podvedome z histórie rozkoší dominancie a S/M praktík, s necieleným odkazom na súčasný film „50 odtieňov sivej“, motivované predovšetkým inšpiráciou americkej dizajnérky a tzv. samozvanej „sexuálnej antropologičky“ Betony Vernon so sídlom v Paríži.

V tejto drobnej „soche“ s vysokým efektom dekoratívnosti a pikantnej úžitkovosti zároveň je zakliaty (zaliaty) symbol vlny v opätku, akejsi špirály vzrušenia, ktorá vyvrcholí, vytryskne ako slastný sekrét vášnivej telesnej lásky do trsu spermii z briliantov. Originálnosť tohto už na pohľad vzácneho a drahého diela je aj v skutočnosti, že nedisponuje žiadnym pravým uhlom, ale zato disponuje 26,10 karátmi – 402 kusmi takmer efemérnych špičkových briliantov, (každý kameň je mechanicky minimalisticky uchytený do troch krapní aby mali maximum svetla a mohli ukázať svoju unikátnu silu, brilianciu, tzv. „oheň“ v celkovom počte 1206 kusov úchytov) Dielo je zhotovené z galvanicky rodiovaného bieleho zlata o hmotnosti 1582,10 g. Práca na tomto kurióznom a krásne bizarnom skvoste trvala autorovi pol roka. Dielo bolo exkluzívne zapožičané iba na vernisáž. Súčasťou výstavy boli aj profesionálne fotografie Dušana Křísteka , ktoré vhodne „dopovedajú“ príbeh šperku a jeho fungovanie na mape tela nositeliek.

TÚŽBY A AMBÍCIE

V šperku sa hýbeme zväčša v komorných polohách, drobných detailoch, klenotníckych technikách. Avšak ambíciou a túžbou Ľuba Déčiho bolo a je, vytvoriť po tridsiatich rokoch „čosi väčšie“ a koncentrovať sa nielen na remeselnú bravúru, ale aj na vysoké umenie. Výrazom tejto ambície je bronzová socha Ochranca Najväčší s použitím zlatom naparovaného optického skla, pričom objekt je zväčšeninou strieborného náramku Ochranca Veľký (komorným pendantom k nemu je séria prsteňov Ochrancovia Malí). Ľubo Déči vo svojej profesii dosiahol maximálny remeselný vrchol, ktorý chce posunúť ďalej k výsostne vlastnej kreativite. Jeho zámerom je propagovať a ponúkať autorskú tvorbu.

Ľubomír Déči je pôvodne zlatník. V jeho dielni človek rýchlo pochopí, že proces tvorby je nielen kumuláciou rôznych fyzikálnych, chemických, geologických a matematických znalostí, technickej zručnosti, kreatívnych ideí, ale aj kompromisov smerom ku klientom, schopnosti pochopenia ich predstáv a realizovať ich tak, aby sa vo vlastnom rukopise „nestratil“ a zanechal metaforicky aj svoj „odtlačok prsta“, ktorý vo finále zo šperku handričkou nevyleští. Neviem, či má toto remeslo, ako sa hovorí, zlaté dno. Ale rozhodne viem, že si vyžaduje zlaté ruky a zlatú trpezlivosť. Déči povyšuje svoje remeslo na umenie a implantuje umenie do remesla. Je vskutku jedným z mála tvorcov, ktorý sa môže doslova hrdiť tým, že každé jeho dielo má svoj punc.

Mgr. BARBARA BRATHOVÁ
Kunsthistorička, kurátorka výstavy

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Prosím zadajte svoj kommentár!
Prosím zadajte svoje meno